Návrat utópie

„Hľadanie politických alternatív nevyhnutne vedie k oprašovaniu idey komunizmu, ktorý sa podľa mnohých úplne zdiskreditoval, keď sa z utopického zmenil na dystopický. Prečo a ako vracať komunizmu jeho pôvodný utopický rozmer?“ Takto uviedol stať Michaela Hausera český dvojtýždenník A2 č. 14/2011, z ktorého sme ju prevzali. Následne vyšla aj na webovej stránke SOK - Socialistického kruhu.
Počet zobrazení: 3858
utopia.jpg

Liberální demokracie, pojistka alternativ

Německý anarchista Gustav Landauer na začátku dvacátého století prohlašoval, že většina stávajících institucí je mrtvá, chladná a pouze papírová. Utopie je pravý život. Pokud tuto myšlenku převrátíme, je to přesné vyjádření dnešního stavu. Utopie je mrtvá, chladná a papírová, kdežto ve stávajícím řádu je pravý život. Souvisí to samozřejmě s Fukuyamou a jeho koncem dějin. Vyhlásit konec dějin se sice s oblibou označuje za faux pas a Fukuyama se čte jako teoretik TINA (there is no alternative, není žádné alternativy, Thatcherová). Ale jak se ptá Slavoj Žižek, nejsme nakonec všichni fukuyamovci, opravdu věříme tomu, že je možné něco jiného než liberální demokracie?
 


Co je vlastně alternativa a jaký má pro nás význam? O alternativách se znovu diskutuje a vypadá to, jako bychom už zrušili Fukuyamův konec dějin a nahradili jej Althusserovou formulí „budoucnost je dlouhá“. Jenže nemá každá naše alternativa jako svou nepřiznanou pojistku liberální demokracii, která zahání noční můru všech alternativ: něco se pokazí a jednoho dne se probudíme v totalitarismu? Například alternativa spočívající v decentrovaných komunitách. Vládne v nich ničím neomezená přímá demokracie, a najednou si tato komunita odhlasuje, že odejme volební právo všem, kteří se něčím odlišují (chováním, barvou kůže, sexuální orientací). Nelze vyloučit, že se na základě přímé demokracie určité komunity vydají fašistickou cestou. Tato noční můra není tak docela nereálná. Jak by u nás dopadlo referendum o tom, zda Romové mají mít stejná práva jako „spořádaní občané“? Paradox je v tom, že přesvědčení radikální demokraté by se takovému referendu snažili zabránit. Ale tím by bránili tomu, aby se projevil hlas zdola, takže by vystoupili proti principu, který jim je drahý. O co by se při tom opírali? O nic jiného než o liberálně demokratické instituce (ústavu, právní řád, soudy), které je třeba v určitých případech uplatnit proti většině. Je vidět, že liberální demokracie je potom pojistkou proti excesům demokracie zdola).

Podobná noční můra se objeví, jakmile se zaměříme na alternativy, které počítají s určitými centrálními institucemi, jako je elektronické centrální plánování, jak o něm píšou Cockshott a Cottrell v knize Kybersocialismus (L. Marek 2006). Tento model okamžitě vyvolá obavu z toho, že centrální plánování koncentruje moc a nutně povede k vytvoření určité kasty s nekontrolovatelnou mocí. A bude-li zachován stát, jak zabránit tomu, aby se nezměnil ve strašidelný stroj, který bude určovat vůli občanů? Není pak Liberálně demokratický stát opět pojistkou proti strašidelnému alternativnímu státu?


Dystopie jako pravda utopie

Stačí si přečíst Campanellův Sluneční stát. Tento nejlepší možný stát měl být přitažlivý. Campanellův obraz utopie byl kdysi považován za nebezpečný a subverzivní právě proto, že vyvolával touhu po jeho uskutečnění. Je to stát, v němž není nic ponecháno náhodě. Vše je přehledné a průhledné. Vládcové nezneužívají své moci, protože všechny vědy, požitky a statky jsou obecným majetkem a nikdo si nemůže nic přisvojit. Dokonce tu máme jeden z mála komunistických eugenických programů. Jsou tu přesně daná pravidla pro plození dětí, aby potomstvo bylo co nejlepší.

To všechno zní po zkušenostech dvacátého století jako kuriózní zlý sen. Ale Campanella věřil tomu, že obyvatelé se s tímto státem plně ztotožňují a opravdu jej pokládají za nejlepší. „Sluneční stát“ není název, který by ironicky vyjadřoval svůj opak, jak je tomu v dystopických románech, jako je Huxleyho „Nádherný nový svět“ („Brave New World“, česky vyšel pod názvem Konec civilizace). Každou utopii dnes čte i příznivec radikálních alternativ na pozadí dystopie, nového světa, který se zvrhl v přízračnou totálně ovládanou společnost. Skrytou pravdou utopie je dystopie. Takzvaný utopický socialismus byl, jak známo, jedním ze tří zdrojů marxismu. Ale co dělat, když je tento zdroj přetvořen na dystopii? Ale to platí i o každé alternativě. Každá má v sobě utopický prvek, který jí měl dávat její přitažlivost, ale ten je vnímán jako dystopický, dávající jí odpuzující sílu.

To způsobuje, že alternativa, třeba upřímně míněná, vystupuje nanejvýš jako představa vedle představy. Lze pracovat s možností, že na nějaké planetě existuje jiná civilizace, a zrovna tak s předpokladem, že může přijít jiné uspořádání společnosti. Ale co se týká reálnosti těchto domněnek, nemají nakonec stejnou váhu? Pokud už se uvolní naše politická fantazie a dokážeme si představit „jiný svět“, pak naše představa má podobu hypotézy: „jiný svět“ nelze vyloučit. Alternativa se zakládá na racionální úvaze o neudržitelnosti kapitalismu nebo na tom, že odmítáme heslo „není žádná alternativa“ jako ideologii. To, co chybí, aby se alternativa stala živou alternativou, Landauerovým pravým životem, je právě utopický moment.


Na stopě utopie

Jak potom na pozadí dystopií obnovit utopický moment? Knihu Jacquese Derridy Marxova strašidla můžeme mimo jiné chápat jako pokus, jak se k tomuto momentu vrátit v éře liberální demokracie. Derrida zde hovoří o mesianismu bez Mesiáše (variace na Waltera Benjamina) nebo rovnou o ideji komunismu. Pojímá ji tak, že není nikdy zcela přítomná, ale přesto neustále přicházející. Je to idea absolutní spravedlnosti vůči jednotlivému, která brání tomu, aby se jakýkoli pozitivní řád vydával za konec dějin. Tato idea se však právě proto nemůže zhmotnit v žádném společenském uspořádání. Kdyby se to stalo, změnil by se její význam. Místo neustálého otevírání horizontu by začala legitimizovat určitou skutečnost.

Derridovo myšlení o komunismu se dnes, v době nového hledání alternativ, může jevit jako příliš dvojznačné (alternativa ano, ale nepokoušejme se ji uskutečnit). Nicméně se v něm skrývá motiv důležitý pro pochopení problému utopie v současné době. Idea komunismu se ve dvacátém století začala zhmotňovat. Vstoupil do ní konkrétní historický obsah, ruská revoluce, stalinismus, brežněvovský konzumní socialismus a vůbec vše, co se od roku 1917 kdekoli dělo jejím jménem. Tento historický obsah není pouze vnější atribut, který si lze jen tak odmyslet: určuje, proč jedna a táž idea má v určité době potenciál utopický a v jiné dystopický.

I když komunismus pojímáme jako věčnou ideu rovnosti, jak to dělá Alain Badiou, vždy narazíme na to, že je v ní něco z jejích předchozích zhmotnění. Tento prvek pak rozehrává dystopické představy: centrální plánování jako nefunkční a diktátorský mechanismus, zrušení soukromého vlastnictví jako podetnutí svobody. Žižek říká něco podobného o dějinách marxismu. Neexistuje žádný marxismus neposkvrněný svými dějinami, neboť jeho pády jsou už předem vepsány do jeho počátků. (Slavoj Žižek uvádí knihu Mao Ce-tung: O praxi a rozporu. Grimmus 2011). Žižek to ovšem nemyslí tak, že uskutečňování marxismu plodí miliony mrtvých. Jde mu o uznání faktu, že nemá smysl hledat nějaký původní nevinný marxismus, který byl pokažen Leninem nebo Maem, protože tato „pokažení“ byla odpovědí na jeho slepá místa.


Jak oživit ideu komunismu

Když Derrida říká, že idea komunismu je to, co je nutno udržovat naživu, ale co se nikdy nesmí uskutečnit, tak se tím snaží zabránit tomu, aby do této ideje vstoupil historický obsah. Derrida neusiluje o nic jiného než o to, aby idea komunismu měla utopický potenciál, který se nepromění v dystopickou noční můru.

Derridovou chybou však je, že přehlíží druhou stranu mince. Může samotná idea komunismu otevírat horizont, pokud nemá nějaké historické zhmotnění? Takové zhmotnění se dá považovat za podmínku její možnosti i nemožnosti. Sám Derrida navrhoval novou internacionálu, volné spojenectví těch, kteří chtějí zavést ekonomická a sociální práva v globálním měřítku (Derrida, J., Specters of Marx. Routledge, New York, London 1994). Ale nezůstal Derrida fukuyamovcem? Tento požadavek rozšiřuje liberální demokracii o sociální dimenzi, ale narušuje se tím nějak základní sociopolitický terén současného světa? Jak na tomto terénu léčit deset morů liberálně demokratického kapitalismu, o nichž Derrida píše (nezaměstnanost, masivní vyloučení, etnické války, moc mafie…)?

Tak vzniká akutní otázka, zda Derridova strategie nevyžaduje skrytou oporu, reálnou politickou a ekonomickou sílu, napojenou na ideu komunismu. Sociální práva byla do Všeobecné deklarace lidských práv prosazena díky Sovětskému svazu, a jak známo, na úrovni mezinárodních vztahů vznikaly různé kompromisy mezi oběma supervelmocemi. Zhmotňování této ideje, tak jak se odehrávalo v „komunistických zemích“, mělo dvojí, vzájemně rozporuplný efekt. Za prvé, na mezinárodní úrovni to umožnilo zavedení sociálních práv, která se začala vnímat jako něco reálně možného. A za druhé, reálný život v „komunistických zemích“ byl často zhmotňováním dystopie. Idea komunismu tím získala dystopický obsah, který jí nadlouho dal odpuzující sílu. Zhmotňování této ideje tak bylo podmínkou její možnosti (vedlo k tomu, že tato idea působila jako reálná politická síla, a ne pouze jako neuchopitelný sen), a zároveň podmínkou nemožnosti (její zhmotňování ji nakonec znemožnilo a její další život mohl mít pouze derridovskou podobu věčného odkladu).

Hlavní otázkou potom je, zdali idea komunismu bude navždy obsazena dystopickým prvkem, který představuje sedlinu jejího historického ztroskotání ve dvacátém století. Může se znovu dystopický prvek přeměnit v prvek utopický? Odpověď je samozřejmě kontroverzní. Ano, může, pokud na nějakém konkrétním místě nastane nový pokus o její zhmotnění.

Autor je filozof

Úvodné foto: Digitálny model Slnečného štátu - CUPtopia

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
19. júl 2011, 19:12
"...alternativa spočívající v decentrovaných komunitách. Vládne v nich ničím neomezená přímá demokracie, a najednou si tato komunita odhlasuje, že odejme volební právo všem, kteří se něčím odlišují (chováním, barvou kůže, sexuální orientací). Nelze vyloučit, že se na základě přímé demokracie určité komunity vydají fašistickou cestou. Tato noční můra není tak docela nereálná. Jak by u nás dopadlo referendum o tom, zda Romové mají mít stejná práva jako ?spořádaní občané"?*********** Pokiaľ sa v komunitarizme nevyrieši otázka veta pre oprávnené ľudské práva /pokiaľ nie sú výslovným hriechom ako sexuálne úchylky = homosexualita, zoofilia, pedofília, incest, polygamia..., kde "pozitívna" diskriminácia (formou povinného liečenia aberácií na ich náklady) v krajnom prípade vrátane vylúčenia z komunity bude prínosom pre decentralizovanú komunitu/, tak nehrozí "kotlebácia". Použila som zámerne tento termím, lebo ma rozčúlili kotlebovské hesla, ako "homosexuáli do plynu", čo je priama fašizácia a čudujem sa, že takéto vyjadrenia štátne orgány a prokuratúra tolerujú. GP mala dať návrh na zrušenie strany a rozpustenie OZ fašistickej orientácie! Rozhodne som kategorický proti akejkoľvek diskriminácií na základe národnosti, farby pokožky, pohlavia, ekologického presvedčenia,... a už vonkoncom nie za branie volebného práva. Tu treba veľmi jasne rozlišovať na základe kresťanskej morálky (ktorú uznáva 85-90% Slovenska), čo je pre spoločnosť prospešné a čo škodlivé. Ak sa bude páchať a tolerovať hriech v komunite v masovom meradle, tak je odsúdená na nekonečné spory a neskorší zánik!
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
19. júl 2011, 19:35
"...alternativy, které počítají s určitými centrálními institucemi, jako je elektronické centrální plánování, jak o něm píšou Cockshott a Cottrell v knize Kybersocialismus (L. Marek 2006). Tento model okamžitě vyvolá obavu z toho, že centrální plánování koncentruje moc a nutně povede k vytvoření určité kasty s nekontrolovatelnou mocí." *********** Veľmi jasne vystihnutá podstata hegomónie hroziacej z centrálneho vedenia a plánovania. Preto som zásadne proti centrálnemu riadeniu a plánovaniu! Na centalizovanom plánovaní a najmä riadení stroskotal socilizmus v ZSSR, lebo moci chtivá komunistická byrokracia ovládla štát z hora a o všetkom rozhodovali politbyra! Tento fakt postrehol aj Lenin v svojom poslednom významnejšom diele "Najbližšie úlohy sovietskej moci" kde tvrdo kritizoval uzurpovanie moci byrokratickým centralistickým aparátom. Behom 5 rokov od VOSR sa diktatúra proletariátu zmenila na diktatúru hegemonistickej byrokracie komunistického politbyra. Hoci Lenin dôsledne zdôrazňoval význam účasti na správe a riadení štátu z dola širokými masami obyvateľstva, bolo už neskoro. Jeho nástupca Stalin v celom rozsahu aplikoval Gramsciho hegemóniu vládnucej vrstvy (komunistickej byrokracie) nad ovládanou (proletariátom). Takže riešením komunitarizmu je decentralizované riadenia a plánovanie z dola!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2011, 20:21
"Podle mne je nutné neustále ukazovat na ten základní rozpor mezi realitou minulého režimu a myšlenkou socialismu. V čom ten rozpor vidíš? - Ten rozdíl bych viděl v samotných základech ? v ekonomice. Minulému režimu se nepodařilo vytvořit skutečně socialistickou ekonomiku, která měla být transparentní, racionální a především měla být ?sdružením svobodných výrobců?, jak říkal Marx. Pracující a vůbec celá společnost byla podřízena poměrně iracionálním rozhodnutím vládnoucího aparátu. Čili řekněme, že to byl takový nešťastný pokus o přechod k socialismu, který se v určité fázi zablokoval." Viac na : http://www.sok.bz/index.php?option=com_content&task=view&id=162&Itemid=49 ******************** Autor to vidí úplne zretelne až geniálne. Komunisti v ZSSR a aj v ČSR totálne zhovadili marxizmus a zdiskreditovali socializmus! Predovšetkým ekonomika mala býť "družením svobodných výrobců, jak říkal Marx" Vznikol však centalizovaný štátny kapitalizmus s hegemonistickou aristokraciou tvorenou byrokratickými komunistami.-
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
19. júl 2011, 20:35
ale u pána Hausera som ešte tuším neobjavil ani jednu podnetnú myšlienku. Iba veľký zmätok v pojmoch a poznatkoch, z čoho vyplýva aj jeho vyplakávanie nad hrozbami totalitarizmu a vyplakávanie nad tým, že ľavica nemá v rukách nič. On nemá v rukách nič, pretože má chaos v poznatkoch, hodnotách, ktorý iba vnáša aj do ľavicových radov. Už som to napísal, že opierať sa o západných sociálnych filozofov, mysliteľov v pokusoch vypracovávať nové modely spoločnosti je stratou časou. Nemajú reálnu skúsenosť s tvorbou novej spoločnosti, a sú odthrnutí dokonca aj od reálneho života kapitalizmu, kapitalizmus si ich pestuje skôr na okrasu a mätenie spoločnosti svojimi zmätenými intelektuálnymi úvahami. Nehovorím, že nektoré inšpirácie nemôžu pochádzať aj od nich, ale hlavná ťarcha spočíva na postsocialistických mysliteľoch, a budovaní postmarxizmu, teda sociálnej teórie, vychádzajúcej hlavne z marxizmu, ale syntetizujúc všetky poznatky súčasnosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2011, 20:50
Od zatvrdelého hegomonistického bezbožníka = ateistického neokomunistu som ani nič iné nečakala! Problém je vo vašej hlave, lebo o krsťanskom socializme nemáte ani šajnu!!!!!!!!!!!! Tak potom máte vo všetkom totalistický zmätok pán Antal. Potrebujete si viac naštudovať a menej trepať nezmysly a ono to pôjde.
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
19. júl 2011, 20:57
V očiach pána Hausera asi áno, keďže na socializmus nazerá skôr ako na utopický systém, pozemský raj. Pokiaľ však nazeráme na socializmus vedeckými, vecnými očami, ako jeden zo stupienkov vývojového radu systémov, nebudeme ho vnímať ako raj. Ale len v zmysle jeho historických možností. Pozná pán Hauser postoje českých, slovenských, ruských občanov k socializmu v r. 1989? Nehovoriac o r. 1968. Väčšina si priala pokračovanie socializmu, ale pozmeneného. To bolo aj v súlade so zákonitosťou vývoja, možno je to pre pána Hausera niečo nového. Tak to predpokladala aj marxistická sociálna teória, možno je to pre pána Hausera prekvapko. Pozná postoje sovietskych občanov k režimu v čase stalinizmu? Nemecký historik J. Helllbeck študoval tisíce denníkov sovietskych občanov, chcel zistiť, aká veľká bola miera vnútorného odporu proti režimu. O čom tára neustále súčasná propaganda. Bol však prekvapený, keď zistil opak. Obrovské vnútorné stotožnenie sa s tým, čo sa dialo, a dokonca aj u tzv. nepriateľov socializmu, kulakov, ap. Výskum vydal v štúdii Ako sa písali denníky za Stalina. Nie náhodou má Stalin ešte aj dnes u ruských občanov veľkú autoritu, ktorá bola vyjadrená aj tým, že v ankete o najvýznamnejšiu osobnosť bol dlho na prvom mieste, až po propagandistickom tlaku sa posunul na tretiu priečku. ******* Pri takomto laickom prístupe k dejinám by sme mohli o každom predošlom i budúcom systéme povedať, že sa zdiskreditoval. Keď v r. 476 Germáni zosadili posledného západorímskeho cisára, málokto tejto udalosti venoval pozornosť, celý systém bol v úplnom rozklade, teda podľa takýchto laických poznatkov sa totálne zdiskreditoval. Pritom dnes Rímsku ríšu vôbec nepokladáme za zdiskreditovanú. Podobne by sa dalo pristúpiť aj ku klasickému kapitalizmu po r. 1688. Aj keď formálne bol parlamentnou demokraciou, politické práva malo okolo 5 percent občanov, v kolóniách pestoval ešte aj otrokárstvo, sociálny systém neexistoval 200 rokov žiaden. Dnes by sa máloktorý stúpenec kapitalizmu k nemu chcel vracať, teda sa zdiskreditoval. Ale toto je úplne ahistorické uvažovanie, vhodné tak pre krčmové diskusie, ale nie na serióznu vedeckú diskusiu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2011, 21:02
To akože oživenie myšlienky socializmu závisí len od Michaela Hausera, to, na čom ostatní pracujú, najmú mimo Európy, nemá nejaký význam? Veď s modelmi nového socializmu reálne pracuje Čína, Kuba, Vietnam, pokúšajú sa o to Venezuela, Bolívia, niektoré modely (napr. zamestnanecké podniky) sa snažia overovať v malých, komunitných pomeroch tisíce socialistov. Viem, že problém je v tom, že utopisti tieto modely neuznávajú. Snívajú o akomsi ideálnom socializme, raji na zemi, stavajúc potom nie na reálnych základoch klasického (reálneho) socializmu, ale na vzdušných zámkoch. Každý systém má však svojím postavením na vývojovej línii dané základné vlastnosti, parametre. Asi tak, ako majú takto dané vlastnosti, parametre aj chemické prvky v chemickej tabuľke. A našou úlohou je ich poznať, opísať, ako si cucať z prsta rôzne utopické predstavy. Podobne dopadli aj buržoázni utopisti, ktorí snívali a snívajú o akomsi ľudovom, sociálnom, slobodnom a neviem ako idealizovanom kapitalizme do budúcnosti. Kapitalizmus má svoje parametre a po r. 1989 ich znovu naplno začal realizovať. Napr. zvyšujúcou sa diferenciáciou príjmov, keď sú jednotlivé triedy kapitalizmu od seba obrovsky vzdialené, uzavreté v osobitných svetoch.
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
19. júl 2011, 21:08
Pán Hauser používa ničnehovoriace pojmy. Ako napr. budúci socializmus ako slobodná a spravodlivá spoločnosť. Nuž, všetky spoločnosti, aj otrokárstvo, aj kapitalizmus, aj socializmus, boli na úrovni svoje doby, na danej úrovni vývoja produktívnych síl spoločnosti vnímané ako slobodné a spravodlivé. Keďže tu išlo o súlad výrobných síl a výrobných vzťahov a teda z hľadiska daných výrobných síl najefektívnejšie usporiadanie väzieb ľudí. Len treba ovládať dialektiku, historickú metódu, toto je kameň úrazu u väčšiny sociálnych filozofov, mysliteľov. Pretože vývojom VS dochádza neustále k posunu, ich nesúladu so starými väzbami ľudí, čo sa ľuďom neznalým dialektiky javí ako neúspešnosť systému, keďže hodnotia starý systém väzieb z hľadiska parametrov nového systému. Táto hlboká neznalosť historickej metódy sa vynie celým príspevkom pána Hausera. Myslím, že presnejšie je hovoriť o utváraní čoraz slobodnejšej a spravodlivejšej spoločnosti prostredníctvom vývojovej rady systémov, ale uvažovať len o jednej spoločnosti ako slobodnej a spravodlivej je nepochopenie vývoja.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2011, 21:16
Socializmus ako slobodná a spravodlivá spoločnosť. Tu cítiť vplyv kresťanských ideí o pozemskom raji, ako prenesení nebeského raja na zem. Ako konečné uskutočnenie sna o ideálnej spoločnosti. Lenže ak nechceme celé dejiny a naše životy pokladať len za utrpenie a život v neslobode, prácu ako trest, mali by sme naše poznanie zvecniť........ Socializmus bol len jedným bežným stupienkom vo vývojovom dejinnom rade spoločenských systémov. A z miesta v tomto vývojovom rade vyplývali aj jeho vlastnosti. Ako som už uviedol, podobne ako vlastnosti chemických prvkov sú dané ich miestom v chemickej tabuľke. Samozrejme, že sa snažíme spoločenský systém vylepšiť, zefektívniť, dosiahnuť väčšiu slobodu a spravodlivosť. Ale to už prináleží inému systému, s iným menom, nie socializmu. Tak ako chemickému prvku s iným počtom prvkov, väzbami a vlastnosťami prísluší iné meno. Pritom nehovorím, že socializmus ďalej nebude fungovať a že sa nerozvinie do podoby liberálnodemokratického socializmu. Ale už nebude vrcholom vývoja, ale vedľajšou líniou, za ním budú nasledovať ďalšie a ďalšie systémy.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
19. júl 2011, 21:25
Pán Hauser hovorí o racionálnej úvahe o neudržateľnosti kapitalizmu. Ja to tak vôbec nevidím. Keď už, asi by to malo znieť ako úvaha o neudržateľnosti vedúcej úlohy kapitalizmu v dnešnej civilizácii. V tom je problém, nie v existencii kapitalizmu. Predsa tu existujú oveľa staršie a úspešné systémy, ako napr. polynézsky. Ale na rozdiel od kapitalizmu si ani Aborigéni, ani Polynézania, ani Eskimáci nemyslia, žeby ako úspešný model, ktorý pretrval 5100 rokov po ukončení megaepochy prvobytnej spoločnosti, mali byť vedúcim systémom pre dnešnú civilizáciu. Zamieňa sa teda existencia. pretrvávanie kapitalizmu (čo je prirodzené, a kapitalizmus má právo aj naďalej existovať ako vedľajšia vývojová línia, podobne ako feudálne, prvobytné systémy), s jeho vedúcou úlohou úlohou v súčasnej civilizácii.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
19. júl 2011, 21:47
je len vrcholným prejavom nevedomosti. Nečudo, ak používame abstraktné pojmy, odtrhnuté od reálneho dejinného vývinu. Kto uvažuje vecne, má pred očami usporiadanú štruktúru dejín, s konkrétnymi spoločenskými systémami, ktoré majú nie až tak ťažko spoznateľné vývojové etapy. Kto túto štruktúru dejín má pred očami, tak vidí jasne, v ktorom bode spoločnosť vývojom dospieva k možnosti diktatúry, alebo liberálnodemokratickej spoločnosti. Stačí, keď sa pozrie pán Hauser trochu do dejín a všimne si, že dejiny nie sú dejinami liberálnej demokracie, ale dejinami sociálnoekonomických systémov, ktoré nasledujú v rade za sebou. A dejiny nekončia ani jedným systémom, vývoj si vyžaduje vznik ďalších a ďalších. Celý problém diktatúr je v zotrvačnosti starých systémov, ktoré bránia vzniku nových systémov (toto betónovanie starej formy je aj jednou z príčin existencie smrti, násilím na starej forme). Tieto preto vznikajú v nepriateľskom prostredí a pokiaľ si vytvoria pre seba prirodzene žičlivé prostredie, nutne musia voliť centralizovaný, diktátorský model správy spoločnosti, aby koncentrovali hospodárske, finančné, ľudské zdroje jednak na modernizáciu spoločnosti, jednak na obranu nového systému pred útokmi starého. Preto otrokársky systém začína svoj vznik despociami Egypta, Mezopotámie, Číny, Grécka. Preto kapitalizmus začína svoj vznik absolutistickými systémami. Vari treba uvádzať známu vec, že hneď po vzniku Sovietskeho Rusku naň zaútočilo 14 štátov, aby ho zničili? A o 20 rokov neskôr naň zaútočilo Nemecko, huckané západným kapitálom? ****** Takže problém diktatúr je problémom poznania vývojových princípov, nie vyplakávania nad hrozbami totalitarizmu, to je taká bezobsažná intelektuálna hračka. Chce to do budúcnosti napr. novú spoločenskú dohodu, v ktorej sa uzná právo ľudí na život v novom systéme, na jeho utvorenie, aby nemusel vznikať násilím. Na druhej strane nový systém bude garantovať právo ľudí aj na život v starších systémoch, či prvobytnom, feudálnom, alebo kapitalistickom, či socialistickom. Je to otázka hlbokého poznania, utvárania poznatkovej spoločnosti, alebo ešte ďalej duchovnej spoločnosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2011, 21:55
a kdeže som to trepal o kresťanskom socializme? Ja len viem, že som ho podporil.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 09:08
Pán Antal, najskôr si musite uvedomiť, že kým vlastne autor je? "Vyštudoval teológiu, klasickú filológiu a filozofiu. Pôsobí na oddelení filozofie XX. storočia Filozofického ústavu Akadémie vied Českej republiky. Prednáša na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. Pred novembrom 1989 ho priťahovala katolícka cirkev. Neskôr dospel poctivým filozofickým bádaním až k presvedčeniu o opodstatnenosti marxistických myšlienkových nástrojov. V roku 2003 bol hlavným iniciátorom vzniku občianskeho združenia Socialistický kruh (SOK), ktoré sa zaoberá kritickým premýšľaním o základných pojmoch socialistickej tradície." *** Takže na rozdiel od vás vyštudoval teológiu a preto vie veci o ktorých nemáte ani poriadnu šajnu (vie čo je to kresťanský socializmus)! Okrem toho sa venuje filozófií, takže vie exaktne porovnávať kategórie a procesy v spoločnosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 09:24
Použijem výklad autora z iného článku, ktorý bol tu zverejnený. dnes je úlohou ľavice hľadať prostriedky nové, menej odcudzené, ktoré by si získali legitimitu a podporu ľudí? - No samozřejmě, a to myslím právě že tradičně se označovalo za socialismus. Že to bude taková ekonomika, která je postavena na tom, že každý člověk je z titulu svého občanství zároveň jaksi vlastníkem. Člověk celou ekonomiku chápe jako svoji vlastní. Že to je prostě jeho věc ? že je to ta společná věc, která je zároveň jeho. Dá se to pochopit vlastně jako prohloubení demokracie, nebo staré římské myšlenky res publica, věci veřejné, nebo i aténského pojetí demokracie. Je to společná věc, veřejná věc, která je zároveň moje a já za ní stojím. Ale i v Římě k té velké krize demokracie, nebo republiky, došlo k okamžiku, kdy drobní rolníci ztratili půdu, a tím pádem věc veřejná vlastně přestala být jejich. Takže myslím, že demokracie ve skutečnosti je program, který by měl vést i ke změnám v ekonomické sféře."*************** Autorovi, tak isto ako aj mne je naprosto jasné, že bývalí komunistický hegemonistický režim zlihal z dôvodu podvodu na proletariáte!!! Aby sa dostal k moci, tak sám veľký Lenin sľubil proltariátu a najmä bezmajetným mužíkom pôdu a výrobne prostriedky do vlastníctva!!! Lenin jednoznačne vyhlasoval výrobné prostriedky a pôda musia patriť tým, čo s nimi na na nej pracujú!!! Akonáhle komunisti uzurpovali moc, tak zakladali štátne kolchozy a u nás štátne majetky a JRD a roľníci ostali naďalej nevolníkmi štátneho kapitalizmu. Takže v ekonomickej otázke pseudosocializmus zlyhal na celej čiare!!! Nezlihal však ako sociálny štát, ale podvod spáchaný na proletariáte bol neodpustiteľný! Ľud repltal, hoci mal polo plné hrnce a nepodporoval komunistov!!!!!!!! *** Analogický ako v starom Ríme k "velké krize demokracie, nebo republiky, došlo k okamžiku, kdy drobní rolníci ztratili půdu, a tím pádem věc veřejná vlastně přestala být jejich"*** Čo je na tom nepochopiteľné?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 09:43
"...všetky spoločnosti, aj otrokárstvo, aj kapitalizmus, aj socializmus, boli na úrovni svoje doby, na danej úrovni vývoja produktívnych síl spoločnosti vnímané ako slobodné a spravodlivé. Keďže tu išlo o súlad výrobných síl a výrobných vzťahov a teda z hľadiska daných výrobných síl najefektívnejšie usporiadanie väzieb ľudí."******************* Takto ich vnímala len aristokracia konkrétnej spoločnosti, či už patriciovia, (otrokári), feudáli, buržoázia, alebo hegemonistickí komunisti!!!!!!!!!!!!!! Autor sa díva na to z pohľadu ovládaných a vykorisťovaných, čo diametrálne mení pohľad. Ako mohol byť "slobodným" otrok s železnou guľou na nohe a strážený a nútený do práce ozbrojeným otrokárom? Ako mohol byť slobodným proletár za pseudosocializmu strážený a nútený do práce odborom pracovných síl, ozbrojenými príslušníkmi SNB, neskôr VB, alebo ŠTB, resp. vojakmi pohraničiarmi strieľajúcimi do všetkého, čo narušilo hranice??? **** Nebol v tom žiaden podstatný rozdiel, pretože boli nevoľníkmi svojich pánov utlačovateľov, hoci sa im dali nažrať do polosýta! Proletár sa stáva slobodným až potom až vlastní výrobné prostriedky a pôdu! Stane sa slobodným až vtedy ak nie je obmedzovaný jeho pohyb, myslenie a je ekonomický nezávislým (vlastní výrobné prostriedky a pôdu)!!!!!!!!!!*** Toto hegemonistickí komunisti nikdy neuznajú ako základné ľudské práva proletariátu, lebo by stratili moc nad proletariátom a stali by sa niemandmi, ktorí by sa museli živiť poctivou prácou svojich rúk!!!!!!!!!!!!!!!!!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 09:48
tak neviem, prečo by som mal mať o ňom detailné poznatky. V rámci sociodiverzity, plurality systémov ho podporujem, ale nechystám sa ho ani študovať, ani vytvárať. Čo ešte?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 09:54
a teraz horúčkovito rozmýšľam, čo by som chcel vlastniť. Tuším komín v Slovnafte bude najlukratívnejší. Alebo radšej jednu izbu v Smolenickom zámku? Nie, asi ministerská stolička bude lepšia. Alebo radšej jednu cestu v Bratislave. Myslím, že veľké nadnárodné koncerny sa už teraz trasú, keď dostanem svoj majetok do rúk a budem silným konkurentom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 10:12
"Ale na rozdiel od kapitalizmu si ani Aborigéni, ani Polynézania, ani Eskimáci nemyslia, žeby ako úspešný model, ktorý pretrval 5100 rokov po ukončení megaepochy prvobytnej spoločnosti, mali byť vedúcim systémom pre dnešnú civilizáciu. Zamieňa sa teda existencia. pretrvávanie kapitalizmu (čo je prirodzené, a kapitalizmus má právo aj naďalej existovať ako vedľajšia vývojová línia,..."********** Skôr ako napíšete ďalšiu sprostosť, tak si prečítajte aspoň 1. Knihu Mojžišovú, (Genzis), aby ste mali šajnu o provotnospospolnej spoločnosti! Uvediem príklad, že niet podstatný rozdielu medzi proletárom za prvotnospospolnej spoločnosti a dnešným kapitalizmom! V primitívnych spoločnostiach rozhodoval o výške mzdy zamestnávateľ a Jákob sa mohol len sťažovať, že mu zamestnávateľ (svokor) Lábam 10 krát zmenil mzdu počas 20 rokov!(GN.31,41) Až kým neurobil generálny štrajk so svojou rodinou a od Lábana neodisšiel s naakumulovaným kapitálom, tak nedošlo k žiadnemu vyjednávaniu ani k sociálnemu zmieru so zamestnávateľom Lábanom! Ak toto prenesieme z provotnopospolnej spoločnosti na dnešnú "poprokovú) kapitalistickú, ktorú paradoxne obhajujete, tak vo výrobných vzťahoch nevidím podatatný rozdiel. Výšku mzdy určuje zamestnávateľ (buržuj) mzdu dá takú, akú uzná za prospešnú pre seba (minimálnu, aby proletár vôbec prežil). Neršpektuje zákonník práce a mzdu nevypláca včas a pravidelne. Dokonca aj v Mojžišovom zákonníku bolo považované za hrdelný zločin nevyplatenie mzdy. Podrobne je to rozpísané v perikope: Nájomník a rôzne (5. kniha Mojžišová - Deuteronomium 24, 14 a nn) Takže zamestnávateľ už na prelome provotnopospolnej a otrokárskej spoločnosti musel vyplácať mzdu spravodlivú a bezodkladne, tzn. denne (nad zadržanou mzdou nemohlo zapadnúť slnko). Takže dnešný kapitalista zadrží mzdu na niekoľko rokov ako napr. proletárom v PPS DETVA a zvrhlý vami obhajovaný kapitalistický spoločenský marazmus mu to beztrestné umožní, hoci za prvotnopospolnej spoločnosti by bol býval takýto nepoctivý "podnikateľ" popraverný už na druhý deň!!!!!!!!!!!! Kriste Pane, tak o čom to tu trepete?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 10:34
tak potom máte pravdu. Ale vlastne človek takú absolútnu slobodu nikdy nedosiahne, je to len ideál, takže vlastne celé svoje dejiny zostane neslobodným. ****** Ja sa dívam na každý systém z hľadiska jeho dejinnej pozície, nakoľko boli v súlade vzťahy s výrobnými silami. Nuž, a v historickom kontexte otrok dostal do vienka tiež veľkú slobodu. Pretože v prvobytnom systéme, keď človek vyprodukoval len toľko, koľko spotreboval, ak vo vojne niekto získal zajatcov, mohol s nimi urobiť len dve veci - mohli sa začleniť do kmeňa ako jeho riadni členovia, čo však väčšinou bolo nemožné. Alebo ich zabiť. Pre kmeň by totiž stráženie vňzňa, ktorý by vyprodukoval len na seba, znamenalo zvýšené náklady, ktoré vlastne nebolo z čoho uhradiť, keďže nadprodukt neexistoval. Preto bola nutná smrť zajatca. Až keď sa zvýšila produktivita práce, a človek vyprodukoval viac, ako spotreboval, vytváral nadprodukt, bolo možné ho nechať nažive. Na prvom stupni triednej spoločnosti ako otroka, ekonomické väzby neboli možné. Otrok tým získal život, teda vyššiu mieru slobody a spravodlivosti oproti alternatíve nutnej smrti. To je historický prístup k problému slobody a spravodlivosti, nie abstraktný.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. júl 2011, 10:35
Sám Lenin negoval marxizmus a porušil vývojové etapy, kým "Marx říkal, že socialistická revoluce, aby byla úspěšná, musí být v nejrozvinutějších zemích, nemůže zůstat izolovaná, a předpokládá důkladnou globalizaci ? vytvoření světového trhu, světové kultury, překonání místní omezenosti. Kdežto Lenin, který vycházel z teorie imperialismu ? mělo to tehdy svoji logiku, to je pravda ? ten Marxe vlastně otočil a říkal, že socialistická revoluce začne v nejslabším článku řetězu imperialismu." Neuvedomil si Lenin, že o dva kroky sa dá skákať v šachu, ale nie v politike! Preskočil z nevolníckej feudálnej spoločnosti do pseudosocializmu, čím flagrantne porušil Marxom stanovenú postupnosť! Takže na udržanie podvedených nevolníkov a proletároch vôbec nepomohlo nič iné ako teror na vlastnom obyvateľstve. Čo malo za následok stovky miliónov mŕtvych pri zásahoch, v gulagoch a pri hladomere na Ukrajine a v iných častiach ZSSR za Stalina. Takže útok imperialistických krajím bol z toho dôvodu, že moci chtivý Lenina a Stalin flagrantne porušili to čo "Marx říkal, že socialistická revoluce, aby byla úspěšná, musí být v nejrozvinutějších zemích, nemůže zůstat izolovaná, a předpokládá důkladnou globalizaci" Keďže Rusko bolo zaostalou feudalnou krajinou, tak to bol začiatok konca udržiavaný od krachu hegemonoistickým násilím. Toto násilie akonáhle za Gorbačova skončilo, tak Sovietske imperium sa rozsypalo ako domček z karát!!!!!!!!!!!!!

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984