Dr. Vavro Šrobár - politik, publicista a národno-osvetový pracovník

Miroslav Pekník: Musíme uznať, že je len málo slovenských politikov, ktorí dokázali v takej významnej miere dlhodobo formovať slovenskú a čiastočne aj československú politiku.
Počet zobrazení: 5765
v.srobar_uvod.jpg

Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Dr. Miroslav Pekník spolu s redaktorom Vydavateľstva SAV Veda Mgr. Emilom Borčinom, prof. Ivanom Laluhom a doc. Vladimírom Goněcom zo Jean Monet Chair z Brna predstavili 9. novembra 2012 na Bibliotéke kolektívnu monografiu venovanú významnému slovenskému a československému politikovi Dr. Vavrovi Šrobárovi. Štyridsaťjeden vedeckých štúdií približuje najmä politické pôsobenie Vavra Šrobára, rodáka z liptovskej dediny Lisková.


Zľava: Dr. Emil Borčin, doc. Vladimír Goněc, Dr. Miroslav Pekník a prof. Ivan Laluha.

Doc. Vladimír Goněc vyzdvihol význam tohto počinu Ústavu politických vied SAV a Vydavateľstva SAV Veda pre pozitívny posun vo výskume slovenských dejín a slovenskej politiky. Dôkladné a mnohostranné osvetlenie osobnosti Vavra Šrobára ako jednej z najvýznamnejších postáv slovenských dejín a osobnosti, ktorá sa zaslúžila o samotnú existenciu slovenského národa a o jeho vstup do európskych dejín, nájde odozvu nielen vo vedeckých kruhoch Slovenska, ale aj Českej republiky a v medzinárodnej vedeckej komunite.

Publikácia je rozvinutím dlhodobého projektu Osobnosti slovenskej politiky, výsledkom ktorého sú už vydané knižné publikácie o Milanovi Hodžovi, Lacovi Novomeskom, Alexandrovi Dubčekovi, Ferdinandovi Jurigovi a Ivanovi Dérerovi. Pre projekt sa otvorili nové možnosti v rámci podujatí Dni Milana Hodžu, ktorému postupne poskytli záštitu predsedovia vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, Robert Fico a Iveta Radičová.

Miroslav Pekník na prezentácii zdôraznil, že ak sa retrospektívne pozrieme na Šrobárovu politickú kariéru, musíme uznať, že je len málo slovenských politikov, ktorí dokázali v takej významnej miere dlhodobo formovať slovenskú a čiastočne aj československú politiku. Publikácia približuje Šrobárovo politické myslenie a konanie, vrátane jeho odkazu pre súčasnú slovenskú politiku. Tá často rieši podobné problémy, s akými sa stretával aj on v čase svojho aktívneho politického pôsobenia.

Spolupracovník Vavra Šrobára Dr. Ivan Dérer napísal, že Šrobár „bol prvým Slovákom, ktorému bolo v histórii dopriate, aby vykonal veľké štátnické dielo. Že toto dielo vykonať mohol práve on, to nebola náhoda. Svojou politickou prípravou, svojím zmýšľaním, pevnosťou svojho charakteru a svojou prácou bol predurčený vykonať ho“.

Prof. Ivan Laluha považuje monografiu za solídny základ a východisko na pokračovanie výskumu osobností slovenskej politiky.

Vydaním knihy Dr. Vavro Šrobár – politik, publicista a národno-osvetový pracovník – pri 145. výročí jeho narodenia splácame dlh voči tomuto významnému slovenskému politikovi so štátnickým rozmerom. Človeku s veľkým zmyslom pre sociálne cítenie, celoživotne zameranému na česko-slovenskú vzájomnosť. Napokon cesta k dnešnej samostatnej Slovenskej republike viedla práve cez vznik Česko-Slovenska, na ktorom mal podiel Dr. Vavro Šrobár.



Medzi účastníkmi prezentácie boli aj niektorí autori, zľava: Dr. Juraj Marušiak, doc. Jozef Lysý s manželkou a profesor Svetozár Krno.


Foto Milan Čáky



 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
12. november 2012, 06:59
Zaujímavý projekt. Táto reakcia je skutočne aj nepriama k príspevku. Nakoľko sa však na inom mieste diskusia k osobnosti A. Dubčeka vysunula až na rovinu (familiárneho) superlatívu menovite v prospech kariérnej politiky, chcela by som pripomenúť, že slovenské uvedomenie sa niečo dlhuje osobnosti Andreja Hlinku. Jeho meno bolo zneužité "svetovým spôsobom" a jeho osobné presvedčenie v aktivite navonok viac ponúkalo ako ladilo... Verím, že sa môj dôvod na opatrnosť z úcty, keďže reagujem ešte smerom inde, doplní pozitívnym zanietením na vedeckej pôde. Pravda je predsa znesiteľná komplexne.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
12. november 2012, 08:09
V Denniku Referendum som si precitala clanok Hlada sa statnik od Chmelara, kde ss vspomina aj Stobar - z clanku cituje "toľko ľudí dodnes obviňuje prezidenta Masaryka zo streľby do slovenských robotníkov, hoci za tieto zločiny bol zodpovedný minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár s právomocami diktátora." No nejak mi to nepasuje do tejto glorifikacie tohoto pana a jeho uvadzanym socialnym citenim. Tak co nam to teda chcete nahovorit?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 10:37
taticek za to nemoze ,lebo mal ministra. Ten zas mal velitela žandarov, ktory mal velitela zasahu a ten zandara.No a zandar pusku.Kto vyrobil tu pusku ?Robotnik.Takze strielali robotnici do robotnikov.V Moste tiez strielal Vavro?Taticek bol symbolom statu,kde sa strielalo do robotnikov.Holy fakt.Odvolal po strelbe Srobara?Bol niekto za tieto vrazdy potrestany?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 10:44
"chcela by som pripomenúť, že slovenské uvedomenie sa niečo dlhuje osobnosti Andreja Hlinku".Eva Sládeková

*****************************

Ak ma pamäť neklame, tak je to protagonista klero-fašistického Slovenského štátu, po ktorom boli pomenované PO-HG (Hlinkových gárd)! Ktoré sú zodpovedné za deportácie a vyvraždenie 72.000 Židov, desaťtisícov Cigánov, komunistov, partizánov a ich rodín! Andrej Hlinka je asi taká kontroverzná osobnosť ako obesený mons. Tiso!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 11:09
Viete čo, Inga, Vy ma nerozhádžete. Veci nás môžu prekvapiť až tak, že siahneme po encyklopédii a odbornej literatúre, aby sme sa upratali v poznatkoch. To je normálne, ľudské. Každý máme taký a onaký deň a zase inakšie v tej chvíli ako to aktuálne. Ale, aj tak Vás pekne prosím, naučte sa aspoň čítať! A, je to síce skutočne moja osobná prosba a akceptujem/budem akceptovať Nie, ale nepoužívajte zase toľko Google a podobné pamäte, keď... Lebo, viete, Vaše argumenty sa lámu už v jednoduchom prazáklade. Je to skoro vždy útok, nie názor. Pretože názor - môže byť hoci bezprizorný, hlúpy alebo len vlastný - musí byť aspoň názor. Ďakujem. Týmto Vás zároveň upozorňujem, aby ste zvážili slová, ak by ste ma nazvali klerofašistka, či ako to zvyknete pre seba následne až reakčne spracovať, a ako Vám to ten-ktorý priestor kvázi poskytne. Ešte raz ďakujem. Vlastne, predsa ďalší malý detail: Iróniu treba takisto vedieť používať. Pretože dejiny nezmenia dôkazy ani presvedčovacia kataklizma.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 11:17
A ešte Vám odporučím, pre začiatok, keď už Vám to nedá a budete sa chcieť aktivizovať naďalej, aby ste si všimli, ako vyzerá biografia verejne činnej osoby, hociktorej. A našli si aspoň takých desať v zástupe. Najlepšie z mien, ktoré odzneli na tomto fóre za posledný týždeň. Rada do života, berte. Zadarmo dávam, keď "príbuzné" komparácie...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 12:17
Keď sa jeho strana po Hlinkovej smrti s jeho zástupcom Jozefom Tisom na čele dostala v roku 1939 k moci a v prvej Slovenskej republike prevzala moc, stala sa z Hlinku kultová osobnosť nového režimu. Boli založené dve masové organizácie: Hlinkova garda, napodobenina nemeckej Sturmabteilung, a Hlinkova mládež, napodobenina nemeckej Hitlerjugend, s ktorými však ako presvedčený národny demokrat nemal ani po duchovnej stránke nič spoločné.

Po obnovení Česko-Slovenska v roku 1945 a po príchode komunistov k moci bol Hlinka z dôvodu jeho negatívneho postoja ku komunistom a pražskému centralizmu zobrazovaný ako najväčší zločinec slovenskej histórie. Všetky diela, ktoré o ňom vznikli v rokoch 1948 až 1989, musíme vidieť v tomto svetle.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 12:27
Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie.

Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár - dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom "porobiť poriadky".

Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!" Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko., Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 13:18
Reagujem už naposledy k Vám, Inga, iba z úcty k prístupnému, rozumnému, skrátka, fajn človeku v osobe autora príspevku. Toto mám za trest, že som zvažovala spomenúť Hlinkove meno kontextuálne pod Dubčekom.... Ibaže som nechcela rozpútať niečo takéto, keď už iné meno zásadne v ringu a... Škoda hovoriť ďalej. Cez obed nemyslíme na riziká... Inga, bojíte sa Vy vôbec niečoho? Ako, je mi jasné, že Vaše životné krédo je: "Svet som ja." Ibaže, uvedomujete si, aké je ešte aj to prázdne? Tak kopírujete veci, kde si ani neprečítate, ako Vám kolidujú s expresívnymi, absolútne rozpoznateľnými titulkami s imperatívom pod anonymom... Ako, už kvôli cudzím jazykom som na imperatívy mimoriadne citlivá, hoci spevavé jazyky tak môžu znieť hocikedy... Naspäť k veci. Skrátka: Nebojíte sa ani Boha. Asi teda nemáte svedomie. Ste úžasná. Veď Vy ste schopná asi ako jeden z mála neštudujúcich jedincov postaviť svoj život, svoj rozmer videnia na pevných základoch tety Wikipédie! Ale pozor: Stále, stále je to iba krádež. A keď tie cudzie slová ešte aj podčiarknete, doslova svätokrádež. Tak asi iba toľko. A kľudne si užívajte prívlastkov, ak zaberajú na Vašu nechuť a pasívnu agresiu. Čo už. Ani ticho Vaším smerom na veci nič nezmení. Dejiny. Chyby ako väzivo. Tuposť, ktorá však predsa do seba zapadá... Nepoškvrnená? Ach, Inga. Aká škoda, že sa Vám nikto "neráta". To musí byť smutné - presmutné, nepoznať chuť inšpirácie. Nikto nie je dokonalý, ani len ten, komu sa podarilo byť lepší... Komu nie je zhora dané, v apatieke nekúpi. Už dosť, prosím, nedotýkajte sa krásneho archaického impulzu z predchádzajúcej vety. A držím Vám palce na svetlo. Akékoľvek.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 14:15
Aj nacisticki zlocinci tvrdili, ze neurobili nic zle, len plnili prikazy.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 14:50
Ľudia sú zaklity do svojich klišé, pohodlne prežúvajú prežuté a opakujú opakované. Pritom svet je zakždým iný a vnímavý človek nemôže donekonečna opakovať floskule. Máte pravdu aj s A.Hlinkom: ako sa mal vyviniť zo Slovenského štátu, keď zomrel pred jeho ustavením? Nechcem ho brániť, súm si ho predstavujem ako charizmatického no fanatického človeka. Apropó traduje sa, že keď bol medzi študentami práva v Bratislave na besede údajne ho upútal mladý Husák a vraj mu veštil veľkú budúcnosť (neviem, či to je iba "historka", alebo čaro nechceného...) Málokto vie, že Hlinka vycestoval do Versailles ( počas vyjednávania dohody o konci I.svetovej vojny) aby tam lobboval za vznik samostatného Slovenska. Svedčí to o jeho nadšení, nie o rozume: Wilsonovi slobodomurári mali vo vreckách presné pokyny a nikdo ho ani nevypočul... V každom prípade bol to fenomén slovenskej histórie a významne ovplyvnil prvú polovicu 20.storočia. Rovnako je neocenené Hodžovo pôsobenie v reformnom teame neskôr zabitého Ferdinanda ( snaha o federalizáciu a zmenu na konštitučnú monarchiu) Ale aké jednoduché je pri komplikovaných historických udalostiach vytiahnuť "overené" klišé a "vybaviť" každú snahu o seriózne riešenie. Teším sa na peklo, keďže nebo bude plné blahoslavených chudobných duchom...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 15:33
Chmelar riesil zodpovednost Masaryka prenesenim na Vavru.Zodpovedny su vsetci od taticka az po toho co stlacal spust.Miera zodpovednosti je vzdy na tom kto rozhodol najvyssia.Vo vojenstve vzdy platilo a plati :najprv rozkaz vykonaj a potom sa stazuj.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 15:34
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
12. november 2012, 16:14
už len vzhľadom na tú opäť a opäť samoosieraciu diskusiu ešte aj pod týmto článkom tú osvetu skutočne veľmi, veľmi potrebujeme
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. november 2012, 16:25
nie som si istý, či ste sa neinšpirovali Inge a nezačali provokovať... Nikto nie je svätý, ani Šrobár nie. Nazdávam sa však, že pri hodnotení Šrobára (tipujem, že pri príležitosti výročia narodenia) nie je namieste dožadovať sa väčšieho vyzdvihnutia Hlinku. Zrejme viete, že tento pán svojho času v mnohých súvislostiach predbehol v myslení či konaní Mussoliniho alebo Hitlera. Môžeme sa len dohadovať, čo by robil, ak by sa dožil vojny a Slovenského štátu, preto to radšej nechajme tak. Je však isté, že Hlinka do svojej strany zasial veľa zla, ktoré vzklíčilo práve počas vojny. Nuž a určite viete, že spoločenstvo, do ktorého tento kňaz patril, ho prostredníctvom slovenského parlamentu pred časom vyzdvihlo na najvyšší národný piedestál. Myslím si, že neopodstatnene, ba že taký zákon, aký sa prijal o jeho zásluhách, by sa nemal prijať o žiadnom človeku... Zákon sa však ?prihodil?. Prečo sa Vám teda pri príležitosti pripomínania si Šrobára žiada ešte viac vyzdvihovať Hlinku, keď napríklad Šrobár ako hlavný rečník spoluorganizoval vystúpenie slovenského národa v LM na 1. mája 1918, kam (a na iné podobné stretnutia) národovci Hlinku z blízkeho Ružomberka pre istotu ani nepozvali a keď títo dvaja niekdajší priatelia si ku koncu nevedeli prísť ani na meno?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 01:33
A kto kde koho vyzdvihuje? Okrem toho, že nechcem bezprecedentne špiniť a vytvárať biele mapy na svete tým, že budem veci (ak nechcem byť tvrdšia pojmom fakty), minimálne pohodlne, ignorovať? Dokonca z hľadiska môjho osobného presvedčenia sa, napríklad, toto meno absolútne ľahko a len tak na pľac nedáva. Žiaľ. Ale ani to nie je rozsudok viny, napríklad, o živom či mŕtvom človeku a vlastných... Keď veda, tak veda. Keď viera, tak viera. Keď politika, tak politika. Keď človek, tak z každého rožka troška. Trochu odvahy a trochu limitov. Ale určite nie myslenie hoci len za mŕtveho alebo za nepoužiteľnosť (?) ideálov... To by sme sa zase postarali o svetový unikát. Neveríme, ale de facto si strojíme posmrtné životy... Jednoducho, realita je viac ako jednofarebná. A aj "dvojstraníckosť" je lepšia ako diktatúra. Resp., koalično-opozičný blok, ten jediný akčný pluralizmus... A to je metafora - prirovnanie, takže naozaj: Len kto môže pochopiť, pochopí. Mne sa proste nechce viac vysvetľovať. Ja ešte verím aj "tematickým" odborníkom. A nepotrebujem piedestál. Ani ja. Keď už osobný prístup v líniách správania.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 01:47
Áno, súhlasím, p. Janošovský, že je to takisto veľmi výrazná a stále relatívne neznáma osobnosť medzi ľuďmi. Rozhodne však osobnosť.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 02:22
Obom sú tie spory už "ukradnuté". Sú to spory o "životy" týchto ľudí a snahu privatizovať interpretáciu. Ako povedal klasik: Nesúhlasím s vami, ale budem sa biť za to, aby ste svoj názor mohol slobodne hovoriť. Veľmi vadia "hotové" interpretácie typu +/-. Ich nositeľov považujem za sociálne postihnutých: akoby ich uvažovanie skončilo v nejakom bode a nemienia sa z neho pohnúť... ( Niekedy ľutujem, že neskončili so svojou dialektikou už v kolíske: bolo by to často zrozumiteľnejšie) Aký zmysel - okrem deklarácie zvrchovaného práva mať posledné slovo - má tvrdenie napr. Hlinkovi, že mal niektoré názory horšie ako Mussolíni ( Napríklad išiel ďalej v Mussolíniho práci o význame Jána Husa a jeho sociálnej doktríne?...) Aj - aby som dodržal elementárnu slušnosť, že sa máme zaoberať Vaavro Šrobárom - hovorme o jeho hviezdnych i hanebných skutkoch. Napríklad ako falšovateľa záverečného dokumentu Martinského stretnutia, jeho despotické správanie ako ministra, alebo jeho voľbu ako jediného slováka, ktorý bol "po ruke", aby sa oslabil Štefánikov vplyv... Nemyslím, že na Slovensku je prečo v dobrom spomínať na Šrobára. Ak áno, rád zmením názor.. Už len preto, že máme dejiny krátke a vyľudnené.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 02:22
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
13. november 2012, 03:37
Vážení doteraz diskutujúci a možní budúci diskutujúci k Vavrovi Šrobárovi, %%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%% odporúčam vám aspoň si prelistovať monografiu, ktorej prezentáciu Jožko Lysý približuje. A ešte lepšie si ju prečítať. Obsahuje 41, slovom štyridsať jeden, príspevkov o rôznorodej činnosti Vávra Šrobára. Príspevkov kvalifikovaných, často kritických. Ak by ste ich poznali, tak nemôžete viesť vašu úchvatnú diskusiu v takom falošnom tóne čo sa týka nielen obsahu ale aj formy. Dozvedeli by ste sa odpovede na vaše pochybnosti, dokonca by ste o mnohých zistili, že sú to bludy. A ešte jednu vec: nikto nikomu nebráni aby spracoval náhľad na tú či onú osobnosť a predstavil ju na tejto stránke a vystavil ju verejnej kritike.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984