Rodia sa nové legendy

Namiesto predsedu KDH vystúpila pred verejnosť už 9. mája hovorkyňa VšZP Dana Gašparíkova. Oboznámila nás, ako je to vlastne s financovaním pána Faktora z prostriedkov štátnej ZP, teda z prostriedkov štátu. Aby už konečne prestali reči v čakárňach u lekára a v lekárňach na túto tému. Pán Faktor sa totiž stal, či sa mu to bude páčiť alebo nie, hotovou legendou. Uvediem iba niekoľko čísel z ktorými nás táto dáma oboznámila a budem veľmi presný, aby som z tejto legendy nič neubral, ani k nej nič nepridal.

Dozvedeli sme sa, že pán Faktor za 19 mesiacov práce v zdravotnej poisťovni zarobil asi 220 tisíc eur, že poberal mesačne 6 500 eur, plus odmenu 3 220 eur za funkciu predsedu v predstavenstve VšZP. Okrem toho dostal za toto obdobie tri krát odmenu a to vo výške 15 500 eur, ďalšiu v januári vo výške 5 850 eur a poslednú v apríli 14 229 eur.  Nič z toho by sa nemalo udiať bez vedomia pána Uhliarika. Dana Gašparíkova nás ubezpečila, že žiadne iné finančné prostriedky neboli p. Faktorovi vyplatené.

Ak je táto informácia už konečná a definitívna, predsa mi na nej čosi chýba. Ako to že pán Faktor nedostal žiadne odstupné? Bola tu reč iba o odmenách a plate. Ako správny nominant, mal dostať predsa aj odstupné. Pokiaľ viem, tak  v „lepšej spoločnosti“ sa pohybuje v rozpätí 6 - 12 mesiacov. Vo výške šesťmesačného platu ho dostala aj pani Bubeníkova so svojimi kumpánmi, hoci boli odvolaní. Odniesli si domov tisíce eur napriek tomu, že sa o nich  píše v Gorile, že urobili vo Fonde národného majetku škodu aj hanbu. Majú to ako príspevok do horších časov, než sa vynoria zasa niekde inde a začnú vyjedať hrozienka z iného koláča. Ešte sme nerozchodili informáciu, že v Košických Teplárňach si v roku 2010 nárokoval ich šéf celých 90-tisíc eur za 40 dní práce v tejto firme, už sú tu informácie, že na odmenách sa zasa vyplácajú desať tisíce eur, že riaditeľ Tiposu dostal pár dní pred odchodom Mikloša celých 80-tisíc eur a že vedenie Tiposu dostalo „darček“  v hodnote viac ako pol milióna eur... takto by sme mohli pokračovať a bol by z toho možno aj jeden samostatný štátny rozpočet. K tomuto všetkému by som iba poznamenal, že národ si dokáže odriekať, vie pochopiť, ak sa zdražuje, no vyprchala z neho už dôvera v našu politickú a ekonomickú elitu, keď sa dozvedá o takomto rabovaní a zbojníčení v štátnej pokladnici.

Zbojníčenie má na Slovensku veľmi bohatú a slávnu tradíciu. Ak sa vybral dajaký osamelý zbojník vyrovnať si účty s feudálom alebo svojím zemepánom, získal si vo verejnosti dokonca i sympatie. Horšie však bolo, ak sa vybrali na zboj zo svojich hradov a kaštieľov lúpežní rytieri, ktorých tiež bolo neúrekom. Vtedy sa už drancovalo vo veľkom a ostala po nich v krajine hotová pohroma. Rovnako, ak sa vyberú na zboj, vlastne do práce, novodobí lúpežní rytieri. Znamená to, že v štátnej pokladnici bude zasa vír, hlavne ak sa začnú presúvať z jednej pozície do inej. Vtedy sa rodia aj legendy o týchto rytieroch, o tzv. pilieroch spoločnosti. Možno by sme mohli na ich bývalých pracoviskách vyvesiť aj pamätné tabule do ktorých by bolo vyryté: Tu pracoval človek, ktorý aj v časoch krízy dobre zarábal... Pracovala tu žena, o ktorej sa písalo v bestselleroch... Pracoval tu človek, ktorý je rekordérom vo výške poberania odmien... Ozaj, kto je dnes držiteľom takéhoto rekordu?

V tejto súvislosti však ostáva visieť vo vzduchu ešte jedna otázka. Kto boli tí legislatívci, ktorí vniesli do zákonov i do Zákonníka práce zelenú, aby takéto drancovanie bolo štátom zlegalizované? Veď títo ľudia sú vlastne  škodnou, ktorá takéto rabovanie doslova podporuje. Legislatívci mi občas pripadajú ako zlí spisovatelia, ktorí vpúšťajú medzi nás arogantných, sebeckých a chamtivých hrdinov. Aj oni sú tvorcami týchto charakterov.

A ešte niečo. Ak si premeníte 220-tisíc eur na koruny, je to takmer 7 miliónov. Svätý Augustín tvrdil, že za každým miliónom, sa skrýva dajaká krádež alebo podvod. Páni Hrušovský, Figeľ... veľmi radi a veľmi pekne hovoria o kresťanských hodnotách, mravoch a morálke. Pán Uhliarik i pán Faktor nám zasa v praxi predviedli, ako si oni predstavujú  kresťanské hodnoty a mravy. Som kresťan katolík, no, nič kresťanského v ich skutkoch nenachádzam.

Ilustrácia: Graffiti, detail, Pionierska ulica, Bratislava

Foto: Emil Polák