Smer a jeho voliči
V tejto súvislosti je zaujímavé pozrieť sa na výsledky HZDS v jeho najlepších časoch a porovnať ich s výsledkami Smeru. Je síce pravda, že v roku 1992 získalo HZDS v absolútnych číslach asi o 15 000 hlasov viac ako Smer v roku 2012, vtedy sa však volebná účasť šplhala k 80 % , zatiaľ čo dnes ledva atakovala 60 % hranicu. Oveľa viac však o voličskej základni oboch strán povie pohľad na volebné mapy. Keď v roku 1994 sociológ Vladimír Krivý prekryl volebné mapy HSĽS a HZDS, výsledky oboch strán sa mu takmer prekryli. Z toho sa potom usudzovalo, že voličské zázemie HZDS je svojou sociálnou štruktúrou podobné predvojnovému voličstvu HSĽS. Voliči HZDS boli prevažne na vidieku, vyznávali tradičné kresťanské a rodinné hodnoty, očakávali od vlády istú mieru štátneho paternalizmu, patrili medzi voličov s nižšími a strednými príjmami, s relatívne nižším vzdelaním a boli zväčša vo vyššom veku.
Ukazuje sa, že voličské zázemie Smeru sa čiastočne prekrýva s voličským zázemím HZDS (v najlepších časoch), ale má aj isté špecifiká. Tak predovšetkým, už od roku 2002 mal Smer nadpriemerný počet mladých, vysoko vzdelaných mestských voličov. Bola to prirodzená reakcia vzdelaných ľavicovo zmýšľajúcich voličov po fatálnom debakli SDĽ, ktoré sa vstupom do pravicovej koalície v rokoch 1998 – 2002 prakticky samozlikvidovalo. Účasť KSS v parlamente v rokoch 2002 – 2006 bola výrazom zlyhania tzv. modernej ľavice, pričom elektorát pôvodnej SDĽ sa rozdelil medzi tradičných konzervatívnych ľavičiarov - to boli práve voliči KSS a moderných ľavicovo liberálnych mestských voličov, ktorých už vtedy podchytil Smer. Táto skutočnosť značne frustrovala pravicových analytikov, ktorí by radi vykresľovali voličov Smeru ako nevzdelaných a sociálne deprimovaných, čo však bolo v príkrom rozpore so skutočnosťou. Medzitým Smer zintegroval drobné ľavicové strany a stal sa nespochybniteľným lídrom ľavice. Na druhej strane, pomery v HZDS, ktoré začiatkom druhého milénia ešte stále na seba viazalo asi 20 % hlasov, boli neutešené a strana prepásla svoju príležitosť reformovať sa. To potom rezultovalo do ďalšej straty jej politického vplyvu. Poslednú šancu na záchranu malo HZDS asi pre šiestimi rokmi. Nevyužilo ju a dnes vidíme výsledok - táto kedysi najsilnejšia strana sa ocitla na samom okraji politickej scény.
Vráťme sa však k Smeru. Tejto strane sa podaril unikátny ťah. Aj vďaka chýbajúcej politickej konkurencii naviazala na seba tradičných voličov bývalého HZDS, ale aj voličov výrazne ľavicových. Smer tak žal nielen v bývalých baštách HZDS, ale aj v baštách SDĽ či KSS, teda na severovýchode Slovenska, v okresoch ako Medzilaborce, Svidník, ale aj v tradične ľavicovom Pohroní, v okresoch ako Brezno či v Podbrezovej . Zrátané a podčiarknuté, Smeru sa podaril husársky kúsok - získal voličov z dvoch samostatných voličských táborov.
Ak si ich však chce udržať, bude to pre stranu veľká výzva. Politika Smeru musí byť rovnako ľavicová a solidárna, ako zároveň musí dbať na tradičné kresťanské hodnoty. Témy ako pozitívna diskriminácia menšín (sexuálnych či rasových), rodová rovnosť, dekriminalizácia ľahkých drog či podobné liberálne agendy, ktoré má európska ľavica spoločné s liberálmi, by sa nemali stať top agendou Smeru. Naopak, vedenie Smeru si musí uvedomiť, kto sú jeho voliči a tomu prispôsobiť program aj politickú rétoriku. No a nakoniec by sa malo vedenie strany vážne zamyslieť aj nad kreovaním kandidátky. Iste nie je celkom v poriadku, ak napríklad, v Žilinskom kraji, kde má strana najúspešnejšieho župana v rámci Slovenska a kde jej volebný zisk bol vyše 60 %, bude mať len siedmich poslancov z celkového počtu 83.
Foto: statistics.sk
Reagujte na článok
Komentáre
A úplne súhlasím s posledným odstavcom článku, že pre vládu i pôsobenie v parlamente a v regiónoch teraz tesne po voľbách i v prvom roku pôsobenia, to je skutočná historická výzva pre sociálno-demokratickú stranu, akou je Smer SD.
Teraz je totiž potrebné ukázať riadiace a organizačné schopnosti pri vedení spoločnosti a ekonomiky počas krízy, ktorá tu ešte stále trvá,
ale po druhé je nutné tak ako to každý krízový manažment v prípade silných porúch a dezorganizácie v okamihu prijať kroky na zastavenie chaosu vo financiách štátu, k zastaveniu všeliakých čudných aktivít, ktoré sa uskutočňovali počas 15 mesiacov vlády toho "zlepenca", ktorý aj s pravicou mal spoločné iba to pomenovanie a rétoriku, zároveň sú potrebné kroky, systémové kroky, k tomu, aby sa mohla oživiť ekonomika a aby v spoločnosti znova ožilo sebavedomie a mnohé aktivity "zabrzdené" práve takmer 22 ročným ideologickým pôsobením ideológie neoliberalizmu, nihilizmu, pravicového populizmu.
po tretie,
práve že vláda i parlamentní predstavitelia Smeru SD by mali myslieť na voličstvo a nemali by sa okúňať robiť rozhodnutia HODNOTOVO postavené na programe sociálno-demokratickej strany, teda už žiadne výhovorky "čo na to povedia trhy", výhovorky "kríza nepustí", konštatovania o zakrývaní sa iba takou perinou, ktorú máme (pričom všade mimo štátneho a verejného sa všetci súkromní majitelia a celebrity zakrývajú požičaným a nahonobeným "kabátom" bez ostychu a okázalo.
Som ekonóm a dúfam, že konečne sa namiesto vyznávania "boha šetrenia" za každú cenu až do zničenia začne aktívne a produktívne vytvárať zmýšľanie, že iba prácou a iba organizovaním a rozvíjaním vlastných ekonomických zdrojov a vysoko aktívnou obchodnou politikou možno dosiahnuť vysoký prísun zdrojov do štátnych, teda verejných financií. Toto očakávam nielen od ministra financií, ktorý to napokon tvrdil počas celej vlády "zlepenca" ale aj od hospodárskych ministrov a od parlamentných predstaviteľov, ktorí by mali mať zákonodárne iniciatívy v tomto smere.
Kedy inokedy ak nie v prvý rok po voľbách je možné tentoraz už bez okolkov na "koaličných partnerov" ako v rokoch 2006-2010, tvrdo v organizačných a ekonomických opatreniach otočiť kormidlom ekonomiky nástrojmi a opatreniami k naplneniu štátnej pokladnice a teda k umožneniu vydávať cez verejné financie dostatok zdrojov na uspokojenie verejných záujmov, od zdravotníctva cez školstvo, vzdelávanie, verejnú prepravu, bezpečnosť krajiny i ľudí.
Toto očakávajú voliči Smeru a ak to vláda Smeru SD a predstavitelia v parlamente z opatrenosti pred obavami "čo povie Brusel" a "čo povie MMF" či čo na to "ECB" nespraví, veľmi rýchlo sklame očakávania voličov a viac už nebude mať takú dôveru ako v týchto predčasných voľbách.
Mal som tú príležitosť pozerať ako člen volebnej komisie na jednom z pertžalských okrskov ľuďom do tváre, ako prichádzali voliť. Videl som odhodlanie, niekedy až takú tú chuť, že ak by dostali lopaty do rúk, aj by sa hneď pustili do diela, isteže, nik nemal na čele napísané, koho že to za plentou volí, ale keď sme spočítavali hlasy a keď som zistil, že nečakane Smer SD práve tu v tomto okrsku, kde prdedtým pravidelne víťazilo KDH, či SDKU, získal takmer tú istú vzorku hlasov ako potom vyšlo najavo v celoštátnom sčítaní, uvedomil som si, že tou odhodlanosťou v tvári sa preukazovali prevažne tí, ktorí volili Smer. Už mali toho dosť, prišli do volebnej miestnosti nie preto, že "sa to patrí", alebo preto, že "čo ak by niekto sa pýtal", prišli potlačiť ten Smer SD do vlády a teraz, teraz nastal čas plniť tie očakávania.
Koniec výhovorkám. Nemusí byť široká, celospoločenská diskusia, i keď uznávam snahu webportálu Slova o túto diskusiu. Nemusí byť ľavicová, ani socialistická revolúcia. Ale ľudia volili Smer preto, aby sa Slovensko ekonomicky rýchlo vytiahlo z krízových rokov, aby sa skončilo to obdobie likvidácie a obmedzovania verejných záujmov iba za účelom "trhov" a chcú ROZVOJ, nie rast makroekonomických ukazovateľov.
Tak sa teda vytiahnime!