O ľuďoch akurátnych

/V nedeľu som dočítala výbornú spomienkovú knihu Milana Čorbu Oproti času (Vydavateľstvo Marenčin PT). Na obálke je elegantne oblečený muž, nohavice spadajú na vyleštené topánky, oblečené má dobre sadnúce sako s dvoma rázporkami na štíhlych bokoch, na krku voľne padajúci šál. Muž zostupuje po schodoch strmej ulice niekde pod Slavínom./
Počet zobrazení: 1673
corba obalka.jpg

Nad hlavou sa mu klenie divo rastúci zimozel. A stretáva sám seba kráčajúceho smerom hore. Čítať to možno aj v obrátenom garde – kráča hore, aby videl sám seba schádzajúceho dolu. Nielen muž na obálke, aj fotografia je čiernobiela, a predsa veľmi farebná vo všetkých odtienkoch čiernej, sivej, bielej. Krásna. Akurátna.

Akurátny – to je výraz, ktorý Milan Čorba vo svojej spomienkovej knihe používa rád. To slovo vyjadruje nielen spoločenskú úroveň, ale aj príslušnosť k triede. Autor sa ním zaraďuje, presnejšie vyčleňuje spomedzi ľudí kolektivistických, šedivých, nie veľmi vzdelaných, nie veľmi bystrých, nie veľmi zrelých, nie veľmi umných, skrátka – neakurátnych. A čitateľ mu rozumie, sám by sa rád pohyboval v spoločnosti iba akurátnej.

Lenže, kde ju nájsť, a nekradnúť?

Nielen dnes, ale najmä dnes.

Na tých akurátnych ľudí často dnes myslím. Takmer celá slovenská kultúra sa po nežnej revolúcii a následnom majetkovom prevrate kolektivisticky postavila na jedinú stranu. Celkom ako po revolúcii a následnom majetkovom prevrate v roku 1948 – ako to poznám z literatúry. (Ak literatúra klame, mýlim  sa aj ja.)

Všímala som si to najmä na pohreboch. Slovensko je také malé, že tu skoro každý každého pozná. A ak umrie človek, ktorý vo svojom kumšte čosi znamenal, dosť často bol aj bývalým komunistom. Ako sa s ním rozlúčiť, a neklamať? Všelijako sa to obchádzalo a obchádza, len priznať farbu sa takmer nikomu nežiada.

A keby len na pohreboch – aj v tvorbe sa takmer každý musí vyznať z toho, ako nenávidel minulý režim, a ako doteraz žneme jeho úrodu – zase celkom v duchu pofebruárových vyznávaní, keď za všetko zlé mohli zvyšky buržoáznej morálky zažratej do našej svetlej prítomnosti. Mladí ohniví diskutéri ani netušia, ako veľmi sa podobajú na tých, ktorých by najradšej vešali na kandelábre.

Veľmi neakurátne to je.

Ale najsilnejšie na mňa pôsobí to hlboké ticho súčasnej kultúrnej elity na tému nielen divokej rozkrádačky štátneho majetku za dvadsaťtri rokov bujnejúceho lúpežného kapitalizmu, ale aj na tému mravného bahna, v ktorom sa, žiaľ, našli spolu s tými, ktorým svojím elitným príklonom kryli chrbát. Ak sa aj ozvú – tak len osvedčene: lebo Fico!

To ticho je výrečné – a každý jeho poslucháč si ho môže prečítať svojím spôsobom. Ale v každom prípade je zahanbujúce.


Úvodné foto: Výrez z obálky knihy M. Čorbu Oproti času

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
25. január 2012, 13:43
Hm, to až zamrazilo, Gabika, ale potrebujeme takéto pripomenutie a zamyslenie sa nad akurátnosťou.
Naposledy sa tak zmrazivo dalo zamyslieť nad knižkou Jozefa Kota "Horúčka", o tom, ako sa ľudia správali a zachovali v čase pprelomových rokov 1968/1969.
Preto si aj myslím, že takéto zamyslenie sa je potrebné. A ďakujem za Tvoj sprievodný text, mrazí ma z neho, kam sa slovenská spoločnosť a zmýšľanie v nej v konformnosti a prispôsobení sa "oficiálnej mediálnej komunikácii" dostala. To "uliatie si bôžikovi antikomunizmu" je niekedy už až smiešne, najmä ak to počujete z úst ľudí, o ktorých viete, že boli nie lojálni, ale kariéristicky oddaní minulosti a dnes ( možno milosrdná pamäť) už zas kvôli kariére či nutnosti "byť osobnosťou", alebo ako? byť akurátnym, používajú tvedenia, ktoré im ani len nesedia.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. január 2012, 15:11
opravujem slovíčko a pridávam: a pózujú v postojoch, ktoré im nesedia...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
26. január 2012, 06:44
zial, trva uz dve desatrocia. trochu sa pomrvili tot nedavno, ked im vlada sahla na Budmericky kastiel. knizku som necital, ale ta diagnoza spolocnosti nema chybu. este mala poznamka: tie schody su spolu s tymi nad tunelom najmalebnejsie v Bratislave. chodil po nich Alexander Dubcek na konspirativne stretnutia s Ivanom Laluhom a Hvezdonom Koctuchom co tiez vytvara urcite asociacie s vyrezom prebalu...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984