Michal Polák: Hlavou proti vetru

Práca Michala Poláka Hlavou proti vetru je súborom  článkov, ktoré vychádzali v týždenníku Slovo, ktorého bol autor šéfredaktorom, a na internetovej stránke www.hejrup.sk v rozmedzí rokov 1990 – 2010. Kniha zachytáva autorove reflexie k mnohým spoločenským témam a konkrétnym udalostiam, ktoré ovplyvňovali dejiny, a ktoré i dnes, vzhľadom na súčasné pomery, otvárajú početné otázky. Autor zaznamenáva obrat v intelektuálnom myslení na Slovensku, ktoré sa po roku 1989 vyznačovalo radikálnym odmietaním myšlienok socializmu, biľagovaním všetkého, čo len naznačovalo príklon ku komunizmu a hlásilo sa k ľavici. Začiatkom 21. storočia, ako sám píše „tento skostnatený svet oklamaný kapitalistickou propagandou“ kriticky reflektuje imperialistické ťaženie do Iraku či sociálne problémy v krajinách tretieho sveta, čo znamená postupné prebúdzanie sa širších vrstiev obyvateľstva celého sveta, čoho dokladom je napríklad vznik Svetového sociálneho fóra v Porto Alegre, povstanie proti zosnovanému zvrhnutiu Huga Cháveza vo Venezuele či vydanie práce Michaela Alberta o novom ekonomickom systéme, ktorý by mal nahradiť kapitalizmus.  V pozadí autorových úvah je prítomná dezilúzia, ktorú priniesli zmeny po roku 1989. Kriticky vníma súdobý kapitalistický režim a poukazuje na negatívne prejavy, ktoré tento režim generuje. Táto kritika je východiskom jeho neskorších úvah nad systémovými alternatívami, ktoré by mohli súdobý režim prekonať. Ako o sebe tvrdí sám autor, je socialistom, čo v jeho ponímaní značí, že“ je motivovaný predstavou spoločnosti spájajúcej sociálnu spravodlivosť s demokratickou samosprávou a osobnou slobodou.“(s. 9)

Kniha je štruktúrovaná do deviatich oddielov, ktoré obsahujú články s istou jednotiacou líniou. Zachytávajú široké spektrum tém, okrem politických otázok týkajúcich sa Slovenska, Európskej únie či celosvetových problémov, ktorých menovateľom je kapitalistický socioekonomický systém, cez alternatívy voči nemu, sa autor dotýka i ekológie, umenia, a dostáva sa až na rovinu individuálnej skúsenosti obyvateľa kapitalistickej krajiny.

Knihu Michala Poláka si môžete objednat na Gorila.sk.

Prvý oddiel Trasoviská a východiská obsahuje tri autorove texty vzťahujúce sa k trom historickým okamihom: k zmene spoločenskej klímy, teda k istému vykročeniu z ideologickej zaslepenosti kapitalizmom predstavovanému vznikom antiglobalistických hnutí a diskurzom o alternatívach voči kapitalizmu, ďalej k reformnému politickému procesu v roku 1968 a k udalostiam novembra 1989. Tieto témy rezonujú i v nasledujúcich oddieloch práce.

V druhom oddiele Slovo ku dňu autor v krátkych článkoch poukazuje na niektoré aspekty života v kapitalistickej spoločnosti – bezdomovectvo, chudoba, nezamestnanosť a i. - pričom sa orientuje na jednotlivé fenomény či konkrétne udalosti na slovenskej alebo svetovej politickej scéne a priamo identifikuje ich dopad na život jednotlivca.

Tretí oddiel Hĺbka ponoru sa venuje podrobnejším analýzam problému prekonania súčasného neuspokojivého stavu. Ako jeden z kľúčových problémov vníma autor vplyv kapitalistickej ideológie na vedomie robotníckej triedy, ktorá je vo svojom postavení značne frustrovaná. „Jedným z problémov ľavicovej či odborárskej identity je v tom, že málokto sa dnes chce vedome prihlásiť k tomu, že áno, on je ten „loser“, ten slabo platený, ba chudobný, ten nevzdelaný, ten, ktorý robí špinavú robotu. Naočkovali nám mozgy predstavou, že skutočný človek je vlastne len ten, kto má peniaze, ostatní sú odpad. Ťažko niekoho pobádať  k tomu, aby sa postavil na námestie a hrdo zvolal: Ja som skrachovanec.“(s. 81) Polák kladie dôraz na aktivizáciu proletariátu, ktorý tvorí masu obyvateľstva našej krajiny. Bez uvedomenia a zápasu práve tejto triedy podľa neho k zmene na Slovensku nikdy nedôjde. Vplyv kapitalistickej ideológie je prítomný i v diskreditovaní úvah o možnosti iného spoločenského systému. Heslo, že niet inej alternatívy, je v spoločnosti  prítomné ako neochvejná dogma. Podobne tento stav opisuje i M. Hauser, keď hovorí, že „spoločenský systém neskorého kapitalizmu navodzuje dojem osudovosti a vyvoláva spoločensky nutné zdanie, že nemôže existovať nič iného, než čo bezprostredne existuje... Systém, ktorý je iracionálny vyvoláva zdanie racionality! Zdanie, že ekonomický systém už nie je kapitalistický a iracionálny, ale je racionálne spravovaný napomáha integrácii jednotlivcov i pracujúcej triedy do systému“.[1] 

Ako jeden z viacerých momentov tvoriacich oficiálny myšlienkový rámec súčasnej slovenskej spoločnosti autor vo viacerých článkoch zaznamenáva i vplyv katolíckej cirkvi a poukazuje na negatívne dopady jej pôsobenia v spoločensko-politickom živote.

Štvrtý oddiel knihy, ktorý nesie názov Na zlobu doby, tvoria texty zaoberajúce sa konkrétnymi udalosťami, ktoré formovali tvár ponovembrového Slovenska. Polák sa tu venuje napríklad vstupu do NATO, popisuje fašistické tendencie v politike i v uliciach, poukazuje na lživosť tvrdení, že žijeme v demokratickom a slobodnom systéme, miesto toho jasne na konkrétnych činoch štátnych predstaviteľov a bezpečnostných zložiek vykresľuje  obraz pripomínajúci skôr „policajný štát“, ktorý využíva výsluchy, anonymné udania, násilie voči pokojným demonštrantom a podobné nástroje na kontrolu a útlak tých, ktorí sa nestotožňujú s myšlienkami verejne sa šíriacej propagandy.

V oddiele Ako páli ľavica sleduje premeny ľavicových strán na Slovensku. „Základné politické smerovanie Slovenska sa určilo rokom 1989 a následným triumfom globálneho kapitalizmu. Krachom sovietskeho systému sa neuvoľnila cesta demokratickému socializmu, ale hegemónii reakčného pravicového myslenia a následnej ,revolúcii zhoraʻ (teda ,ekonomickej transformáciiʻ).“(s.148) Na tomto základe načrtáva zložité postavenie KSS, ktorá sa po roku 1989 rozdelila na tradičné krídlo a reformné. Polák sleduje cestu premien od reformnej ľavicovej SDĽ až po vznik a pôsobenie strany SMER.

Recenzia Dominiky Dinušovej vyšla v časopise
Studia politica Slovaca 1/2012, ročník V.

Šiestym oddielom Kráska i zviera sa autor vyjadruje k vplyvu Spojených štátov na globálne politické a ekonomické dianie. Problematizuje fenomén terorizmu a poukazuje na nebezpečenstvo tzv. vojny proti terorizmu. Považuje ju za nástroj, ktorý sa bude dať použiť proti všetkým odporcom súčasného svetového poriadku. I keď autor otvorene vystupuje proti imperialistickej politike Spojených štátov, neprikláňa sa k bezduchému antiamerikanizmu, ktorý kladie na roveň antisemitizmu či rasizmu. Píše: „Spojené štáty sú Rímom, proti ktorému sa treba brániť. Ale ich obyvatelia samotní sú v drvivej väčšine obyčajnými ľuďmi, ktorí nie sú ani o nič lepší, ani o nič horší ako my.“(s. 186) Antiamerikanizmus tak dogmaticky nevzťahuje na celý národ, ale na konkrétny politický aspekt, ktorý predstavuje socioekonomický systém tohto národa. Polák kladie dôraz na medziľudskú solidaritu bez ohľadu na náboženskú orientáciu, národnostnú príslušnosť či rasové rozdiely.

Podstatnú úlohu v Polákových úvahách zohráva minulosť, ktorá podľa neho nie je mŕtva, a niekedy rozhoduje o budúcnosti. Preto vidí dôležitosť v zamýšľaní sa nad historickými udalosťami, ktoré majú nespochybniteľný dosah na prítomnosť. V tejto súvislosti je rovnako dôležité uvažovať i o osobnostiach, ktoré dané udalosti, buď svojím pôsobením myšlienkovo ovplyvňovali alebo ich sami aktívne formovali. Medzi takéto postavy patrí napríklad A. Hlinka, A. Dubček a iní, ktorých mená autor v článkoch často spomína. V konkrétnom oddieli knihy, ktorý Polák nazval Dejiny a postavy, sa v jednotlivých textoch venuje S. Allendemu, G. Orwellovi, P. Tigridovi, E. Saidovi a J. Kurońovi.

V stati Odkiaľ a kam autor rozoberá východiská a možnosti nového spoločenského usporiadania. Vyrovnáva sa s tzv. „reálnym socializmom“, komunizmom a snaží sa nájsť akúsi „tretiu cestu“, ktorej by bolo možné zachytiť budúcnosť spoločnosti. V prvom rade zdôrazňuje, že komunizmus nemožno stotožňovať s fašizmom. Kritizuje však, a to na viacerých miestach v práci, reálny socializmus vo východnom bloku, teda i v ČSSR do roku 1989. ZSSR bola podľa autora upadajúcou krajinou. Napriek tomu, že sa kriticky stavia k politickej klíme v bývalej ČSSR, vyzdvihuje i kladné stránky režimu, ktoré nachádza v plnej zamestnanosti alebo sociálnych istotách. Dodáva však, že väčšinu z toho, čo u nás poskytoval reálny socializmus, dokázal širokým vrstvám obyvateľstva v povojnových rokoch zabezpečiť i európsky model kapitalizmu. Rovnako zdôrazňuje, že chyby, ktoré reálny socializmus sprevádzali, napokon tento minulý pokus o humánnu a spravodlivú spoločnosť zahubili. Príčiny pádu reálneho socializmu teda autor vidí skôr v systéme samom než v celkovej medzinárodnej situácii charakteristickej od sedemdesiatych rokov krízou kapitalizmu, ktorý preto nevyhnutne potreboval expandovať do krajín východného bloku.

Opäť hodnotenie minulosti zohráva významnú úlohu v súčasnom chápaní socializmu. Pád tohto systému, podľa autora, podkopal sebadôveru socialistov a urobil zo socialistickej agitácie takmer nemožný podnik. I keď Polák uznáva niektoré pozitíva bývalého režimu, jasne hovorí, že „ako model pre budúcnosť reálny socializmus slúžiť nemôže a nesmie. Utrpenie jedných nemôže byť v socialistickej spoločnosti ospravedlňované spokojným životom druhých ... práve ľavica sa musí na ,reálny socializmusʻ dívať kriticky... Nové hnutie za oslobodenie, ktorého prvé známky už dnes vidíme na uliciach západných a južných miest, nebude a nemôže byť totožné s hnutím komunistickým, znova a znova sa bude stretávať s týmto obvinením.“(s. 250, 251) Autor sa tu odkláňa od marxistického postoja nie len v tom, že dištancovaním sa od reálneho socializmu nepristupuje k dejinám dialekticky,  ale tiež implicitne predpokladá harmonický prechod od jednej spoločenskej formácie k druhej. Tú považuje za ideálny stav, ktorý by mal byť nastolený. Samotný Marx však rozlišuje dve fázy komunizmu, a v prvej fáze, teda v socializme, povedané jeho slovami, „tu nejde o komunistickú spoločnosť, ktorá sa vyvinula na vlastnom základe, ale naopak o takú, ktorá práve vychádza z kapitalistickej spoločnosti, ktorá má teda po každej stránke, ekonomickej, mravnej i duchovnej ešte materinské znamienka spoločnosti, z ktorej lona vychádza“.[2] Za takéto materinské znamienka by sa z tohto uhla pohľadu dala považovať i tzv. „byrokratická diktatúra“, ktorú autor kritizuje a rovnako tiež často spomínaný nedemokratický charakter socialistického štátu. V  hodnotení reálneho socializmu z rokov 1948 – 1989 je nutné prihliadať i k širším historickým súvislostiam, ktoré jeho činnosť a charakter v mnohých smeroch podmieňovali.

Z hľadiska súčasnej situácie zastáva Polák sociálno-demokratické stanovisko. Práve v aktivitách sociálnej demokracie nachádza možnosť východiska z neblahej súdobej situácie. Pritom postavenie sociálnej demokracie podrobne analyzuje. Podľa Poláka je sociálna demokracia založená na hlbokom rozpore – na jednej strane chce brániť excesom kapitálu, no na strane druhej je závislá na dobrom výkone presne tej istej mašinérie, ktorú chce krotiť. V okamihu, keď sa ekonomika dostane do krízy ziskovosti, kompromis medzi týmito dvoma rovinami je neudržateľný. V tej chvíli, podľa autora možno vykročiť dvoma smermi, a to buď v snahe obnoviť výkonnosť systému začať okresávať a napokon likvidovať sociálny štát, čo je cesta neoliberalizmu, alebo sa môže pokúsiť obmedziť závislosť spoločnosti od trhu, čo predpokladá vyvinutie systémovej alternatívy voči kapitalizmu. Autor zastáva práve túto druhú pozíciu a v spomínanom oddiele knihy sa venuje analýze troch možných systémových alternatív: „kybersocializmu“ alebo kybernetickému socializmu P. W. Cockshotta a A. Cottrella, participatívnemu plánovaniu P. Devina a participatívnej ekonomike M. Alberta a R. Hahnela. Tieto alternatívy, ako píše Polák, „nie sú dôležité preto, že by sa mali stať doslovnými plánmi budúceho vývoja... Ich účelom nie je, aby boli do bodky zrealizované. Sú však praktickou ukážkou toho, že je možné logicky a premyslene uvažovať inak, než ako to predpisuje momentálne dominantný myšlienkový rámec“. (s. 261) Podobné myšlienky sú teda vnímané ako istá záruka pokroku.

V poslednej stati Rozhovory autor predkladá názory osobností, ktoré sa rôznorodo aktivizujú v sociálno-politickom dianí. Vyjadrujú sa k aktuálnej situácii, možnosti alternatív a ďalším širokospektrálne koncipovaným otázkam. Stať obsahuje rozhovor s M. Albertom, C. Offem, J. Zamkovským, J. Mencingerom,  W. Merklom, B. Greskovitsom, A. Hillardom, M. Hauserom, J. Kellerom, E. Gindlom, O. Onaronovou, D. Cravenom, J. Beckerom a M. Tížikom.

Texty Michala Poláka majú široký záber – od medzinárodnej politiky, cez vývoj ekonomickej situácie vo východnej Európe, slovenskú politickú scénu, etické hodnoty, každodenný život človeka v kapitalistickom režime, myšlienkový rámec diktovaný propagandou, voči ktorému sa autor ostro vyhradzuje, siahajú Polákove úvahy až k možným alternatívam voči kapitalizmu, úvahám o jazyku a jeho spoločenských funkciám či k problematizovaniu originality umeleckých diel. Polákove stanoviská sú sociálno-demokratické a súborom predkladaných článkov chce ukázať, že na udalosti, ktoré denne zaznamenávame v našom okolí, či ktoré sme v minulosti prežili, možno nazerať i z hľadiska odlišného myšlienkového rámca, ako toho, ktorý je v súčasnosti presadzovaný, ba viac, že práve nové videnie je oslobodením sa spod jarma kapitalistickej ideologickej hegemónie a je nevyhnutné pre pokrok stelesnený vymanením sa z kapitalistických spoločensko-ekonomických štruktúr.

----------------

[1] Hauser, M.: Prolegomena k filosofii současnosti. Praha : Filosofia 2007, s. 95, 98

[2] Marx, K.: Kritika gothajského programu. In: Marx, K. a Engels, F.: Vybrané spisy v piatich zväzkoch, zv. 4, Bratislava : Pravda 1978, s. 17

Michal Polák: Hlavou proti vetru, Bratislava, CCW, SOK 2011, 431 strán.

Knihu si možno objednat na Gorila.sk.