Zvrátenosť zvaná zlaté padáky

Aj táto kauza je dôvodom na prehodnotenie vyplácania odmien, no je aj čosi viac: je dôvodom prehodnotiť, či aspoň sa zamyslieť! - nad morálnymi a mravnými hodnotami našej spoločnosti.
Počet zobrazení: 3008
uvod_padaky.jpg

Medzi symptomatické deštrukcie spoločenských hodnôt našej súčasnosti patria aj tzv. zlaté padáky. Odmeňovanie úradníkov a úradníčkov štátnych firiem  po ich skončení (či vyhodení a odvolaní?) z funkcií, je čímsi neslýchaným, je to škandál, ktorý možno prirovnať ku kauze Gorila, udeleniu Mečiarových amnestií, k diskriminačnej žalobe sudcov, alebo nepremenenej jedenástke Ariena Robbena vo finále Ligy majstrov proti Chelsea. Keď si predstavíme, že vcelku priemerní, až podpriemerní „menežéri“ vybraných štátnych spoločností dostali odstupné vo výške niekoľkých desiatok tisícov eur (riaditeľka Slovenskej pošty, napríklad, 178 000 eur), tak je to informácia na hranici absurdnosti, akú by nevymyslel ani Franz Kafka, alebo autor románov sci-fi. Mozog odmieta pochopiť, ako je nastavený mechanizmus tejto spoločnosti, keď sa prevažná väčšina obyvateľov zmieta v existenčných problémoch a mnoho z nich žije na hranici chudoby. Nehovoriac o tom, že tieto peniaze – zväčša už vyplatené a nevymáhateľné – by sa mohli použiť na záchranu kultúrnych pamiatok, na opravu striech zdevastovaných škôl, na zlepšenie životného prostredia, na zdravotníctvo, alebo hoci na podporu kultúrnych aktivít, na podporu pôvodnej tvorby v televízii či vydávanie kníh.

Aj táto škandalózna kauza je dôvodom na prehodnotenie zvráteného systému vyplácania odmien, no je aj čosi viac: je dôvodom prehodnotiť, či aspoň sa zamyslieť! – nad morálnymi a mravnými hodnotami našej spoločnosti. A to od primitívneho bulváru v médiách až po konanie a vystupovanie politickej elity. Bez toho aby som skĺzol do moralizovania a lacného pátosu, oprávnene si kladiem otázku, či sú v tomto národe a tejto spoločnosti takí nenažranci, ktorí sa neostýchajú vziať takéto nehorázne odmeny, alebo je to zámer, ktorý má zvnútra rozložiť a demoralizovať spoločnosť. Či jedno, alebo druhé, nezostáva mi nič iné, len sa hanbiť za tento národ a aspoň takto, chabo, protestovať.

Dovoľte mi však, aby som bol osobný a tým činom aj subjektívny. Pretože práve to osobné a subjektívne, to, čo sa vám zapíše a zadrie pod kožu, to je uveriteľné a akceptovateľné. Takže: len pred niekoľkými dňami som dostal prémiu Literárneho fondu za najlepšiu knihu roka, kniha má názov Rozhovory po rokoch. V tejto viac ako 600 stránkovej publikácii sú rozhovory s najlepšími slovenskými spisovateľmi, je to akýsi Pantheón súčasnej slovenskej literatúry. Knihu som pripravoval viac ako dva roky, bol som rád, že sa mi podarilo zachytiť to podstatné a vari aj najlepšie, čo v slovenskej kultúre, zvlášť literatúre, jestvuje.

Nepochybujem, že táto kniha prežije súčasníkov, že bude aj po rokoch dokumentom o tom, čím sme žili, ako sme zmýšľali, čo nás bolelo a čo tešilo. Na rozdiel od štátnych úradníčkov – pretrvá. Potešilo ma, keď som zároveň s pekným grafickým listom dostal aj finančnú odmenu – predtým to nebývalo zvykom. V obálke som dostal 254 eur. Bolo to sympatické ohodnotenie mojej práce a ohodnotenie spisovateľa v našej spoločnosti. Keď mi vyšiel román o posledných dňoch prvého slovenského ministra zahraničných vecí v ČSR Vladimíra Clementisa Smrť ministra, ktorého odsúdili a popravili v politických procesoch päťdesiatych rokoch – a to je téma, ktorá otvára a dokumentuje traumatizujúce obdobie v dejinách našej spoločnosti – tak som dostal honorár v hrubom 400 eur, v čistom 382 eur. Na knihe som pracoval viac ako dva roky.

Aj keď sa nechcem vychvaľovať, nedá mi, aby som pripomenul, že som dostal toľko cien a ocenení, že keby to boli medaily, tak si ich môžem pripínať aj na pyžamo. Povedzme: dvakrát cenu Egona E. Kischa, Cenu Vojtecha Zamarovského, Krištáľové krídlo (akási obdoba slovenskej Nobelovej ceny), cenu župana Bratislavského samosprávneho kraja, zlatú medailu predsedu vlády SR (od Roberta Fica), cenu za najlepšiu poviedku... a možno aj ďalšie, menej významné, na ktoré si ani nespomeniem. Fajn. Teším sa, s radosťou hľadím na diplomy, na sošky, na krištáľové krídlo. Uisťujem vás, že za každou cenou je reálne umelecké dielo, kniha, román, scenár... a rovnako tak vás uisťujem, že som za tieto diela nedostal ako odmenu (nie ako honorár, hoci aj ten je vlastne symbolický) ani prevŕtaný grajciar. Nuž tak, nie som štátny úradník a nemám nárok na zlatý padák.

Chcel by som sa spýtať pánov a dámy, ktorí dostali – ako sa ukazuje – milióny eur za svoje skvelé pôsobenie v krachujúcich štátnych firmách, či by mi nechceli sponzorsky prispieť na vydanie najnovšej knihy, ktorú som práve dokončil. Nepýtam veľa, veď som naučený žiť v predklone: tak od päťsto do tisíc eur, to by ma potešilo. Ich mená uvediem na druhej strane a verejne sa im poďakujem. Garantujem im, že ich mená sa dostanú medzi tisícky čitateľov, že ich mená si budú môcť prečítať aj čitatelia v zahraničí, veď prakticky každá moja kniha vyšla vo viacerých prekladoch.

Zaiste, nájdu sa aj závistlivci medzi spisovateľmi a umelcami, ktorí budú pripomínať, že sme mohli tvoriť v Budmericiach, že sme dostávali štipendiá, že sme mali privilégiá... Možno by ich upokojilo, keby aj oni dostali za svoje odvážne názory zlatý padák.

Už som dosť skúsený – a najmä unavený – aby som emigroval, aby som sa staval na barikády. Ale žiť tu musím. Tu dodýcham. Len občas sa nadýchnem, aby som si zafrflal. Pretože, čo je veľa, to je MOC.

Ilustračné foto: robertpaulyong

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
15. jún 2012, 12:30
Ajhľa,a už je to tu! Ani som nepozrel prvých pár minút futbalu v Donecku, keďže sa tam strhol tropický lejak (na čo je dobrý dážď!) a otvoril som si v tejto futbalovej pauze portál SLOVO a našiel som tam fejtón môjho obľúbeného autora Ľuboša Juríka. No prosím, reakcia na zlaté padáky a porovnanie, ako si žijú štátni úradníci a aké odmeny dostávajú spisovatelia. Škandalózne! Táto spoločnosť by sa mala červenať od hanby, od nechtov na palcoch nôh až po korienky vlasov, aj tých vypadnutých. Ak je to pravda, čo tvrdí Jurík, tak sa mu nečudujem, že už nemá síl, že chce emigrovať. Len nechápaem, prečo tvrdí, že je naučený žiť v predklone.(?) On určite nie. Kde to preboha, žijeme? Aké hodnoty si vážime? Už ani nemám síl, aby som sa rozčuľoval. Idem sa radšej pozrieť, či sa hrá futbal. Ale... sám za seba sa hanbím. To sme celí my! Pozrieme si futbal, zanadávame si pri pive... a jde se dál, močárem černým, kolem bílých skal... Andrej Fischl
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. jún 2012, 13:01
Ešte dobre, že začalo v Donecku pršať, môžeme sa venovať aj veciam okrajovým, ako je literatúra, umenie, hodnoty (Nie však dlho!) Futbal sem, hokej tam, čosi je choré v tomto štáte. Tiež som v pauze po prerušení zápasu preklikával po obľúbených, ale aj náhodných portáloch, po facebooku a len tak som sa dostal k tejto téme a článočku pána Juríka. Mám rád futbal, aj hokej, tiež rád čítam dobré knihy, aj tí futbalisti, aj tí hokejisti, ba ešte aj tí spisovatelia si nejaké to euro zaslúžia, ale začo a prečo majú dostávať zlaté padáky politickí nominanti, to mi nikto nevysvetlí. A keby aj dostali, prosím, veď tiež majú deti, možno aj vnukov, pôžičky, lízingy, dovolenky, potrebujú peniaze. Ale toľko? Bože, zľutuj sa nad touto krajinou!
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
15. jún 2012, 17:54
Ja v tom nevidím žiadnu zvrátenosť. Prečo napr. nekritizujeme odmeny najmä futbalistov, hokejistov, atď. Predstavme si, že by sme prijali argumentáciu tzv. rovnakých žalúdkov. Messi, Chára, Hossa a pod. by mali rovnaké odmeny ako nejakí hráči miestnych súťaží. Vie si to niekto predstaviť? Pritom menežéri veľkých podnikov zodpovedajú za ďaleko väčšie hodnoty a riešia závažnejšie problémy ako uvedení športovci. Šport je predsa šport. Naviac, po skončení funkcie sú obmedzení rôznymi obmedzeniami, napr. nesmú zastávať rovnakú funkciu niekoľko rokov, nesmú sa zamestnať u konkurencie, atď. Tú sa hrá falošná hra. Útočí sa na nízke pudy, ako je závisť, atď. Samozrejme, mediokracia sa rýchlo chytí, pretože im rastie sledovanosť a klesá remitenda. Čo si myslia kritici, koľko zarábajú menežeri v súkromných firmách? Mnohokrát viac. A potom jedným dychom sa tvrdí, že štátne spoločnosti nemajú šancu konkurovať súkromným. O čom to potom je? Všetci horliví kritici, ak majú na to a niečo vedia o riadení, by sa mali hlbšie zamyslieť a nerozbíjať to, čo sa už nebude dať zlepiť. Ľudia by predsa mali byť hodnotení podľa náročnosti a výsledkov práce a nie podľa veľkosti žalúdkov.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
16. jún 2012, 00:06
A ako chcete hodnotiť náročnosť práce ? Pôjdem do extrému, je náročnejšie zastávať funkciu ,,top manažéra,, ktorý sa celí deň usilovne naháňa po golfovom ihrisku, musí mať rokovania v drahých hoteloch, pobehať rôzne ,,akcie,, alebo je náročnejšie nakladať vagóny z cementom, kde nemusí mať robotník nič na starosti iba mu cez ruky denne prejde pár ton ? Ak už odmeňovať spravodlivo tak prosím, ale potom podľa výsledkov. Dokáže top manažér zabezpečiť aby zamestnanci mali plat ako na ,,západe,, tak prosím nech má aj on.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. jún 2012, 02:06
Anton, vy ste mimo. Nikto nespochybňuje náročnosť, dôležitosť a zodpovednosť špičkových vedúcich pracovníkov, ich nasadenie, ba aj nutnosť riešiť stresové situácie. Pokiaľ som pochopil príspevok Ľuboša Juríka, tak problém je o hodnotách. Hádam len nechcete povedať, že úradník v službe štátu, ktorý je pár mesiacov vo funkcii, si zaslúži také nehorázne odstupné a spisovateľ, ktorý tvorí kultúrne dedičstvo národa, má dostať almužnu? Dokonca, to ani nie je almužna to je sprepitné, to je v porovnaní so zlatými padákmi urážka!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. jún 2012, 07:47
Dážď prestal, ale problémy zostali. Na futbal sa zabudne, o tri dni nebudeme vedieť, kto hral proti komu. Ale padákový škandál bude hnisať ešte dlho. Kniha pretrvá aj generácie. Kto nastavil taký systém, že si politických nominantov vážime viac ako spisovateľov?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. jún 2012, 09:05
Fascinuje ma prekvapenie zo zlatých padákov, aj otázky s tým spojené, ba dokonca aj rozhorčenie z ich nehoráznosti. Čo je na tom nepochopiteľné? Keď spoločnosť voličskou podporou politikov a strán inštalovala kapitalizmus, schválila premenu zdravia ( a života) na tovar, "ztovarenie všetkého" lásky, etiky aj estetiky, kde bolo "svedomie národa"? Podstatou podnikania je zisk a zisk je výsledkom väčšieho alebo menšieho podvodu. Gauneri sú iba podnikatelia s médiami odhaleným podvodom. Max Weber ( inak pravzor P.Weissa a SDĽ)už pred sto rokmi popísal politiku "ako povolanie", rozumej podnikanie s propagandou...čo je prekvapujúce na fruktifikácií politického postavenia? ( snáď iba prekvapenie, že to čo sa domnievame je pravdou...) Aké je rozčarovanie z toho, že v inflácií myšlienok (a slov) má hodnotu iba postavenie pri obhospodarovaní kapitálu. Ako to, že dievčinka v banke s trojročnou praxou zarobí za mesiac viac ako univerzitný profesor za rok. Pardón rozdiel je v tom, že banka je súkromná : keby bola štátna tak je to predmet verejného rozhorčenia? Ako ministrujú ( slúžia) ministri je priamou mierou demokracie. Gorilu utajovali politické elity roky, a čo gorilky pred tým z privatizácie malej a veľkej, kupónky ... Veď dnes klásť otázniky môže len niekto, kto sa prebral po dvadsiatich rokoch. Tak, želám dobré ráno a som rád, že začínate písať na konci viet otázniky, rád počkám až tam dáte výkričníky...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. jún 2012, 09:58
ľudské myslenie sa po r. 1989 vrátilo o nejakých 150 rokov dozadu, do starého kapitalizmu, prestalo byť systémové. A tak ľudia protestujú proti prejavom kapitalizmu, ale neprotestujú proti kapitalizmu samotnému. Chcú konzumnú spoločnosť, zabúdajú však, že kapitalizmus je a bude vždy len hlboko triednou, panskou spoločnosťou, kde sa zdroje rozdeľujú silne nerovnomerne, v prospech úzkej vrstvy ľudí.
Kto toto nepochopil, má smolu, asi sa bude do smrti rozčuľovať na narastajúcom chaose, bordeli a nespravodlivosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. jún 2012, 10:49
Vyzerá to tak, že sa s daným stavom vecí máme zmieriť? Ako to myslí pán Jánošovský? A vôbec sa mi zdá, že sa v tejto diskusii hovorí o inom, ako by sa malo. Začalo sa predsa o hodnotách. Zlaté padáky pre úradníkov, versus umenie. Čo pár slov na túto tému? Ako s tým súvisí kapitalizmu? Asi som naivný, ale vidí sa mi, že sme sa posunuli od merita veci.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. jún 2012, 14:07
Pán Janošovský to myslí takto: ono masarykovské "rozčúlenie nie je program" dáva hnevu ( aj rozhnevaniu) otázku: na čo sa to vlastne hneváš? Iste - extrémny prípad - ako je zjavný nesúľad príjmov zo zlatých padákov a príjmov z prínosu Ľ. Juríka literatúre pobúri. No paradoxne - podľa libertiánskych ( vulgárno-liberálnych) pravidiel slobodného trhu nedá sa obísť otázka: prečo sa Ľ.J. ( ak ho zjavný nepomer medzi cenou jeho produktu a produktu železničiarského menežéra irituje) neuchádzal o zmluvu generálneho riaditeľa železníc? Veď žijeme v slobodnej spoločnosti! Veď všemocný (a múdry trh) spontálne fungujúci ( mimo oblastí, ktoré riadi globálna finačná oligarchia) "spravodlivo" oceňuje hodnotu každého tovaru. A cena knihy interwiev je určená "múdrym" trhom, ktorý ocenil aj hodnotu zopár aktivistov príslušnej politickej strany v "stáčaní" verejných zdrojov pre vlastné ( čiastočne partajné) potreby. Každý sa "slobodne" rozhoduje čím sa chce živiť... Alebo romantickí ctitelia kapitalizmu sa domnievajú, že sa jedná o unikátny ( miestne i časovo ojedinelý) prípad znásilnovania zdravého rozumu koristníckymi záujmami? Stačí naozaj "odsúdiť" štyroch nominantov KDH a zdravé jadro miestneho kapitalizmu zakvitne ružami, napojí hejná osadníkov, ovenčí umelcov, ospieva vedcov... Aby sme si rozumeli: hlúposť, gaunerstvo urážajú, ale najmä tých, čo sa dajú urážať. Mám kamaráta- autora repliky: správajú sa k nám, akoby sme nemali "maturitu"... Nuž správajme sa akoby sme už "maturitu" mali a reflektujme svoje urážky vo vlastnom správaní.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
17. jún 2012, 06:53
"Ževraj zvrátenosť? Ja v tom nevidím žiadnu zvrátenosť. Prečo napr. nekritizujeme odmeny najmä futbalistov, hokejistov, atď. Predstavme si, že by sme prijali argumentáciu tzv. rovnakých žalúdkov. Messi, Chára, Hossa a pod. by mali rovnaké odmeny ako nejakí hráči miestnych súťaží. Vie si to niekto predstaviť? Pritom menežéri veľkých podnikov zodpovedajú za ďaleko väčšie hodnoty a riešia závažnejšie problémy ako uvedení športovci. Šport je predsa šport. Naviac, po skončení funkcie sú obmedzení rôznymi obmedzeniami, napr. nesmú zastávať rovnakú funkciu niekoľko rokov, nesmú sa zamestnať u konkurencie, atď. Tú sa hrá falošná hra. Útočí sa na nízke pudy, ako je závisť, atď. Samozrejme, mediokracia sa rýchlo chytí, pretože im rastie sledovanosť a klesá remitenda. Čo si myslia kritici, koľko zarábajú menežeri v súkromných firmách? Mnohokrát viac. A potom jedným dychom sa tvrdí, že štátne spoločnosti nemajú šancu konkurovať súkromným. O čom to potom je? Všetci horliví kritici, ak majú na to a niečo vedia o riadení, by sa mali hlbšie zamyslieť a nerozbíjať to, čo sa už nebude dať zlepiť. Ľudia by predsa mali byť hodnotení podľa náročnosti a výsledkov práce a nie podľa veľkosti žalúdkov." Anton

************************

Diametrálne odlišný je pohľad na zlaté, či diamantové padáky zo strany tzv. insidera (ako Anton) a nás "outsiserov", ktorí sa dívame na toto dianie s pohoršením "z vonku". Navyše nie sme priamo do tohoto zaintersovaní (tak do toho takmer vôbec nevidíme), ale sme aj tak poriadne z toho znechutení a pobúrení.

Aby som objasnila "top secrete" pohľad insidera, tak musím byť veľmi všeobecná, aby ma niekto dotknutý nehľadal a nežaloval, resp. neposlal "výpalníkov", či mafiánov.

Uvediem vlastnú skúsenosť, keď som koncom r. 2006 stratila prácu. Pri kávičke mi dobrá známa povedala, že prebieha "neo investitúra *" (kupčenie s vedúcimi úradníckymi flekmi, flekmi riaditeľov v štátnych podnikoch, domovoch dôchodcov,...) v ich strane.

Vzhľadom k tomu, že som predsedu regionálnej štruktúry nemenovanej strany dlhšie poznala, tak som si telefonický dohodla stretnutie (číslo na neho mi dala nemenovaná kávičková známa).

Stretli sme sa a začali sme jednať o obsadení miesta riaditeľa/ky. Všetko prebiehalo normálne (pokiaľ sa riešili čo bude náplňou mojej "in spe" funkcie), kým nedošlo na najpodstatnejšiu vec - koľko mám dať jemu za tento flek?Pričom mi taktne naznačil, že ich strana nie je žiadna charita!

Keď mi povedal sumu, tak mi "vypadla sánka z pántov", takmer tak ako Khonovej svokre v Kameňákovi III. Hneď som na to reagovala, že sa mi to sotva vráti za 4 roky z tohoto riaditeľského platu. Hneď mi napadla otázka, čo ak padne vláda a budú nové voľby?

Nota bene: Nemenovaný stranícky regionálny šéf mi povedal: "Veď práve na to sú zlaté, či diamantové padáky, ktoré sú súčasťou našej demokracie"!

Aby som nepísala len v inotajoch, tak uvediem nasledovný konkrétny príklad: Miesto upratovačky v lepšej štátnej, alebo samosprávnej "firmičke" sa na obdobie 4 rokov predávalo koncom v r. 2006 za 50.000 Sk, pričom platom bola minimálna mzda a to bez "medeného" padáka! Dozvedela som sa o tom, keď si jedna moja suseda prišla požičať uvedenú sumu, lebo potrebovala prácu, lebo dcéra jej ešte študovala, tak nemohla byť na sociálke. Pred rokom a pol si bola požičať znovu, ale už 2.500 eur na spomenuté miesto upratovačky, lebo už jej aj syn študoval na VŠ.

Možno, že vám napadla otázka koľko stojí na 4 roky také miesto riaditeľa veľkého štátneho podniku???

Takže konštatovanie pána Antona (o ktorom neviem, či "berie, alebo platí"), keď obhajuje tento amorálny "monkey business" slovami: "Naviac, po skončení funkcie sú obmedzení rôznymi obmedzeniami, napr. nesmú zastávať rovnakú funkciu niekoľko rokov, nesmú sa zamestnať u konkurencie, atď. Tú sa hrá falošná hra. Útočí sa na nízke pudy, ako je závisť, atď."

Pán Anton, každý kto nie je pripečený, alebo natvrdlý vie, že platí Ústavný zákon "O konflikte záujmov" na ktorý sa odvolávate. Taktiež je nad slnko jasnejši, že sa obchádza míľovými krokmi!!!

Lenže skutočné jadro problému existencie zlatých a diamantových padákov je v absurdnej miere elitárnej korupcie, ktorú som nazvala "neoinvestitúrou".

Podobná "neoinvestitúra" prebieha aj pred každými komunálnymi voľbami, kedy si "nestraníci" kupujú privilégium kandidovať za vládanú stranu na úkor straníkov, od ktorých si šéf nemôže otvorene dovoliť pýtať "investitúrne"!. V tomto predplatenom kompletnom "investitúrnom balíku" je zahrnutá dokonca aj osobná podpora okresného, alebo dokonca krajského straníckého šéfa (v obzvlášť dobre zaplatenom prípade aj predsedu strany!)na predvolebných stretnutia, či mítingoch s občanmi! Preto má nemenovaná strana drvivú väčšinu primátorov a starostov takmer po celom Slovensku! *Pozn. Termín investitúra sa používal na pomenovanie korupčného marazmu v stredoveku spojeného s kupčením klerikov a oligarchov pri obsadzovaní biskupských a arcibiskupských a kardinalských úradov)

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 07:44
Pán Janošovský je alebo veľký recesista - čo prudko predpokladám!- alebo vôbec nepochopil, o čo v tejto diskusii ide. Napísať, že by sa pán Ľuboš Jurík mal uchádzať - v rámci akejsi neoliberálnej demokracie - o miesto generálneho riaditeľa železníc, tak môže vzniknúť len v hlave, ktorá je pridlho na slnečnom výpeku. Mali by sme sa vecne zamyslieť o nastavení hodnôt. To nie je žiadne nariekanie, vážený pane!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 07:46
O akúže stranu ide? Neprezradíte? Veď ste v anonymite...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 08:53

"O akúže stranu ide? Neprezradíte? Veď ste v anonymite..." skeptik

**************************

Nápovedu máte v poslednej vete, pred poznámkou. Trošku "pohnúť rozumom",alebo kliknúť na google nezaškodí. Predsa takmer všetko je na webe. Možno by vás viac zaujímalo z ktorých okresných štruktúr nemenovanej strany sú moje osobné skúsenosti?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 09:27

Pán Janošovský má trefné príspevky, len nesmiete mať zatiahnutú "ručnú brzdu na mozgu"

Trh nikdy neocení maliarov, spisovateľov pokiaľ nepíšu mainstreamové stupidiny ako napr. Harry Potter.

Veľmi ľahko sa môže stať, že špičkovú a možno nadčasovú knihu ocenia až ďalšie generácie a autor bude žiť v relatívnej biede v porovnaní s managermi štátnych podnikov.

Môže sa stať, že v čase krízy si jeho knihu takmer nekúpia, hoci jej dokumentárna, vedecká, či iná odborná uroveň je nesporne vysoká. Pretože ľudia dajú to málo, čo zarobia na pokrytie životných potrieb a zaplatenie účtov.

V krajnom prípade môže ešte nastať iný extrém, že sa chytráci zložia na jeden výtlačok, zoscanujú ho a zavesia na internet. Alebo linky so servrom na ktorom je kópia uložení rozpošľú svojim známym, tí svojim známym a autor sa namáhal zbytočne. Ak si zobral úver (napr. na vydanie knihy) v dobrej viere, že ho predajom kníh splatí, tak ľahko môže vyjsť na mizinu! Pritom sa možno nikdy nedozvie prečo sa práve jeho kniha nepredáva?

Potom určite nebude mať niekoľko stotisíc eur na neoinvestitúru, aby sa uchádzal v "investitúrnom prostredí" o miesto generálneho riaditeľa želeníc SR!

Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
17. jún 2012, 10:22
Je to zvrátenosť na entú! A nielen v porovnaní so spisovateľmi, či obyčajnými ľuďmi!Samozrejme, že ani Jurík, ani ja sme sa nemohli uchádzať o pozície manažérov, ktoré sú vyhradené oddaným straníkom, v tomto prípade KDH. Tu je trhové ocenenie vedľa, v ofsajde, neoceňuje hodnotu každého tovaru.Aj reči o veľkej zodpovednosti akéhokoľvek manažéra či politika sú iba ideologickou prikrývkou legálneho rozkrádania veľkých balíkov peňazí na úkor ovčanov. Menujete mi páni jedného jediného za dvadsať rokov, ktorý za svoju nezodpovednosť niečo zaplatil. Nič, ba ešte keď ho vyhadzovali za zlú prácu, dostal zlatý padák! O zaplatenej zodpovednosti môže tak hovoriť akurát žoldnier vo vojne v Afganistane, ale nie riaditeľ železníc ani Kauflandu či Tesca. Robia z nás blbcov a mi si to necháme, preto je to tak, preto sú tie príjmy neúmerné. Čo by sa stalo, keby si takto zdôvodňovali svoje privilégia komunistickí papaláši? Porovnajte niektorého. Porovnajte Biľakovu vilu kúpenú za úradnú cenu, teda tiež podľa vtedajších zákonov (nie trhovú z čierneho trhu) s privilégiami súčasných papalášov. Prečo by sa mal pán Figeľ pohoršovať nad zmluvami o odstupnom a prémiách, ktoré zodpovedne vo funkcii ministra podpísal, keď sám vzal niekoľkomesačné odstupné, lebo už nemohol byť eurokomisárom (čo vedel 5 rokov vopred), ale ušlo sa mu byť iba podpredsedom vlády a ministrom megarezortu! Týmto ľuďom už ani nepríde, že je to niečo nemorálne, oni už žijú v inej morálke. Oni si nevedia nájsť miesto, sú handicapovaní, takže im všetkým treba odstupné aj vtedy, ak majú vopred vypočítateľné pozície na čas určitý. No len čo začnú títo všetci opadákovaní Mihálovia, Juskovia, Figeľovia, Brockovia a podobní panáci hovoriť o odstupnom pre bežného človeka (nadviazanie odstupného na výpovedné lehoty), tak zrazu majú starosť o štát a o to, že padne ekonomika, keby ľudia po 20 rokoch práce vyhodení zo dňa na deň na ulicu z ich zamestnaní mali tiež dostať čo len minimálne odškodné. Lebo oni sú zodpovední a my ostatní sme vyžierači a nezodpovedný odpad...ktorému oni dávajú prácu (rabotodatelia)a o ktorý sa deň nocou starajú...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 10:56
Pozor, pozor, pán Špáni! Súhlasím síce s Vašimi postrehmi, ale nehádžte všetko na nominantov KDH! Zabudli ste na iné zlaté padáky, ktoré dostali nominanti za Smer, SNS či HZDS? A zabudli ste na dosiaľ nevyriešené kauzy emisií, "jachtárskeho" kurzu pána ministra, zabudli ste na Gorilu? "Padákavovanie" ide naprieč celým politickým spektrom. Buďme predsa objektívni!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 12:25
Všimnite si pozorne, napísal som, v tomto prípade KDH...Teda nielen KDH...Ale vy akosi zabúdate na SDKÚ, nielen ich zlaté padáky, odmeny v Tipose, platinové sitká...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. jún 2012, 17:38
Páni čo sa rozčuľujete nad komentárom L.J. ste trochu mimo. Predovšetkým štátni manažéri si vyplácajú alebo dostávajú zlaté padáky z našich peňazí a ich jedinou zásluhou je že sú práve v tej strane, ktorá je pri moci. Nepochybujem o tom, že z tých peňazí musia odovzdať určitý desiatok, tridsiatok či koľko aj rodnej strane. Problém je v tom, že tie odmeny nedostávajú za svoju šikovnosť v práci, ale za to že sú nominanti nejakej strany a stranícka centrála, jej predseda vie, že sa mu do pokladnice niečo vráti. Iné je to u podnikateľov. Keď je niekto šikovný a vie podnikať, vymyslí produkt ktorý sa na trhu predáva, tak ide o jeho peniaze a aj nám obyčajným občanom z nich niečo kvapne lebo tú vysokú odmenu musí zdaniť. Takisto je to u športovcov. Tých tiež platia vlastníci klubov zo svojho vrecka. Áno, morálka je v ofsajde keď spisovateľ dostane honorár 400 EUR za svoju dvojročnú prácu. Prečo by mal dostať viacej ? Pretože niekto musí držať zástavu morálky a dobrého chovania na výške inak nám zostane len bulvár so svojím poväčšine amorálnym obsahom. Umenie nikdy nebolo bohvieako hodnotené, odmeňované, ale predsa prežilo všetky poníženia a všetky zákazy a príkazy. Byť umelcom je ťažká rehoľa, ktorú môže robiť len vyvolený pretože talent sa nedá naučiť s tým sa treba narodiť a potom ho treba roky a roky pilovať, aby sa jagal ako Juríkové medaile.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. jún 2012, 06:50
Moja bodka za diskusiou. Ešte raz som si prečítal komentár p. Juríka. Zlaté padáky idú naprieč celým politickým spektrom. Všimli ste si, aká je posledná veta článku? To je výstižné. "Čo je veľa, to je MOC."

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984