Pešťbudínska mozaika 1

Sobotná prechádzka stáročiami maďarskej metropoly
Počet zobrazení: 8533

1 Budapešť večer.JPGVečerná panoráma Budapešti s Reťazovým mostom a Budínom.

Keď som sa v ten mrazivý, ale slnečný deň poberal z Bratislavy zaviatej snehom do Budapešti, tešil som sa, že posledné sídlo uhorských kráľov uvidím netradične v zimnom rúchu. O to viac ma prekvapilo, že tam v uliciach a parkoch nebolo po snehovej nádielke ani chýru ani slychu.

Posledné špinavé kôpky som objavil na Hradnom kopci. Keď sa takéto klimatické rozdiely vyskytovali aj v minulosti, Pešťania si naozaj o Prešporku mohli myslieť ako o chladnom meste na severe, kdesi pod Karpatmi.

Navyše nebo nad maďarskou metropolou na celý deň zastreli ťažké, oceľovo sivé mraky, a tak na fotografovanie neboli ideálne podmienky. Pritom keď sa návštevník postaví hocikde na Budínskych vrchoch, veru je čo fotiť a čo obdivovať. Nie náhodou už v roku 1987 UNESCO zaradilo na zoznam svetového dedičstva nielen jednotlivé architektonické skvosty na návrší, ale jeho celú scenériu. Skutočne je nezabudnuteľná.

Maďarská metropola a Slováci

Iné pohľady sa ponúkajú na opačnom brehu európskej veľrieky. Tvár Pešti, ležiacej na rovine, sa celkom zmenila po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867, keď sa pôvodne tri samostatné mestá Buda, Óbuda a Pest spojili a pod spoločným názvom Budapešť chceli chytro dobehnúť Viedeň. Nebolo to celkom nedomyslené. Veď počet jej obyvateľov v 19. storočí narástol dvadsaťnásobne! Prisťahovalo sa sem, najmä na Budín, aj mnoho Nemcov.

Keď tunajší slovenskí protestanti ponúkali národnému buditeľovi Jánovi Kollárovi miesto kňaza, najprv to v liste odmietol s odôvodnením, že nevie dobre po nemecky (slovenskí, maďarskí a nemeckí luteráni mali spoločnú cirkevnú organizáciu). Napokon však prácu prijal, dokonca na dlhé tri desaťročia (1819 až 1849).

2 Budapešť královský palác.jpgBaroková brána s Turulom pred kráľovským palácom v Budíne.

Vo Veľkom evanjelickom kostole na Deákovom námestí, ktorý sa za ten čas stal významným centrom národného života pešťbudínskych Slovákov, údajne konfirmoval aj Sándora Petőfiho, vtedy ešte Alexandra Petroviča, a Lajosa Kossutha  – Ľudovíta Košúta.

V júni 2011 – pri 200. výročí vysvätenia chrámu Kollárovi na ňom umiestnili pamätnú tabuľu (súčasne aj dvom maďarským kňazom). Kostol je jednoduchý, ako sa vtedy stavali evanjelické kostoly, bez veže, ale nedávno ho renovovali a tak sa blýska novotou. Aspoň zvonka, dnu sa nám nepodarilo vstúpiť.

Slováci budúce hlavné mesto Uhorska najprv nazývali Pešťbudín, o čom dobre vedia najmä horliví študenti dejín žurnalistiky. Už v roku 1861 tam Ján Francisci a Štefan Marko Daxner s podporou Jozefa Miloslava Hurbana začali dvakrát týždenne vydávať Pešťbudínske vedomosti. Keď sa ich redakcia v roku 1870 presťahovala do Turčianskeho sv. Martina, premenovali sa na Národnie noviny.

Okolo roku 1900 žilo a pracovalo v Budapešti približne stotisíc Slovákov, teda podstatne viac ako v ktoromkoľvek inom vtedajšom meste na Slovensku. Iste nielen murári z Liptova, hoci tí sa hádam najviac preslávili pri grandióznej výstavbe nového veľkomesta. Ani sa tomu veriť nechce, ale vtedajšie maďarské úslovie „Pracuješ ako Slovák“ bolo synonymum pre kvalitnú, poctivo odvedenú robotu.

Dnes tu podľa oficiálnej štatisticky žije necelých päťtisíc Slovákov. Vyššie zastúpenie medzi obyvateľstvom majú v dedinkách v susedných Pilíšskych vrchoch, v Mlynkoch dokonca väčšinu. Tam vlani v októbri po prieťahoch sprístupnili nový Slovenský dom za účasti premiérov Roberta Fica a Viktora Orbána.

Procházka na mostě

Kráčam po Széchenyi Lánchíd, teda po Sečéniho reťazovom moste, aj keď podľa odborníkov ide o visutý most. Ako by mohol zavádzajúco napovedať medzititulok, pri slávnostnom prestrihnutí pásky v roku 1849 nebol prítomný mladučký František Jozef I., hoci vtedy už bol cisárom. V Maďarsku totiž vrcholila protihabsburská revolúcia, a tak na prechádzky Jeho veličenstva po uhorskej krajine nebola vhodná atmosféra.

3 Budapešť Reťazový most.JPGMaršálkov lev na Reťazovom moste naozaj nemá jazyk.

V Budapešti sa prešiel v inej, priaznivejšej situácii po inom moste, samozrejme pomenovanom podľa neho, až v roku 1896. Dnes ho volajú Most slobody. Podobne sa prechádzal po novom meste v Prešporku 30. decembra 1890 (neskôr Most Františka Jozefa prekrstili na Štefánikov, resp. Most Červenej armády či po novembri 1989 Starý most) a v Prahe v roku 1901 na dnešnom Moste légií. Vtedy v novinách pod jeho fotografiou uviedli iba text „Procházka na mostě“. Medzi vtipnými Čechmi cisárovi prischla prezývka Starej Procházka.

O prvé stále spojenie cez Dunaj v Budapešti, ale aj o celkovú modernizáciu mesta, sa zaslúžil najmä národný buditeľ Štefan Sečéni, iniciátor vybudovania prvej konskej železnice na území Uhorska z Bratislavy cez Sereď do Trnavy, jeden z najväčších aristokratov Uhorska, minister dopravy a verejných prác v revolučnej vláde. Podnietil ho k tomu nástup vedecko-technického pokroku v Anglicku. Ešte koncom 30. rokov objednal u inžiniera Williama Tierneya Clarka projekt, zväčšenú verziu Marlow Bridge cez Temžu v Londýne.

Na stavbu tohto architektonického klenotu dohliadal Clarkov škótsky menovec Adam Clark, podľa ktorého pomenovali námestie pri ústí mosta do tunela pod Budínskym hradom. Tu umiestnili aj nultý kilometrovník, odkiaľ sa počítajú všetky vzdialenosti v krajine.

Hlavné rozpätie mosta je 202 metrov, čím sa svojho času stal jedným z najdlhších vo svete. Zdobia ho štyri majestátne levy, ktoré do kameňa, podobne ako viaceré sochy na košickom Dóme sv. Alžbety, vytesal Ján Maršalko z Levoče.

Legenda hovorí, že pri otvorení mosta zo zhromaždeného davu nejaké dieťa sklamane vykríklo: „Ale veď tie levy nemajú jazyky!“ Umelca to vraj natoľko psychicky zranilo, že skočil do Dunaja. Podľa encyklopédie však žil a veselo tvoril až do roku 1877. Nuž, takto sa rodia klebety...

4 Budapešť budínsky hrad.JPGBudínsky hrad, pohľad z Pešti.

Podľa nich grófa Sečéniho úplne zaskočilo vypuknutie ozbrojenej revolúcie v rokoch 1848-1849 a možno pred habsburským väzením ho zachránilo to, že ho umiestnili do blázinca pre aristokratov v Döblingu pri Viedni. Áno, liečil sa tam dvanásť rokov, ale pritom napísal aj pozoruhodné diela, ktoré vyvolali široký ohlas.

No v každom prípade elegantný most, prvý zo súčasných desiatich, ak počítame aj dva železničné, zostal krášliť Budapešť dodnes. Hoci ho nemeckí vojaci pri ústupe v januári 1945 vážne poškodili, o niekoľko rokov vstal z popola ako bájny Fénix. Pre všeobecnú radosť šoférov i chodcov. A podľa Sečéniho sa volá najväčšia maďarská národná knižnica na Budínskom hrade.

Stavba Reťazového mosta mala v meruôsmych rokoch spečatiť osudové spojenie troch samostatných miest do spoločnej Budapešti. Po potlačení revolúcie pomocou vojsk ruského cára Mikuláša II. bolo však pre cisársku Viedeň politicky neúnosné, aby mala konkurentku na strednom toku Dunaja a tak zjednotenie supersúmestia zrušila. Až vojnové porážky s Pruskom ju v roku 1967 dotlačili k prijatiu myšlienky dualizmu (dvojštátia) a od 1. januára 1873 existovala Budapešť aj oficiálne.

Dnes má okolo 1,8 milióna obyvateľov, teda každý piaty občan Maďarskej republiku tu má trvalú adresu. Mesto však obývalo na sklonku socializmu vyše 2,3 milióna ľudí. K poklesu okrem nepriaznivého populačného vývoja prispelo aj to, že sa ich desaťtisíce presťahovali na pohodlnejší vidiek.

O Rimanoch, Pohrobkovi a Korvínovi

Dejiny mestskej civilizácie na území Budapešti rozbehli Rimania, ktorí okrem iného milovali kúpele. Výdatné termálne pramene im ponúkali krasové úpätia Budínskych vrchov a tak v dnešnej štvrti Óbuda (Starý Budín) založili mesto Aquincum, ktoré sa v roku 106 nášho letopočtu stalo sídlom provincie Pannonia Inferior. Názov antického mesta naznačuje, že starých Rimanov predbehli Kelti, ak-ink totiž v keltčine znamená výdatná voda. Tej je dosť aj teraz. Nájdete tu viacero klasických, ale i moderne vybavených verejných kúpeľov. Nie nadarmo sa o Budapešti hovorí, že je najväčším kúpeľným mestom na svete.

V rámci sťahovania národov sa ešte pred príchodom Starých Maďarov vystriedali v Panónii Huni, germánski Ostrogóti a Longobardi, Avari a napokon Slovania, ktorí Budapešti prepožičali meno: Buda – búda, budova - a Pešť – pec. Nemeckí kolonisti si to neskôr zrejme poplietli, lebo ako Ofen (pec, kachle) označovali Budín.

5 Budapešť socha  Korvína na Námestí hrdinov..JPGSocha Mateja Korvína na Námestí hrdinov.

Tunajšie stredoveké dejiny sú nerozlučne späté s Kráľovským palácom na južnom cípe Budínskych vrchov. Keď sa tento región stal súčasťou Veľkomoravskej ríše, stálo tu pravdepodobne drevené hradisko. To dal Belo IV. prebudovať na kamenný hrad po trpkých skúsenostiach s tými drevenými počas tatárskeho, presnejšie mongolského masakru v rokoch 1241 a 1242.

Nový ruch zažili na kopci podobne ako v Bratislave za uhorského a českého kráľa Žigmunda Luxemburského. Jeho gotická rytierska sieň bola vtedy vraj najväčšou v Európe. Renesančne hrad prizdobil Matej Korvín.

Po ňom tu viedli honosný dvorný život predstavitelia českej vetvy Jagelovcov Vladislav II. a mladý Ľudovít II., až kým po úteku z prehratej bitky pri Moháči 29. augusta 1525 neprechádzal cez potok Cselle. Spadol z koňa bez toho, aby stihol zvolať „Kráľovstvo za koňa!“, ako to urobil 22. augusta 1485 Richard III., ktorého kostru nedávno našli pod parkoviskom v Bosworthe. Ľudovít sa utopil - v potoku, veď také rytierske brnenie aj niečo vážilo...

Nepochybne väčší hrdina bol Matej Korvín. Prívlastok Corvinus dostal podľa rodového erbu havrana (corvus) so zlatým prsteňom v zobáku. Podľa rodinnej legendy mal tento čierny vták nájsť Matejovmu otcovi Jánovi Huňadymu stratený šperk, ktorý dostala jeho matka za drobnú službu od Žigmunda. Tým prsteňom sa potom mal rytier preukázať na kráľovskom dvore ako s dôkazom, že je Žigmundov nemanželský syn.

Táto rozprávková teória sa síce vedecky nepotvrdila, no v každom prípade sa Huňady, syn valašského bojara Vajka, najmä vďaka svojim vojenským schopnostiam vypracoval zo sedmohradského bezvýznamného šľachtica na najbohatšieho veľmoža v Uhorsku. Iste, čítať nevedel, ani cudzie jazyky mu pri rokovaniach veľmi nešli, ale na to mal vzdelaného syna Mateja, ktorý sa od mlada na kráľovskom dvore zaúčal vysokej politike. Jeho cesta ku korune však vôbec nebola priamočiara.

6 Budapešť Kostol M. Korvína.jpgChrám Blahoslavenej Panny Márie v Budíne je známejší pod názvom Kostol kráľa Mateja.

Keď sa turkobijcovi Huňadymu podarilo v roku 1456 zvíťaziť nad Osmanmi v Belehrade (v tom srbskom), zo svojho najväčšieho víťazstva sa dlho netešil. Zomrel v Zemune na mor, ktorý sa rozšíril vo vojenskom tábore. Nástupcom sa stal starší syn Ladislav. Mal menovca, Žigmundovho vnuka, Habsburga, Ladislava Pohrobka, jediného kráľa, ktorý sa narodil na území Slovenska - v Komárne, ak neberieme do úvahy neskoršieho „truckráľa“ Jána Zápoľského, ktorý prišiel na svet roku 1487 na Spišskom hrade.

Mladý kráľ sa pod vplyvom svojich radcov obával nadmerného vplyvu Huňadyovcov. Výsledkom dvorných intríg bolo, že pri bleskovej návšteve Budína dal oboch bratov za asistencie Jána Jiskru uväzniť, obvinil ich zo zrady a Ladislava Huňadyho nechal sťať pod Budínskym hradom. Odsúdený musel mať riadne mocnú šiju. Ako napísal kronikár Ján z Turca, katovi sa podarilo oddeliť hlavu od tela až na štvrtý pokus.

Kde to tak asi mohlo byť? Pýtal som sa v duchu, keď sme pred lanovkou z Námestia Adama Clarka so stometrovým prevýšením na Námestie sv. Juraja uprednostnili výstup po impozantnom schodišti. Nad nami sa týčili neorománske bašty a štíhla gotická veža, obďaleč vyčnievali strechy klasicistických palácov a mohutné barokové múry Kráľovského paláca s charakteristickou kopulou.

Lenže v polovici 15. storočia to tu vyzeralo celkom inak. Veď Budapešť v histórii 32-krát obliehali cudzie vojská, ktoré útočili predovšetkým na Budínsky hrad, ako hlavný strategický objekt. A niekoľkokrát mesto riadne rozkývalo aj zemetrasenie, o veľkých požiaroch ani nehovoriac.

Sobášna politika v Európe

Po poprave Ladislava Huňadyho vypukla v Uhorsku občianska vojna. Kráľ zutekal najprv do Viedne a potom do Prahy, kde mu strojili svadbu s francúzskou princeznou Magdalénou. Mateja zobral so sebou ako rukojemníka, život mu vtedy visel na vlásku. Na jeho šťastie však Ladislav Pohrobok na Hradčanoch náhle záhadne zomrel, dnešní odborníci hovoria o akútnej leukémii alebo o otrave krvi.

Zemský správca a nastávajúci český kráľ, kališník Juraj Poděbradský, ktorý videl v politike aj za povestný Kanisov roh, svojho väzňa a budúceho kolegu na uhorskom tróne stihol tak zmanipulovať, že mu nahovoril za manželku svoju jedenásťročnú dcéru Katarínu.

7 Budapešť, interiér Kostola M. Korvína.JPGInteriér Kostola kráľa Mateja, pohľad z galérie.

História býva niekedy mimoriadne aj spravodlivá. Matej sa víťazoslávne vrátil do Budína, kde iba pred niekoľkými mesiacmi sťali jeho brata. Chytro sa nechal korunovať v tamojšom kostole, kde prebehol aj svadobný obrad s Poděbradského dcérou. Katarína však po troch rokoch zomrela, bezdetná. Ale zákonného dediča sa Matej Korvín nedočkal ani od druhej ženy, Beatrix Aragónskej.

Chyba asi nebola v ňom, lebo napokon splodil dieťa s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpackovou. Nemanželského syna Jána silou-mocou presadzoval za svojho nasledovníka. V Európe to vtedy nebolo až také absurdné. Aj Beatrixin otec, neapolský kráľ Ferdinand I. Ferrante bol ľavobočkom z nezákonného vzťahu Giraldy Karolíny s aragónskym a neapolským vládcom Alfonzom V., ktorý náruživo miloval kone a ženy a vôbec nezatajoval, že má s troma milenkami deväť detí.

Matejovi však hra s budúcim dedičstvom nevyšla. Keď násilne obsadil Dolné Rakúsko a Viedeň si zvolil za svoje nové sídlo, zomrel. Nie veľmi hrdinsky. A to na porážku po tom, ako sa rozčúlil na sluhu, že mu priniesol zatuchnuté figy. Osemnásťročného Jána potom konzervatívni šľachtici vylúčili ako uchádzača o trón.

Z viacerých kandidátov uprednostnili Vladislava II., ktorý sa formálne oženil s vdovou Beatrix, aby dal právu zadosť. Po desaťročných naťahovačkách pápež Alexander VI. ich „nekonzumované“ manželstvo anuloval a kráľovná vdova sa odobrala do rodného Neapolu. O tridsať rokov neskôr anglický kráľ Henrich VIII. s obdobnou žiadosťou v súvislosti s Katarínou Aragónskou u Klementa VII. neuspel.

Beatrix síce Matejovi deti nedarovala, ale priniesla zo slnečného Talianska nový duch – humanizmus a s ním aj umelcov, vedcov, stavbárov. Už predtým Matej založil prvú univerzitu Academiu Istropolitana v Bratislave, po nej v Pešti Academiu Corvinu a v Budíne nechal v renesančnom slohu vybudoval slávnu Bibliotéku Corvinianu. Zriadil tiež kráľovskú kanceláriu a kráľovskú pokladnicu, ktoré sa stali základom fungujúcej administratívy v krajine. Do rozhodujúcich úradov v Budíne vymenoval tak, ako sa to aj teraz robí, oddaných prívržencov, ktorí však boli vzdelaní a schopní.

Matej zdedil po rodičoch tri desiatky hradov, z toho bolo sedem na Slovensku, vrátane Trenčína a Strečna, ako aj 80 slovenských dedín a mestečiek, ktoré často navštevoval. Jeho najobľúbenejšou rezidenciou sa stal letný palác pri Dunaji pod starobylým Vyšehradom, ktorý dal prestavať v neskorogotickom štýle, ale už aj s prvkami renesancie. Turci ho v roku 1544 totálne vyplienili, v posledných rokoch ho však postupne obnovujú.

Na Vyšehrade sa vo februári 1991 uskutočnila schôdzka prezidentov Václava Havla, Lecha Wałęsu a Józsefa Antalla, na ktorej sa vytvorila skupina troch, po osamostatnení Slovenskej republiky štyroch štátov usilujúcich sa o vstup do EÚ – Visegrádska štvorka (V4). Symbolicky tak nadviazali na históriu, lebo v roku 1335 sa tam stretli český kráľ Ján Luxemburský, jeho poľský kolega Kazimír III. Veľký a domáci pán, uhorský panovník Karol I. Róbert z Anjou, ktorý tam mal svoje hlavné sídlo. Na čom sa monarchovia, tí zo 14. storočia, dohodli? To sa už teraz nezdôrazňuje: spriadli spojenectvo proti rozťahovačným Habsburgovcom. Dlho by nevydržalo. A Európska únia?

 V bašte halászlé nepredávajú

Aj keď najvýznamnejšia sakrálna budova na Budíne nesie meno po patrónke Uhorska Blahoslavenej Panne Márie, známejšie je neoficiálne označenie spojené s Matejom Korvínom. Dal sa tu totiž korunovať a odbavil tu viaceré rodinné záležitosti. Názov si však netreba popliesť, nejde o Chrám sv. Mateja, ale kráľa Mateja. Korvín bol vynikajúci vladár a vojvodca, ale určite nie svätec.

8 Budapešť socha Štefana I. na Rybárskej bašte..JPGJazdecká socha Štefana I. na Rybárskej bašte.

Napriek tomu, či práve preto si ho poddaní obľúbili. Rád sa túlal bez ochranky prezlečený do prostých hábov, aby spoznal skutočné pomery v štáte. Často poľoval v Liptove, vďaka čomu tam bolo toľko zemanov sedmoslivkárov. Námietky súčasných environmentalistov, že zastrelil posledného voľne žijúceho zubra na Slovensku, sa nedokázali. Zato v slovenskej ľudovej spisbe sa stal jediným kráľom, ktorý sa spomína po mene. Známe je i veľavravné porekadlo: „Zomrel Matej, zomrela pravda.“

Prvý kresťanský chrám, či presnejšie kostolík, dal na Budíne vybudovať zakladateľ uhorského štátu Štefan I. Podľa všetkého sa zoznámil s Bibliou v čase, keď bol ešte údelným nitrianskym kniežaťom Vajkom (staroturecky hrdina). Za kráľa ho korunovali pravdepodobne 1. januára 1001 (alebo o pár dní skôr) v Ostrihome, kde mal jedno zo svojich sídiel.

Ďalším dôležitým centrom krajiny ešte z rímskych čias bol Stoličný Belehrad (Székesfehérvár). V tamojšej trojloďovej Bazilike Blahoslavenej Panny Márie nasadili uhorskú korunu na hlavu 36 kráľom. (Pre porovnanie v bratislavskom Dóme sv. Martina v období 1563 až 1830 korunovali jednu kráľovnú – Máriu Teréziu, desať kráľov a ich osem manželiek.) Väčšinu z nich, počnúc Štefanom, aj pochovali v tamojšej krypte. Sláva mesta východne od Balatonu sa skončila po tragickej bitke pri Moháči, keď vojská sultána Sulejmana Veľkého obsadili Stoličný Belehrad a chrám zrovnali so zemou.

Pri archeologických vykopávkach v polovici 19. storočia tam síce kráľovskú hrobku objavili, ale identifikovať sa dali iba pozostatky zhodou okolností panovníka európskeho formátu Bela III. a jeho prvej manželky Anny Chatillonskej, švagrinej byzantského cisára Manuela I. Komnena.

Bela, ktorý dostal výchovu na cisárskom dvore v Konštantínopole, sa za 23 rokov svojej vlády na konci 12. storočia presvedčivo preukázal ako vynikajúci diplomat, vojenský vojvodca a v neposlednom rade i národohospodár. Skonsolidoval pomery v nepokojnom Uhorsku, upevnil jeho územnú celistvosť a nastúpila aj ekonomická prosperita.

Telesné pozostatky manželského páru preniesli v roku 1848 práve do Kostola kráľa Mateja, kde majú biely mramorový sarkofág. Kostičky ostatných monarchov uložili do vedľajšieho spoločného hrobu.

Skôr ako sa návštevník dostane zdola od Dunaja ku chrámu, musí prejsť cez objekt z rokov 1895 až 1903, ktoré postavili v neorománskom slohu na zvyškoch stredovekých hradných valoch. Z diaľky svieti bielobou a Maďari ho nazývajú Halászbástya. Neznamená to, že tam varia a predávajú štipľavé halászlé. Halász znamená po maďarsky rybár, teda halászlé nie je rybacia, ale rybárska polievka, a Halászbástya – Rybárska bašta.

9 Budapešť Rybárska bašta.jpgJedna zo siedmich vežičiek Rybárskej bašty postavená v novorománskom štýle podľa Friyesa Schuleka pochádza už zo začiatku minulého storočia.

Pravda, malých bášt tam napočítate sedem, podľa počtu pôvodných maďarských kmeňov. Spája ich múr s cimburím a ochodzou, na ktorej býva za pekného počasia vždy nával turistov. Jednak je odtiaľ krásny výhľad na mesto a jednak sa za to zatiaľ nič neplatí. To sa už o väčšine ostatných pamiatok v Budapešti nedá povedať.

Mnohým Rybárska bašta pripomína šľahačku na torte, čo je umocnené po tom, ako svetlý pieskovec nedávno riadne vyšmirgľovali. Možno šľahačka, ale celkom milá. Ešte väčšmi je vyčačkaný susedný vysoký kamenný podstavec impozantnej jazdeckej sochy Štefana I. Jej autorom je Alojz Stróbl, rodák z Červeného Kúta pri Kráľovej Lehote v hornom Liptove.

Kostol by Matej nespoznal

Po zakúpení lístku za tisíc forintov už môžeme vstúpiť do Kostola kráľa Mateja. V prvom rade treba poznamenať, že Korvín by ho sotva spoznal, lebo po tom, čo po Moháči Turci okupovali jeden a pol storočia aj mestá Buda a Pešť, tento kresťanský chrám ako mnohé iné prestavali na mešitu (nemeckí nacisti tu zase zriadili kuchyňu pre vojsko). Keď po urputných bojoch napokon odtiahli, skoro celé hradné návršie bolo v ruinách. Kostol obnovili v barokovom štýle, v revolučných meruôsmych rokoch ho vojaci zase poškodili.

Ako tak ho zreparovali, aby sa tam po rakúsko-maďarskom vyrovnaní mohla uskutočniť v júni 1867 korunovácia Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety Bavorskej, dnes vďaka filmov skôr známej ako Sisi. Predchádzajúce kráľovské pomazanie – duševne nie celkom vyrovnaného Ferdinanda V. – sa konalo v septembri 1830 v Bratislave (ako posledné).

10 Budapešť interiér Kostola Korvína.JPGInteriér Kostola kráľa Mateja, uhorský ľud vzdáva hold svojej patrónke Panne Márii, nástenná maľba.

Blížilo sa však milénium, a tak bolo treba v Budapešti vo veľkom búrať, nové stavať v historizujúcom štýle a tomu, čo zostalo, pridať patričnú patinu. Kým samotný hrad dostali do parády v rokoch 1896 až 1903 podľa plánov architektov Miklósa Ybla a Alajosa Hauszmanna, priestor okolo Kostola kráľa Mateja, vrátane Rybárskej bašty, pripadol Frigyesovi Schulekovi, synovi ministra financií v Košútovej vláde. Narodil sa v Budíne roku 1841 v nemeckej rodine, ktorá však údajne mala spoločné korene so slovenským martýrom Viliamom Šulekom, ktorého ako mladého komisára Hurbanovej Národnej rady 20. októbra 1848 Maďari popravili pri Beregsege (dnes miestna časť Hlohovca - Šulekovo).

Až do rakúsko-maďarského vyrovnania si písal Friedrich. Študoval na budínskom polytechnickom inštitúte, ale bol na skusy aj vo svete, v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a najmä v Rakúsku, kde sa priučil majstrovstvu profesora Friedricha von Schmidta, sa stal naslovovzatým odborníkom na gotiku, respektíve na regotizáciu. Zaslúžil sa totiž o rekonštrukciu a dotvorenie mnohých pamiatok, popri Štefanskom dóme vo Viedni aj českého zámku Karlštejn, podľa jeho návrhov sa postavili mnohé verejné budovy v neogotickom duchu, z ktorých je hádam najznámejšia viedenská radnica na Ringu.

Architekt Schulek sa zase podieľal napríklad na obnove dómu v bavorskom Rezne, ale aj stredovekej radnice v Levoči. V Bratislave sa s jeho menom spájajú dve najkrajšie gotické pamätihodnosti.

11 Budapešť pohľad z Rybárskej bašty.JPGPohľad z Rybárskej bašty na Dunaj a budovy maďarského parlamentu aj za sychravého počasia stojí za to.

V prvom prípade zistil, že zvetraná veža františkánskeho kostola môže spadnúť a tak ju nechal preniesť do petržalského parku (dodnes tam stojí ako altánok) a podľa nej navrhol novú. „Odhalili“ ju pri príležitosti miléniových osláv v roku 1897 s veľkými ováciami.

Vtedy Prešpuráci prišli s nápadom, aby sa Schulek pustil aj do opravy netradičnej päťbokej veže na kostole klarisiek. Svojho času jej necitlivo nasadili plechovú barokovú prilbicu. Vďaka nemu ju dnes môžeme obdivovať ešte krajšiu, ako bola v stredoveku.

Ideálne čistú gotiku si zvolil aj pri prestavbe Kostola kráľa Mateja (1873 – 1896). Pravdupovediac, súčasní pamiatkari by v tomto prípade s výsledkami jeho práce neplytvali nadšením. Sakrálna budova by pôdorysom a priestorovo ako-tak zodpovedala tej pôvodnej, ale inak Schulek dosť popustil uzdu svojej fantázie. Okrem iného nechal zbúrať dve bočné gotické kaplnky. Iste, vybudoval nové, krajšie, gotickejšie, akurát, že sú o pol tisícročia mladšie.

Matejova veža sa pokladá za jednu z najkrajších gotických stavieb na svete, hoci pochádza až z konca 19. storočia. A skutočne sú tam gotické línie a ozdoby dotiahnuté až tak absurdne dokonale, že by na to stredovekí stavitelia ani nepomysleli. Pôvodne sa na hlavnom, západnom priečelí počítalo aj s druhou obdobnou – Vojtechovou vežou (český biskup Vojtech z vyvraždeného rodu Slavníkovcov pokrstil Štefana i jeho otca Gejzu, neskôr ho fyzicky brutálne zlikvidovali pohanskí Germáni niekde pri dnešnom Kaliningrade). Ale akosi finančné zdroje vyschli, a tak toto zakrnuté dvojča zavŕšili jednoduchou ihlanovitou strechou.

12 Budapešť Schulekovo schodište.JPGSchulekovo schodisko vedúce k Rybárskej bašte a Kostolu kráľa Mateja so zvyškami snehu.

Keď zvonka obdivujete belostné steny chrámu, v interiéri vás zase šokuje pestrosť farieb. Aj v čase vrcholiacej gotiky chceli vytvoriť pre pobožný ľud, ktorý okrem jarných a letných kvetov farieb veľa nevidel, aspoň na čas bohoslužieb ideálne prostredie, akési predsieň do raja. Fresky s biblickými i dynastickými príbehmi, nábožné symboly, blažené úsmevy svätých, anjeli v oblakoch a k tomu množstvo ornamentov.

Čosi podobné sa na sklonku 19. storočia pokúsili oživiť aj v chráme na Budíne. Pri jeho návšteve sme však mali pech, lebo práve rekonštruujú jeho najcennejšiu časť – Loretánsku kaplnku so sochou Panny Márie z červeného mramoru.

Točité schodisko vedie na galériu, kde vystavujú ukážky stredovekého sakrálneho umenia, relikvie, monštrancie, obrazy, rúcha a kópiu svätoštefanskej koruny. Originál uložili paradoxne v centre demokracie Maďarskej republiky – v budove parlamentu. S niekoľkými prestávkami ju po katastrofe pri Moháči až do roku 1784 strážili ako oko v hlave v Korunnej veži na Bratislavskom hrade.

13  Budapešť svätoštefánska koruna.jpgKópia svätoštefanskej koruny, žezla a jablka v Kostole kráľa Mateja.

Svätý Štefan túto korunu na hlave nemohol nosiť. Nešlo o čelenku, ktorú mu ako znak uznania suverenity uhorského štátu a súčasne jeho zaradenia pod cirkevnú hierarchiu Ríma poslal pápež Silvester II. (podľa legendy mu to vo sne naliehavo odporučil Boží posol). Súčasníkmi obdivovaný klenot poskladali neskôr z viacerých šperkov, ktoré pochádzali z rozličných období a z rôznych destinácií (grécka a latinská časť). Prvý raz ňou zrejme korunovali až v poradí piateho uhorského panovníka s menom Štefan, čo bolo o 270 rokov neskôr. V každom prípade však patrí medzi tri najstaršie zachované kráľovské koruny na svete.

Vo „vynovenom“ Božom stánku na Budíne prijal v predvečer Štedrého dňa roku 1916 korunu posledný rakúsky cisár Karol I. (ako uhorský kráľ Karol IV.) a ženský variant kráľovského diadému jeho manželka Zita. Veľmi im to nebolo platné, lebo o necelé dva roky monarchia prehrala svetovú vojnu a rozpadla sa.

(Pokračovanie)

Foto: Martin Krno

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984