Finančná kríza - nová kapitola
V uplynulých dňoch sme boli svedkami dvoch udalostí, ktoré posunuli riešenie krízy o ďalší krok. Jednou z nich bolo kľúčové rozhodnutie nemeckého ústavného súdu v Karlsruhe, ktoré, zjednodušene povedané, potvrdilo, že účasť Nemecka v eurovale nie je v rozpore s nemeckou ústavou. Druhé kľúčové ekonomické rozhodnutie prišlo zo sídla ECB (Európskej centrálnej banky), kde sa napriek nesúhlasu prezidenta Nemeckej centrálnej banky Jensa Weidmanna rozhodlo, že ECB bude vykupovať dlhopisy štátov, ktoré majú problémy financovať sa na kapitálových trhoch. Paradoxne však tento spor nešiel po línii Nemecko – kontra juh Európy, ale bolo to len sólové gesto nemeckého bankára, ktorý sa pokúsil vzoprieť novej línii riešenia dlhovej krízy.
Politický zlom nastal v uplynulých dňoch a týždňoch, keď nemecká kancelárka Angela Merkelová a jej tím dospeli k presvedčeniu, že náklady na exit Grécka z eurozóny by neboli konečné a že s najväčšou pravdepodobnosťou by to viedlo k neriadenej reťazovej reakcii. Preto šéf nemeckej centrálnej banky hlasoval proti vôli svojej kancelárky, ktorá, naopak, podporila prezidenta ECB Taliana Maria Draghiho. Pre budúcnosť riešenia dlhovej krízy to znamená, že Európa sa vybrala americkou cestou.
Samozrejme, toto tvrdenie je trocha zjednodušené, ale v zásade platí. Záchrana zadlžených krajín dosiaľ prebiehala v troch krokoch. Na začiatku v roku 2010 tu bola jedna ad hoc pôžička pre Grécko, ktorej sa, ako vieme, Slovensko (ako jediná krajina eurozóny) nezúčastnilo. Veľmi skoro sa však ukázalo, že to nestačí a že dlhová nákaza je podstatne hlbšia. Nasledoval teda prvý tzv. dočasný euroval, ktorého kapacita sa už v čase jeho kreovania ukázala ako hlboko nedostatočná. Nasledoval tzv. trvalý euroval, ktorý mal byť trvalým riešením eurokrízy. Medzitým však dynamika vývoja na kapitalových trhoch rýchlo gradovala a začiatkom roka vyskočilo úročenie štátnych dlhopisov Španielska a Talianska na smrtiacu úroveň. Vtedy, nie celkom v súlade s platnými pravidlami, zasiahla ECB a španielske a talianske dlhopisy nakúpila za prijateľné úroky. Vďaka tomu mohli tieto južanské krajiny bez série generálnych štrajkov konsolidovať svoje verejné financie, pričom bežné financovanie štátu nebolo ohrozené.
Ukázalo sa, že intervencia ECB mala veľmi rýchly a upokojujúci, i keď len dočasný účinok. Preto sa začalo rozmýšľať aj v tejto línii. Ak by ECB dostala bankovú licenciu, mohla by trvalo a pravidelne vykupovať štátne dlhopisy, ako to už celé desaťročia robí americký FED. Samozrejme, porovnávať FED a ECB nie je celkom možné. USA je totiž jediná krajina na svete, ktorá môže voľne emitovať doláre a v krajine to nevyvolá infláciu. Dolár je totiž najväčšou rezervnou menou a množstvo krajín má svoje devízové úložky práve v tejto mene. Okrem toho aj najstrategickejšia svetová komodita ropa sa obchoduje v americkom dolári. Aj preto má FED voľnejšiu ruku pri kvantitatívnom uvoľňovaní svojej meny, pretože jej emisiu absorbuje praktický celý svet, čo značne znižuje inflačné tlaky na americký dolár.
ECB to také jednoduché ako FED mať nebude. Podmienky, za ktorých ECB bude vykupovať štátne dlhopisy postihnutých krajín, budú veľmi tvrdé. Krajina musí požiadať o pomoc z eurovalu a plniť ekonomické reformy. Inak má ECB právo prestať s nákupom dlhopisov. Zapojený má byť aj MMF. Navyše, aby sa zabránilo inflácii, ECB bude nové peniaze sterilizovať. To znamená, že z obehu stiahne toľko eur, koľko do neho vpustí cez nákupy dlhopisov. ECB sa vzdáva aj postavenia prednostného veriteľa, čo je rozumné, pretože to odrádzalo ostatných veriteľov od nákupu dlhopisov.
V týchto dňoch sa teda prijali pravidlá, ktoré dokážu oveľa flexibilnejšie riešiť paniku na kapitalových trhoch a vystavia tým zadlžené štáty menšiemu stresu. Na druhej strane, tlak na ne, aby robili nepopulárne opatrenia, zoslabne. Európa vstúpila do novej fázy riešenia svojej krízy a vybrala sa americkou cestou. Či to prinesie lepšie riešenia a či budú aj dlhodobo udržateľné, na to si budeme musieť ešte počkať.
Reagujte na článok
Komentáre
Pri tom všetkom hluku pravičiarov i ľavicových "antifederalistov" sa totiž zabúda, že mimoriadnej pohyblivosti kapitálu a jeho skákaniu z krajiny do krajiny, ako aj presúvaniu ziskov do fiškálnych korporácií a strát na jednotlivé administratívy jednotlivých krajín sa dá už zabrániť iba vytvorením tejto spoločnej politiky, ktorá sa teraz organizuje.
Obrazne povedané, nadnárodný fiškálny kapitál sa dnes podobá viac záplave kobyliek ako niečomu inému: akcie vo veľkých mračnách skáču z krajiny do krajiny, z odvetvia do odvetvia a "požierajú" nielen zisk z virtuálne našľahaných investícií, ale čoraz viac i z odvodov a daní vytvárané verejné financie.
A tomu už nemožno čeliť iba republikovými opatreniami. Tak ako sa ukázala bezmocnosť v prípade "odskočenia" talianskeho podnikateľa zo Slotexu o Rumunska, tak sa ukazuje, že jednotlivé štátne vládne administratívy sú beznmocné, ak ide o "skoky" a úniky kapitálu z krajiny do krajiny, často v jedinej bankovej skupine rozmiestnenej po celej Európe. Tu už pomôže iba silná spoločná politika a teda BANKOVÁ ÚNIA.
Popri kriku pravice akosi zaniká ten fakt, že federalizmus v tomto prípade nejde po občianskych právach, ale obmedzuje práve tie presuny a skoky kapitálu a umožňuje Európskej centrálnej banke "krotiť trhy".
Prirodzene, ako socialista som skeptik a pochybujem, že nadnárodné "kobylky" si nenájdu protiliek - ale to už bude naozaj znamenať, že nadnárodné fiškálnictvo treba jednoznačne zrušiť. Veď o tom hovoríme v rámci ekonomickej demokracie - a ak by silná federácia a banková únia zrušila fiškálne trhy, mala by tú moc a autoritu riadiť financie sama. Len ju treba vybudovať...
Bombastické správy TA3:
"Prvé slovenské milióny EUR už mieria do Eurovalu, v najbližších dňoch poputuje zo Slovenska do Eurovalu 260 mil Eur."
A k tomu:
"Každý občan platí ... sumu eur do Eurovalu..."
Hm, kto by sa snažil vysvetliť, že nie sú peniaze ako peniaze, tieto peniaze sú účelovo požičané a ten účel je jediný - Euroval.
Nepovedalo sa teda aj "bé" - že tieto peniaze sú účelovo viazané a žiadna finančná organizácia by "Slovensku" žiadne Euro nedalo, ak by toto nebolo zmluvami dohodnuté.
"Máme napožičiavané 3 miliardy EUR."
To môže súhlasiť, zas sa nepovie "bé", že to je účelová pôžička na tvorbu Eurovalu a nie na štátny rozpočet. Žiaľ, kto tomu rozumie...
"My nemáme peniaze na diaľnicu do Košíc a posielame Grékom peniaze na Formuly 1"toľko Sulík a jeho manipulácia, ako bývalý predseda parlamentu by mal vedieť, že ani jedno Euro z tých účelovo požičaných peňazí jednoducho nemôže byť použité do štátneho rozpočtu.
A pretože finančná gramotnosť verejnosti je veľmi, veľmi slabá, manipulácie budú pokračovať: už vidím tie podpichovania pravice, učitelia, sestričky, pýtajte si peniaze, načo ich cpe vláda do Grécka...
ale chcem aj korektne zdôvodniť prečo:
1.Tie peniaze na spoločné vytvorenie Eurovalu, teda vzájomných záruk, by inak nikto nikomu nepožičal. Neviem, možno som iba optimista, teda neinformovaný pesimista, ale ak tieto sumy v skutočnosti poskladajú štáty EU, potom to účinne zabráni nejakým útokom na bankový systém a burzy, mýlim sa?
Alebo nie je to ako v prípade "run to bank", teda ako ešte nás učili, útoku na banku, keď si vkladatelia vyberajú hotovosť a banka sa prirodzene zrúti, pretože VŽDY má menej pohľadávaok a viac záväzkov, ktoré musí splatiť. Klasické "vzdelanie" od Haileyho románu Peniaze, počítajme si...
Mne sa v tomto prípade zdá zodpovednejšie stabilizovať a pripraviť systém bankvých záruk pre celú Európu ako spustiť vlnu útokov na banky, nielen od fin.trhov ale i z paník, pri ktorých prídem ešte aj o tú hodnotu toho mizerného mesačného platu, ak "nestihnem utekať do banky" včas ... a okrem toho, to by len naštartovalo deje, skús postrašiť verejnosť, čo by nás čakalo...
2. Moja reakcia bola na tie popalulistické vyhlásenie Sulíka a všetkých pravičiarov, ako keby do roku 2012 nikdy nepracovali s fiškálnym systémom a pár rokov nám túto hrozbu krok za krokom nechystali.
To je dosť lacné, že vraj peniaze treba na diaľnice, prípadne, že "požičiavame Grékom" a podobné faciny...
Ako keby ešte v 90.rokoch neprebehli reštrukturalizácie bánk pod vedením slovenskej pravice ( i pani Schmognerovj, to je fakt) a čo to robilo so zadlžovaním štátneho rozpočtu.
Lenže, žiaľ - hovorím tak ako lekári - ak chceš zachrániť život, musíš napr. pri zlyhaní dýchania aj pár rebier zlomiť - tie následky sa až potom naprávajú, najprv treba, aby človek dýchal.
A tu teraz to isté - pracujem v hospodárskej oblasti, takže to vidím na exporte a importe - firmy až 70 a až 80 percent svojej činnosti vykonávajú v neustálom nákupe a predaji a úhradách a inkasovaní a ak by čo len Euro zakolísalo, nie ešte zakymácalo sa, celá naša ekonomika "kľakne" do týždňa... to si málokto uvedomuje, čo by to urobilo, okamžité skončenie prevádzok podnikov, vyháňanie pracovníkov na ulicu, zastavenie zásobovania, chaos na cestách, výpadky energií, mimoriadny stav, problémy so zásobovaním ... Imrich, to by bol asi ten záver kapitalizmu, ale takto by to bol aj nesmierny chaos, pretože na nič nikto nie je pripravený ... nás znehybnie i 15 stupňová náhla zmena počasia a prudký dážď, nie ešte toto.
3. No a naposledy - akože fajn, no tak si pýtajme tie peniaze od bánk i od vlády - a zistíme (ale poctivo mi to prosím potvrď!), že žiadne peniaze neexistujú - sú to len bankové operácie a príprava na prípadný run na bank.
Pamätám na oný blahý večer, keď vo svojej Podlampe redaktor Hríb, inak vo všetkom expert, nevedel pochopiť, že tie miliardy eur vlastne sú aj nie sú... celý večer s tým bojoval a nechápal to.
Preto sa mi nepáči tá manipulácia - Jožovi s malým platom ťažko vysvetliš, že tie peniaze "sú aj nie sú" a nik mu nepridá ani cent, ak by aj Slovensko nikam nič neplatilo. To je ten prúser.
Ak by v tom otvorenom liste nemeckí profesori pomenovali príčinu súčasného stavu a načrtli riešenie, povedzme niečo podobné, ako popísal americký profesro D.Schweickart, stal by som sa ich stúpencom. Lebo uznávam, kapitalizmus dnešných dní je "zabijak" a mal byť už dávno vymenený za inú spoločensko-ekonomickú formáciu s iným spôsobom tvorby ekonomických zdrojov a ich prerozdeľovania.
Nuž ale dnes tu máme globálny kapitalizmus a už by mal niekto konečene otvorene priznať, že sme si v roku 1990 po prijatí klausovských šokových reforiem a asanácii socialistického hospodárskeho systému vybrali ten kapitalizmus, ktorý nás ničí a dokonca nás robí bezmocnými...
Rodičia ma naučili ešte ako mladého hrať kartovú hru zvanú Kanasta. Okrem iných záludností v tejto hre je poučné, že Vás protivníci v hre môžu dostať do situácie, že i keď prehrávate, musíte hrať ďalej a ďalej a prihrávať im tie najlepšie karty, jednoducho nemôžete "uzavrieť hru".
Máte povedzme určitú sériu kariet, ale pretože Váš partner nôže "stratiť", nepoužijete ju, a ak ju použijete, získavajú Vaši protivníci, ale nie Vy. A tak hráte ďalej, nie ste schopní hru "ukončiť" a každým ďalším kolom iba prihrávate protivníkom.
Nepripomína Ti, Imrich, dnešná situácia s Eurovalom, tento princíp? PRINCÍP KANASTY?
Európska únia teraz jednoducho nemôže "ukončiť hru", pretože by si svoju menu Euro zrútila a celá ekonomika EÚ by skolabovala. A tak prihráva nadnárodným hráčom, to uznám.
Lenže tak ako v Kanaste, vždy je lepšie hrať, ak nemám efektívne čím uzavrieť hru, než "to položiť" a zruinovať seba i partnerov...
V tomto som sa stal realistom.
Ale možno Inga a všetci radikálni ľavičiari nájdu odvahu, zasurmia na surmity a tá cháska slovenská ako jeden muž vstane a zvolá Mor ho! a bude voliť radšej nebyť ako byť otrokom.
Trochu som si zapoetizoval, pretože iného východiska ako fungujúci Euroval teraz nevidím...príjemnú kritiku, moji extrémni kolegovia.