Klany a večný uzbecký prezident

Rok 2011 je tak trochu jubilejný, ak sa pozrieme smerom, kde bol kedysi Sovietsky zväz. Krajiny, ktoré vznikli v tomto priestore po jeho sublimácii, slávia okrúhle 20. výročie svojej nezávislosti. Pravda, dodnes nikto nevie presne identifikovať, od koho sa stali rokom 1991 nezávislé, ale to nie je až také dôležité.
Počet zobrazení: 3464
karimov 1.JPG

Nasledujúce slová vyriekol prvý tajomník Komunistickej strany Kazachstanu a člen Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nursultan Nazarbajev: „...politici nesmú byť desaťročia vo funkciách, to je cesta smerujúca k autoritarizmu. Len slobodná a demokratická spoločnosť bude garantom nášho stabilného a šťastného života v blízkej budúcnosti...“ Pravda, bolo to v roku 1987, v čase, keď v Sovietskom zväze „fičala“ gorbačovovská perestrojka. Spomenutý N. Nazarbajev (ktorý pred pár dňami absolvoval pred vlastnou krajinou utajenú operáciu na nemeckej klinike) je prezidentom Kazachstanu dodnes.


Druhý dlhoročný prezident Islam Karimov vládne Uzbekistanu už od 23. júna 1989, keď na poste prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Uzbekistanu vystriedal Rafika Nišanova. Prezidentom sa stal po prvých prezidentských voľbách 29. marca 1991, ktoré „vyhral“ a svoj post potvrdil prezidentskou prísahou na Korán(!).

K prísahe na Korán dve objektivizujúce poznámky. Po prvé, vtedy ešte nemala krajina vlastnú ústavu - Ústava Uzbeckej republiky bola prijatá slávnostne v Taškente 8. decembra 1992 na 11. schôdzi Najvyššieho sovietu Uzbeckej republiky XII. volebného obdobia. No a po druhé, aj keď Ústava Uzbeckej republiky, novelizovaná v súlade s výsledkami všeľudového referenda konaného 27. januára 2002 a v súlade so zákonom Uzbeckej republiky z 24. apríla 2003 prijatým Olij Madžilisom (parlamentom) definuje Uzbekistan ako svetský štát a v čl. 31 je taxatívne uvedené: „...sloboda svedomia sa garantuje všetkým. Každý má právo na náboženské vyznanie, alebo nevyznávať žiadne. Je neprípustne prinucovať k náboženskému vyznaniu...“, prezident I. Karimov už nikdy neporušil „tradíciu“ a svoje nové a nové prezidentovanie vždy odprisahal na Korán.

Pravda, podľa štatistík sa 88 percent občanov krajiny hlási k islamu (9 percent k pravosláviu a 3 percentá k iným cirkvám). No a v čl.12  základného dokumentu sa ešte uvádza: „....v Uzbeckej republike sa spoločenský život rozvíja na základe pestrosti politických inštitútov, ideológií a názorov. Žiadna  ideológia nesmie byť vyhlásená za štátnu....“

Je to skutočne tak? Neskôr sa zamyslíme, ale vráťme sa späť k jedinému prezidentovi krajiny, ktorý stoji na špičke klanových vzťahov. Zaisťuje ich rovnováhu a, samozrejme, vytvára priestor na realizáciu ich ekonomických záujmov a je de facto klanovým reprezentantom. Z tabuľky je zrejmé, ktorý vodca Uzbekistanu reprezentoval ktorý klan, ale aj to, ako si perinu moci jednotlivé klany medzi sebou preťahovali.

 

 

I. tajomník ÚV KS UzSSR

Obdobie

Klan

Akmal Ikramov

1929-1937

Taškentský

Usman Jusupov

1937-1950

Ferganský

Amin Nijazov

1950-1955

Ferganský

Nurtidin Muchtinov

1955-1957

Taškentský

Sabir Kamalov

1957-1959

Taškentský

Šaraf  Rašidov

1959-1983

Samarkandský

Imandžan Usmanchodžajev

1983-1988

Ferganský

Rafik Nišanov

1988-1989

Taškentský

Islam Karimov

1989-1991

Samarkandský

Prezident UzR

Islam Karimov

1991 – dodnes

Samarkandský



Trocha z histórie a klanový profil


V roku 1924 vznikli na území Strednej Ázie nové republiky - Uzbecká SSR a Turkménska SSR. V rámci UzSSR bola Tadžitská autonómna SSR, ktorá sa v roku 1929 stala samostatnou zväzovou republikou. Súčasťou RSFSR bola Kazašská ASSR, vrátane Kara-Kirgizského autonómneho okruhu. Neskôr z nich boli vytvorené Kazašská SSR a Kirgizská SSR. V rámci tohto veľkého sovietsko-stalinského delenia sa súčasťou Uzbeckej SSR stali Andižan, Kokand, Namangan a Fergana, t.j. časť permanentne vriacej Ferganskej doliny.

Teritoriálna logika súčasného Uzbekistanu je spojená s Chivinským a Kokandským chánstvom a Bucharským emirátom. Tieto štátne útvary najviac prispeli k vytváraniu politických elít na klanovom základe a echo tohto stavu sa dodnes prejavuje v usporiadaní a vplyve regionálnych klanov.

Najvýznamnejším je Samarkandsko-bucharský klan. V nesovietskej minulosti táto štruktúra tradične obsadzovala najvýznamnejšie posty v krajine. Dnešný prezident sa spolieha najmä na jeho podporu. Využíva pritom kombinovanú legitimizáciu svojho neobmedzeného pontifikátu.

Taškent je síce moderným, ale umelo vytvoreným centrom Uzbekistanu. Jeho modernosť a vysoký podiel neuzbeckého (ruskojazyčného) obyvateľstva sú dôvodom, prečo tu nikdy nevznikli a nefungujú uzbecké sociálne štruktúry. Taškentský klan je diverzifikovaný, neskonsolidovaný a málo zjednotený. Ide skôr o novotechnokratické zoskupenie vzdelaných ľudí, ktorí majú relatívny postsovietsky mocenský a ekonomický vplyv.

S menším vplyvom funguje klanová logika v Chorezme na území historického Chivinského chánstva. Tieto štruktúry boli v zásade vždy autonómne od centra a existovala dohoda. Ich predstavitelia nepretendovali na významné posty v centre a centrum nezasahovalo do regionálnych problémov.

Konsolidované sú klany vo Ferganskej doline, čo vytvára ďalší zo serióznych predpokladov možných mocenských konfliktov medzi centrom a Ferganskou dolinou.

Relatívne najmenší vplyv a význam v rámci mocenských štruktúr majú klany z chudobných oblastí Kaškadarije a Suchandarije.

Po vzniku leninskej UzSSR si najväčší vplyv udržali klany zo Samarkandu a Buchary, čo bolo potvrdené aj tým, že hlavným mestom novej zväzovej republiky sa stal Samarkand. Jednako J. V. Stalin zasiahol a leninský koncept zmenil. V roku 1930 sa hlavné mesto presunulo do Taškentu. Súčasne došlo k zmene kádrových pomerov v prospech klanu z nábožensky, morálne a kultúrne zjazvenej Ferganskej doliny.

V roku 1959 sa stal I. tajomníkom ÚV KS UzSSR rodák z Džizaku Š. Rašidov, ktorý mal napojenie na Samarkandský klan. Jeho predstavitelia postupne vytlačili ľudí z Fergany, ktorí sa začali brániť. Aby Š. Rašidov eliminoval silnejúci opozičný tlak z Ferganskej doliny, podľa pravidiel stredovekého umenia meniť nepriateľov na priateľov, okrem iného vydal svoju dcéru za predstaviteľa Ferganského klanu. Po smrti Š. Rašidova ferganci znovu presadili v roku 1985 na čelo krajiny svojho -  I. Usmanchodžajeva. Ten spustil, s podporou M. Gorbačova, kádrovú čistku v Taškente, ktorá najviac doľahla na príslušníkov Samarkandského klanu. V roku 1988 bol, s aktívnou zákulisnou podporou samarkandcov, odvolaný.

Po krátkej epizóde s R. Nišanovom, ktorý znovu pootvoril dvere návratu ľudí zo Samarkandu, je do kresla I. tajomníka ÚV KS UzSSR dosadený I. Karimov, ktorý sa vtedy prezentoval ako neklanový aparátnik a človek M. Gorbačova. Jeho rodiskom je však Samarkand, takže klanová príslušnosť je jasná.


Demokracia, diktatúra verzus klanokracia


Novodefinované uzbecké klany sú fenoménom súčasného Uzbekistanu. Napriek protirečeniam na čele jednotlivých klanov stoja ľudia, ktorí sú blízkymi spolupracovníkmi prezidenta. Mnohí z nich sú miliardármi, niektorí „len“ milionármi (samozrejme v dolároch), pretože privatizácia je aj v Strednej Ázii len privatizácia.

Svoje štruktúry postupne transformujú na rodinné klany, takže klasické nazeranie na Samarkandský, Taškentský... klan sa akosi mení. Po svojej fiktívnej transformácii sú naďalej neodmysliteľnou súčasťou totalitárneho režimu. Existujú v rámci korporatívnych vzťahov a samostatne sa žiaden z nich neodhodlá k politickej akcii proti súčasnému prezidentovi. Aj keď inklinujú k rôznym zoskupeniam ako forme, akceptujú Samarkandský klan z titulu jeho mocenského obsahu.

Ak sa v Uzbekistane náhodou v ďalekej budúcnosti presadí pluralizácia života, táto bude znamenať, že klany, či skôr ich dnešné ekonomické správanie bude predmetom hľadania súdnej spravodlivosti. Vyhnúť sa takejto situácii je možné jedine nesúhlasom s demokratizáciou. Ak, tak s pomalou, vo svojej réžii, čo sa aj deje. Názorové rozdiely na politiku medzi klanmi totiž nie sú viditeľné a štruktúra moci je nápadne podobná tomu, čo tu už bolo použité v sovietskej a postsovietskej minulosti. Ďalšia tabuľka ukazuje, ako sa vlastne transformovali sovietske funkcie do dnešného funkčného postavenia: 

 

bývalá funkcia   

terajšia funkcia

I. tajomník ÚV KS UzSSR

prezident UzR

tajomník ÚV KS UzSSR

štátny  radca prezidenta

vedúci oddelenia ÚV KS UzSSR

hlavný konzultant aparátu prezidenta

riaditeľ odboru ÚV KS UzSSR

vedúci konzultant aparátu prezidenta

inštruktor ÚV KS UzSSR  

konzultant aparátu prezidenta



Prezident nie je prezident...?

Sú klany reálnou hrozbou pre súčasnú uzbeckú štátnosť? Áno! Lenže bez klanov by súčasný Uzbekistan taktiež neexistoval. Začarovaný kruh, pričom I. Karimov si myslí, že je jediný spiritus agnes...  Preto sa Uzbekistan nevie pohnúť z miesta.

Ako bolo spomenuté, bez legitimity nemôže dosiahnuť žiaden politický systém stabilitu. Bez legitimity účasti klanov nemôže fungovať politický systém Uzbekistanu vôbec. Aktuálnosť otázky je na mieste. Bol teda vôbec I. Karimov zvolený legitímne, napriek tomu, že ho podporuje viac ako 90 percent voličov? 

V dnešnom Uzbekistane sa ľudia nad tým hromadne nezamýšľajú, ale aj časť právnych expertov a opozícia v emigrácii je presvedčená, že prezidentská legitimita u I. Karimova už dávno stratila platnosť, pretože si ju dvakrát - pomocou všeľudového referenda - predlžoval, pričom Ústava Uzbekistanu predĺženie právomocí prezidenta nepredpokladá. Podľa tohto extenzívneho výkladu je vraj od roku 2005 na svojom poste protiústavne.

Dnes je však rok 2011 a počas, respektíve skôr po oslavách 20. výročia nezávislosti Uzbekistanu sa zrejme znovu začne diskutovať o tom, kto nastúpi po I. Karimovovi, až príde deň „x“ a kto bude vládnuť najľudnatejšej krajine v Strednej Ázii.

Nehľadiac na optimistické štatistické údaje, ktoré sa valia na občanov Uzbekistanu zo všetkých strán, krajina je podvyživená. Ceny základných potravín rastú, s chronickou pravidelnosťou prejavuje nedostatok benzínu a nafty, tlak plynu v rozvodnej sieti je mizerný... V silových a bezpečnostných štruktúrach je korupcia, školstvo je na kolenách a zdravotníctvo je v takom stave, že na nádvorí hlavnej taškentskej nemocnice len ťažko možno v bielych plášťoch odlíšiť lekára od predavača šašliku.

Krajina na prahu svojej dvadsaťročnice pripomína Rumunsko na prelome rokov 1988 - 1989. Všetko, čo je možné exportovať, ide  von, aby boli valuty pre silové zložky a do vreciek predstaviteľov klanov a rodiny.... a, samozrejme, na propagandu.

Zmenu vládcu možno predpokladať, veď prírodné zákonitosti nepustia (I. Karimov sa narodil 30. januára 1938), zmenu politického systému či politického štýlu už ťažšie. Víťazstvo demokracie v našom (slovanskom, či západnom) chápaní je utópiou. V uzbeckej spoločnosti sú rozhodujúcimi: rodina a suma rodín - teda klan- ako sociálna istota.

Existuje viac otázok, ako odpovedí. Všetci tí, ktorí žijú v tomto, pre nás podivnom systéme (oficiálne asi 30 percent  pod hranicou miestneho životného minima) majú mimoriadnu trpezlivosť. Nehľadiac na to, že násilie sa stalo imperatívom jeho vnútornej politiky. Nakoniec hlavný pamätník v centre Taškentu je venovaný Amirovi Timurovi (Tamerland), chromému krutovládcovi, ktorý staval steny z tiel svojich protivníkov a vežu z ľudských lebiek. Ako v každej totalitnej krajine, sú dôležité symboly a I. Karimov rád akcentuje, že Timur je jeho vzor. Aký? Politický, (ne)štátnický, alebo (ne)ľudský? Tu sa treba pristaviť pri tom, ako sa vlastne transformovala moc a mocenské štruktúry v Uzbekistane od stredoveku po dnešok. Vyjadruje to tretia tabuľka:

 

Transformácia štruktúr moci v Uzbekistane

Štátny útvar

funkcia

mocenský orgán

vykonávatelia moci

Historické chánstva

chán

chánsky dvor

miestni begovia

Uzbecká SSR

I. tajomník

ÚV KS UzSSR

Najvyšší soviet

UzSSR

predsedovia miestnych a okresných výborov KS UzSSR

Uzbekistan

prezident

Olij Madžilis

chokimovia



Strach a rovnováha

G. Hegel vo svojej Filozofii dejín, hovoriac o troch historických obdobiach, považuje orientálny svet (t. j. aj Uzbekistan) a jeho národy za statické. Ich nehistorickosť videl v nerozvinutosti indivídua. V takej spoločnosti je slobodný iba jeden človek. Panovník (chán). Všetci ostatní sú podriadení jeho vôli. Prezident I. Karimov, ako predstaviteľ a uspokojovateľ klanových nárokov, je učebnicovým príkladom slobody pre jedného. 

Už N. Machiavelli upozorňoval, že ten, kto sa nevie pretvarovať, nevie vládnuť! I. Karimov ako jeho dôsledný - možno vedomý, možno nevedomý - žiak pretvárkou hľadá rovnováhu medzi klanmi a preferuje samarkandský. Klanová rovnováha zatiaľ umožňuje, aby „dispečer“ I. Karimov nedopustil konfrontáciu klanov a zmravnil osobné ambície ich jednotlivých predstaviteľov. Nie v mene veľkej budúcnosti svojej krajiny, ale v mene záchrany seba a svojej rodiny.

Takže kto bude po? Bude to jedna z dcér (Guľnara) súčasného prezidenta? Bude to prezidentov obľúbenec a zástupca Samarkandského klanu Šavkat Mirzijaev, ktorý si ako dnešný premiér brúsi mocenské ostrohy, alebo sa zjaví neznámy „aka“, či „chodža“ pod kódovým označením „x“ z prostredia silových štruktúr (Murad Atajev, Kajrat Šarachodžajev, Muchtar Nijazov...)?

Navyše krajine môže hroziť, ak by bol I. Karimov nedôsledne odstránený, alebo predčasne odídený, islamizácia na neoliberálnom základe. No, čo už, aj taký by mohol byť paradox európskej postmoderny...! Pritom režim I. Karimova dlhodobo zdôrazňuje, že nekontrolovateľná renesancia islamu je najväčšou vnútropolitickou hrozbou pre krajinu. Veď Taškent si svoj „nórsky“ model výbuchov pred vládnymi budovami už zažil!

Foto: Youtube - Vatanify

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
01. august 2011, 12:51
Je to otvorený útok prisluhovača kapitalizmu a NATO proti zvrchovanej krajine angažujúcej sa v Šanghajskom pakte, ktorá sa chráni pred zvrlým imperialistickým kapitalizmom anglosaského typu!!! Prečítajte si reálny stav na : http://www.spacewar.com/reports/Shanghai_Pact_Plans_999.html http://en.wikipedia.org/wiki/Shanghai_Cooperation_Organisation http://centralasianewswire.com/General/Shanghai-Pact-states-sign-two-year-security-agreement/viewstory.aspx?id=3565
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
04. august 2011, 11:57
Peter, nedajte sa odradiť, Váš príspevok je dobrou sondou o inej spoločnosti a inej civilizácie. Naši zápecníci sa síce môžu oháňať internetovskými faktami, ale päty z domu nevytiahli a tak "nevedia", iba si vymýšľajú a reagujú tak po "breivicky".

Bývalá sovietska minulosť poznačila nielen v Uzbekistane, ale aj v ďalších tamojších krajinách, ktoré sa utrhli zo ZSSR, horúcu prítomnosť.

Ten, kto tam nebol, ani nemôže pochopiť, že napriek veľkosti územia a "nadrozmernosti" ekonomiky, ktorá sa nedá merať slovenskými parametrami, je to vlastne provinčná a takmer malomestská kultúra, kde "predseda", či "prezident" je takmer cárom. Dodnes existuje silné rodinné puto, takže tie klany sú skutočné a pre nás niečo neuveriteľné - ale vlastne nie, veď je to skoro ako keď niekto z Humenného priláka do bratislavy na centrálny úrad všetkých svojich bratancov, švagrov a netere.

No a keďže stalinizmus zanechal takmer trvalé stopy na týchto spoločenstvách, autoritárstvo a autokratizmus sú tu "normálne", navyše z historických koreňov tamojších náboženských a zvykových práv je skôr cudzorodým prvkom prílišná "demokratickosťô, odsudzuje sa to ako prejav slabosti.

Iba vzdelaní a mladí, ktorí majú ochotu vrátiť sa a meniť to tam, môžu pomôcť. Aj oni by mali vedieť, že dnes je ťažké eliminovať kmeňové kultúrne vplyvy, ak má "rodina" dostatok financií, rozhodovacej moci, dostatočné technické prostriedky, pretože to sa potom ťažko presadzuje akýkoľvek "demokratizmus" západného typu. V Európe s tým máme predsa skúsenosť, alebo už talianska mafia neexistuje?

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984