Jednotná da sa vracia
Francúzsky premiér Francois Fillon vyzýva členské krajiny EÚ, aby prijali opatrenia na „zánik daňových rajov“. Podľa neho by to mal byť prvý krok k reforme medzinárodného finančného systému a „začiatok novej architektúry svetových financií.“ V tejto súvislosti sa opäť obnovili diskusie o harmonizácii daní v EÚ, pričom niektoré krajiny názor na jednotné dane postupne menia. Keď slovenský premiér Robert Fico v marci minulého roku po návšteve Bruselu pripustil, že Slovensko by v budúcnosti nemuselo byť jednoznačne proti harmonizácií daní v EÚ, opozícia ho za to kritizovala. Ešte väčší rozruch vyvolali slová vicepremiéra Dušana Čaploviča, že ak chce byť Európa úspešná, musí to urobiť, lebo dnes je tudaňový dumping. Význam daní sa preháňa „Staré“ členské štáty totiž obviňujú Slovenskoi ďalších nových členov únie, že nižšími daňami lákajú kapitál a prispievajú k presunu výroby zo západnej Európy. Odporcovia jednotných daní tento argument uznávajú, považujú to však za jednu z konkurenčných výhod našej krajiny. Tvrdia, že na strane vyspelých európskych krajín je konkurenčnou výhodnou vyššia produktivita práce. Zvýšením daní na úroveň Francúzska či Nemecka, ktoré harmonizáciu najviac presadzujú, by sa na Slovensku obmedzili podnikateľské aktivity, prílev investícií, miera ekonomickej slobody a približovanie sa k západnej životnej úrovni by sa spomalilo. Medzi prvými, ktorí zmenili svoj postoj k zjednocovaniu daní, je Česká republika. Podľa prezidenta Hospodárskej komory Jaromíra Drábka by uvítali zavedenie jednotnej metodiky výpočtu základu dane. „Máme však podmienku, aby určovanie sadzby zostalo naďalej v právomoci každej krajiny,“ zdôraznil Drábek na konci februára 2008 pre ČTK. „Považoval by som za užitočné, aby sa dane vypočítavali rovnakým spôsobom,“ podporil ho minister financií ČR Miloslav Kalousek. Mnohým firmám by to uľahčilo prácu, umožnilo by jednoduchšie porovnanie zdanie v jednotlivých krajinách, pretože našich 19 percent dane z príjmu nemusí byť pre odlišný výpočet základu vždy nižších, než 26 percent v Česku, tvrdí Marika Konečná z poradenskej spoločnosti KPMG. Význam daní sa podľa jej názoru preháňa, pre firmy je to len jedna z nákladových položiek. Zo štúdie KPMG vyplynulo, že harmonizáciu základu dane by uvítali tri štvrtiny daňových odborníkov v najväčších európskych firmách. Súhlas vyjadrili aj všetci českí respondenti. Vyše 80 percent z nich sa domnieva, že spoločný daňový základ by uľahčil riešenie ich daňových záležitostí. Polovica očakáva, že táto zmena by umožnila vytvárať obchodné plány s väčšou istotou. Politická realita je iná Európska komisia verí, že presvedčí aj ďalšie členské štáty. Zlepšilo by sa fungovanie jednotného trhu, odstránili by sa prekážky, vyplývajúce z paralelnej existencie 27 národných daňových systémov a zefektívnil boj proti daňovým podvodom. Tie oberú členské krajiny o 200 miliárd eur ročne. Podľa analýzy Deutsche Bank prekážkou na ceste k dohode o jednotnom daňovom základe je najmä nevyjasnená otázka spätného prerozdeľovania príjmov z rôznych trhov EÚ. Za riziko považuje, že tento koncept môže priniesť komplikácie malým a stredným podnikom či zvýšiť administratívne náklady inštitúciám verejného sektora. Daňová politika EÚ podlieha jednomyseľnému schvaľovaniu. Na zablokovanie zmeny stačí nesúhlas jedinej krajiny. Veľká Británia, Írsko a nové členské štáty, vrátane Slovenska, sú proti zrušeniu tohto princípu. Naše ministerstvo financií vyhlásilo, že hoci harmonizácia výpočtu daňových sadzieb a daňových základov sú dve rozdielne veci, rezort v najbližšom období nechystá výraznejšie zásahy do daňového systému. Počas prvej diskusie o harmonizácii v roku 2006 sa dvanásť členských krajín únie vyjadrilo v jej prospech, sedem bolo proti a ostatné štáty neboli rozhodnuté. Keď sa zavedie moderný a jasný harmonizovaný daňový systém môže to byť pre úniu aj pre Slovensko dobré, tvrdí napríklad Elena Kohútiková z predstavenstva Všeobecnej úverovej banky. Najskôr však musia byť zladené národné hospodárske politiky. Kým sa to stane, zostanú akékoľvek snahy o harmonizáciu európskeho daňového základu a likvidáciu „daňových rajov“ pravdepodobne iba v polohe diskusií. Autor je publicista
