Dr. Vavro Šrobár - politik, publicista a národno-osvetový pracovník
Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Dr. Miroslav Pekník spolu s redaktorom Vydavateľstva SAV Veda Mgr. Emilom Borčinom, prof. Ivanom Laluhom a doc. Vladimírom Goněcom zo Jean Monet Chair z Brna predstavili 9. novembra 2012 na Bibliotéke kolektívnu monografiu venovanú významnému slovenskému a československému politikovi Dr. Vavrovi Šrobárovi. Štyridsaťjeden vedeckých štúdií približuje najmä politické pôsobenie Vavra Šrobára, rodáka z liptovskej dediny Lisková.
Zľava: Dr. Emil Borčin, doc. Vladimír Goněc, Dr. Miroslav Pekník a prof. Ivan Laluha.
Doc. Vladimír Goněc vyzdvihol význam tohto počinu Ústavu politických vied SAV a Vydavateľstva SAV Veda pre pozitívny posun vo výskume slovenských dejín a slovenskej politiky. Dôkladné a mnohostranné osvetlenie osobnosti Vavra Šrobára ako jednej z najvýznamnejších postáv slovenských dejín a osobnosti, ktorá sa zaslúžila o samotnú existenciu slovenského národa a o jeho vstup do európskych dejín, nájde odozvu nielen vo vedeckých kruhoch Slovenska, ale aj Českej republiky a v medzinárodnej vedeckej komunite.
Publikácia je rozvinutím dlhodobého projektu Osobnosti slovenskej politiky, výsledkom ktorého sú už vydané knižné publikácie o Milanovi Hodžovi, Lacovi Novomeskom, Alexandrovi Dubčekovi, Ferdinandovi Jurigovi a Ivanovi Dérerovi. Pre projekt sa otvorili nové možnosti v rámci podujatí Dni Milana Hodžu, ktorému postupne poskytli záštitu predsedovia vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, Robert Fico a Iveta Radičová.
Miroslav Pekník na prezentácii zdôraznil, že ak sa retrospektívne pozrieme na Šrobárovu politickú kariéru, musíme uznať, že je len málo slovenských politikov, ktorí dokázali v takej významnej miere dlhodobo formovať slovenskú a čiastočne aj československú politiku. Publikácia približuje Šrobárovo politické myslenie a konanie, vrátane jeho odkazu pre súčasnú slovenskú politiku. Tá často rieši podobné problémy, s akými sa stretával aj on v čase svojho aktívneho politického pôsobenia.
Spolupracovník Vavra Šrobára Dr. Ivan Dérer napísal, že Šrobár „bol prvým Slovákom, ktorému bolo v histórii dopriate, aby vykonal veľké štátnické dielo. Že toto dielo vykonať mohol práve on, to nebola náhoda. Svojou politickou prípravou, svojím zmýšľaním, pevnosťou svojho charakteru a svojou prácou bol predurčený vykonať ho“.
Prof. Ivan Laluha považuje monografiu za solídny základ a východisko na pokračovanie výskumu osobností slovenskej politiky.
Vydaním knihy Dr. Vavro Šrobár – politik, publicista a národno-osvetový pracovník – pri 145. výročí jeho narodenia splácame dlh voči tomuto významnému slovenskému politikovi so štátnickým rozmerom. Človeku s veľkým zmyslom pre sociálne cítenie, celoživotne zameranému na česko-slovenskú vzájomnosť. Napokon cesta k dnešnej samostatnej Slovenskej republike viedla práve cez vznik Česko-Slovenska, na ktorom mal podiel Dr. Vavro Šrobár.
Medzi účastníkmi prezentácie boli aj niektorí autori, zľava: Dr. Juraj Marušiak, doc. Jozef Lysý s manželkou a profesor Svetozár Krno.
Foto Milan Čáky
Reagujte na článok
Komentáre
*****************************
Ak ma pamäť neklame, tak je to protagonista klero-fašistického Slovenského štátu, po ktorom boli pomenované PO-HG (Hlinkových gárd)! Ktoré sú zodpovedné za deportácie a vyvraždenie 72.000 Židov, desaťtisícov Cigánov, komunistov, partizánov a ich rodín! Andrej Hlinka je asi taká kontroverzná osobnosť ako obesený mons. Tiso!
Po obnovení Česko-Slovenska v roku 1945 a po príchode komunistov k moci bol Hlinka z dôvodu jeho negatívneho postoja ku komunistom a pražskému centralizmu zobrazovaný ako najväčší zločinec slovenskej histórie. Všetky diela, ktoré o ňom vznikli v rokoch 1948 až 1989, musíme vidieť v tomto svetle.
Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár - dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom "porobiť poriadky".
Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!" Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko., Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.