Strach opäť ovláda Slovensko

Pád komunizmu neznamená, že „sme sa definitívne zbavili strachu“. Neoliberálny kapitalizmus zbavuje ľudí slobody ekonomicky. Oberá ich o sociálno-ekonomické istoty a kde sa stráca istota, nastupuje strach. Strach existenčný, strach zasahujúci celú spoločnosť, devastujúci „občianstvo“, strach, ktorý oberá ľudí o slobodu. Ako ten niekdajší, aj tento strach vyplýva z podstaty systému.
Počet zobrazení: 5969
neistota-detail-nezamestnanost-mladi-Andi Szilagi.jpg

Aby sme boli k M. Bútorovi spravodliví – pravda bola (a navždy zostane), že sme sa vtedy prestali báť. A pravda tiež bola (a navždy zostane), že sme si mnohí – ba väčšina – mysleli, že to naozaj je definitívne. A tak je možné – či pravdepodobné - že si to skutočne myslel aj on. Napokon, čo všetko sme si vtedy o prítomnosti a budúcnosti mysleli a dnes vieme, že to boli len naivné sny. Rozoberať každé slovo každého vtedajšieho rečníka by bolo nekorektné, ani by to nemalo zmysel.

Ale Martin Bútora nie je každý. Nielen vtedy, ale aj roky potom patril medzi ľudí, ktorí významne ovplyvňovali, či aspoň mohli  a usilovali sa ovplyvňovať politiku a vôbec verejné dianie na Slovensku. A je zároveň sociológ, ktorý by mal aj vo svojej verejnej činnosti vychádzať z objektívneho a pravdivého poznania spoločnosti. A do tretice, je čestným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky – ideologického a propagandistického združenia, ktoré výrazne ovplyvňuje verejný diskurz, mediálne posolstvá i obraz o našej spoločnosti (aj v zahraničí). A práve preto boli pre mňa impulzom pre tento článok jeho slová. Slová človeka, ktorý porážal jeden strach, aby neskôr aktívne vytváral priestor pre iný strach. A nielen tým, že sa dodnes tvári – stačí si prečítať publikácie IVO – že buď tento strach nie je, alebo je výsledkom individuálnych zlyhaní politikov.
 


Zakódovaný prvok systému

Samozrejme, sú „strachy“ a obavy, ktoré patria k životu ako dýchanie a nie sú ani dôsledkom, ani činiteľom spoločenského vývoja. Vari každý človek zažil strach, že príde o lásku, že dostane päťku z písomky, či bitku za rozbité okno, že sa najbližšiemu môže na cestách niečo stať, alebo povedané s Lacom Novomeským „len o to, či sa, chalan, z kina vráti pred polnocou, veď zasa, mamľas jeden, nechal doma kľúče“. To sú individuálne pocity a celkom určite nemal M. Bútora pred bezmála 22 rokmi na mysli zbavenie sa tohto strachu.

V našich životoch je však aj strach, ktorý možno nazvať spoločenským činiteľom, a nielen preto, že ho pociťuje významná časť spoločnosti, ale najmä preto, že odráža istú spoločenskú situáciu, je ňou podmienený a je dôsledkom aktuálneho spoločenského poriadku. Takým strachom bol u nás do novembra 1989 strach z politického útlaku a možných následkov akéhokoľvek prejavu nesúhlasu s ním. Zasahoval celú spoločnosť, až do nehybnosti ochromoval najmä naše občianstvo, obmedzoval našu individuálnu slobodu (a niektorých jej úplne zbavoval), ale najmä vyvolával obavy o holú existenciu (našu, rodiny, potomkov, príbuzných). [Isteže, nie každý to takto musel pociťovať, čo záviselo od viacerých individuálnych faktorov.] Ale – čo je najdôležitejšie – tento strach mal korene v samotnom spoločenskom systéme. Nebol len jeho súčasťou, bol v ňom zakódovaný, bol jednou z jeho kľúčových hodnôt, neodmysliteľným stavebným prvkom.

Zdôrazňujem to preto, lebo práve o tento strach mi ide. Nech sa to budovateľom neoliberálneho kapitalizmu akokoľvek nepáči, nech sa to usilujú akokoľvek zakryť a zatajiť, nech pred tým sami akokoľvek zatvárajú oči a zakrývajú si uši – tento typ (existenčného) strachu dnes opäť ovláda Slovensko a má rovnako devastačné účinky na jednotlivcov i spoločnosť, ako strach spred novembra 1989.


Nezamestnanosť, kriminalita, zdravie...

Asi každému príde v prvom rade na um strach z nezamestnanosti, z toho, že človek ostane bez prostriedkov na zabezpečenie fyzickej existencie pre seba i pre svojich najbližších príbuzných. Dnes je to u nás najvýraznejší spoločenský strach a podľa výskumov nezmizol z prvých priečok ani v časoch hospodárskeho rastu a teda relatívnej ekonomickej stability spoločnosti. Nezamestnanosť – najmä dlhodobá – dnes totiž s takmer 100-percentnou istotou prináša spoločenské vylúčenie. Jej dôsledkom je strata základných sociálnych istôt, nemožnosť naplniť základné životné potreby moderného človeka 21. storočia, prepad do chudoby. Navyše sa ukazuje, že prepad do chudoby v dôsledku (dlhodobej) nezamestnanosti je cestou k „dedeniu“ chudoby, deťom takto žijúcich rodičov výrazne znižuje reálnu šancu na ekonomické (dobrá práca) a spoločenské presadenie sa.

Strach z nezamestnanosti dnes na Slovensku zasahuje väčšinu spoločnosti. A má na ňu rovnaké dôsledky, ako niekdajší strach z mocenského aparátu totalitného štátu. V tom „lepšom“ prípade sa napr. obmedzuje iniciatíva na pracovisku, ktorá by nabúrala stereotypy. V tom horšom napr. výrazne ochromuje fungovanie odborov pri obhajobe práv zamestnancov, ľudia sa dokonca bez odporu (čo neznamená, že dobrovoľne) vzdávajú mnohých zákonných nárokov, alebo aspoň nebojujú za ich dodržiavanie (napr. na kontrolných orgánoch štátu, o súdoch ani nehovoriac), akceptujú podmienky útočiace na ich ľudskú dôstojnosť a pracujú za mzdy, neumožňujúce dôstojný život v modernom štáte 21. storočia. No a v tom najhoršom prípade sa vzdávajú aj uplatnenia svojich občianskych (vr. politických) práv, ignorujú, bojkotujú či dokonca bránia občianskym aktivitám, ktoré by mohli ísť proti záujmom ich zamestnávateľov. O všetkom si síce myslia „svoje“, ale už to nepovedia ani v tej povestnej krčme. (Alebo – trochu satirického sarkazmu – ani nemajú peniaze, aby do nej išli.)

A hoci  je „ekonomický“ strach u nás dominantný, nie je jediným „spoločenským“ strachom. Vážnym problémom je strach z kriminality, pretože štát negarantuje bezpečnosť ani ľudí samotných, ani ich majetku. Nejde o absurdnú požiadavku, aby sa žiadna krádež nikdy nestala. Ale o to, aby štát viditeľne a účinne presadzoval verejný poriadok a bojoval proti kriminalite: rýchlym odhaľovaním a trestaním páchateľov, prevenciou zo strany bezpečnostných orgánov, posilňovaním ich autority, ako aj autority verejného mocenského aparátu, či vôbec verejných činiteľov (napr. i učiteľov na školách). Aj tento strach je existenčný a má vážne devastačné účinky na občiansku spoločnosť, o . i. tým, že posilňuje presvedčenie o potrebe individuálnej akcie, alebo volanie po politike „tvrdej ruky“.


Inak, ale s rovnakým výsledkom

A čo strach o zdravie? Nie, žeby sa pred novembrom 1989 ľudia tešili na to, že ochorejú, ale choroba nebola považovaná za existenčnú hrozbu. Dnes sa mnoho ľudí vyhýba lekárskemu liečeniu zo strachu, že ich to pripraví o (zamestnanie a) príjem, resp. preto, že si ho z finančných dôvodov nemôžu dovoliť. Aj po vážnejších chorobách a zraneniach nechodia do kúpeľov, neliečia si ani chronické ochorenia a invalidita je považovaná za 100-percentnú „vstupenku“ do chudoby. Obava z choroby dnes nie je len prirodzeným individuálnym ľudským inštinktom kvôli bolesti, ale najmä strachom  z existenčného ohrozenia.

Asi to nie je vyčerpávajúci výpočet. Myslím si však, že postačuje na ukážku toho, že pád komunizmu neznamená, že „sme sa definitívne zbavili strachu“. (Nie ako spoločnosť, hoci v prípade jednotlivcov to platí. Rovnako, ako aj v predošlom totalitnom režime boli jednotlivci, ktorý nemali dôvod mať strach.) Neoliberálny kapitalizmus zbavuje ľudí slobody nie politickými, ale ekonomickými nástrojmi. Oberá ich o sociálno-ekonomické istoty a tam, kde sa stráca istota, nastupuje strach. Strach existenčný, strach zasahujúci celú spoločnosť, devastujúci „občianstvo“, strach, ktorý oberá ľudí o slobodu. A tak, ako ten niekdajší, aj tento strach vyplýva zo samej hodnotovej (a mocenskej) podstaty spoločenského systému.

Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci za Smer-SD

Foto: Andi Szilagi

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
06. júl 2011, 11:50
http://pospisil.blog.sme.sk/c/268979/Slovaci-platia-vyssie-dane-ako-Skandinavci.html odporucam precitat. tak ma vyzerat argumentacia. zas sa mi potvrdilo, ze slabostou lavice je odargumentovat svoje tezy, tvrdenia, alebo aj navrhy faktami a cislami. autor mr. pospisil sa oprel o vysledky a cisla OECD. v grecku dokonca totalne zdanenie priemernych prijmov kleslo o viac ako percento. zaujimavy krok, hlavne vtedy, ked maju setrit a my sa im mame poskladat na ich zivotny standard, ktory je nahodou vyssi ako nas.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 13:08
a to u nas akoze vladne lavica, alebo co ...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 19:06
Pre Teba nie je dôkazom a dostatočným argumentom 400 000 armáda nezamestnaných bedárov ? že 2/3 zamestnaných občanov má príjmy nižšie než je priemer? Že, ich zdravie je ohrozené, že sa boja nezamestnanosti a choroby.. a to ani nehovorím o dôchodcoch, o rušení lôžok v nemocniciach ? Priznaj koľko máš rokov, kde pracuješ,čím sa živíš? koľko máš mesačný príjem ? aký máš majetok a to bude pre mňa argument k pochopeniu tvojich asociálnych názorov. Ľudia sa boja a majú strach lebo tento režim im berie sociálne istoty,zdravie považuje za tovar,ničí ho a komercionalizuje,čo pociťujú najmä starší ľudia.Autor článku by mohol aj dušu na dlaň vyložiť, pre teba by to nestačilo. Ty si jednoducho presvedčený, že ľavica argumenty nemá... to je tvoja mantra a hotovo. Naozaj neviem čo by tak mohlo byť pre teba argumentom! A,... už to mám: Prinútiť maníka normálne pracovať 8 hodín denne v ráci verejných prác za mzdu, ktorá je tam obvyklá alebo, hoci aj za mzdu tých 2/3 čo sú pod štatistickým priemerom a dočasne- na dobu určitú- zablokovať nakladanie s majetkom i účtami. Nešlo by, samozrejme o vyvlastnenie, lebo ide len o dobu určitú,hoci už vidím, že práve toto v jeho ponímaní bude chápané ako argument. Jasne hovorím- na dobu určitú, povedzme 10 rokov s presne určeným cieľom: poznať realitu a prehodnotiť čo je argument a čo je len táranie. Potom by určite lepšie vnímal argumentáciu Braňa Ondruša. Gratulujem Braňo, článok je výborný.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
06. júl 2011, 19:39
so strachom o holu existenciu dnes je cynizmom voci vsetkym,ktori ho dnes a denne ziju.Je vidiet, ze autor pise o niecom o com nemal a nema ani tusenie.Pritom ide o jedneho z mala, ak nie o jedineho poslanca NR so socialnym citenim.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 20:35
Nie je to iba cynizmus, ale i hrubá manipulácia: osemdesiate roky boli už iné ako päťdesiate. Dnes sa skutočne už bojíme...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 21:18
Autor tohto clanku pise o hlbsom probleme ako je umely ukazovatel. Aurgumenty sa vam zdaju mozno slabe, pretoze im nerozumiete, mily priatelu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 21:37
takto postaveného článku. Ak chceme hovoriť o strachu, tak musíme konkretizovať. Ohradzujem sa proti tomu, aby niekto hovoril aj za mňa, že som sa bál. Je to zavádzanie a hrubá manipulácia. Treba hovoriť za seba, voči tomu nemám výhrady. Kedy sa to naučíme. Pred chvíľou som v nejakom článku čítal, že ťažko existuje človek, ktorý by nepoznal nejaký film. Pritom mne nič nehovoril. Je to hlboko subjektívny prístup, keď svoj svet chceme vnútiť všetkým ******* V každom systéme sa niekto bojí. A v socializme v 50. rokoch sa báli najmä tí, ktorí ho chceli zvrhnúť. A oprávnene sa báli. Pretože to bol obyčajný zločin. Takéto konanie išlo totiž proti prirodzenému vývoju k vyšším systémom, snahe zastaviť vývoj, doslova rozkázať prírode a vesmíru. Išlo proti právu ľudí na nový systém. Keby takýto zákonitý vývoj k vyšším systémom neexistoval, tak by aj autor nepobehoval po parlamente, ale nanajvýš tak s kyjakom v ruke. Áno, ešte aj v novembri 1989 sa aj tvrdý antikomunista V. Havel a jeho spoločníci báli hovoriť o zámere zlikvidovať socializmus, pretože verejná mienka nebola tak nastavená. Báli sa ľudí, že ich nepustia k moci, ak prezradia svoje zámery, nebáli sa už systému. V socializme sa báli špekulanti, podvodníci. Ale nebáli sa robotníci, ktorí žili z práce svojich rúk, nebáli sa masy pracujúcich, ktorí sa nemuseli cítiť v postavení plebsu voči tzv. smotánke a celebrítám. Aj v tých najťažších dobách sa bálo len málo ľudí, ale masovo vládlo budovateľské nadšenie, optimizmus. To bol hlavný zdroj investičnej aktivity v obciach, mestách, ľudia dokázali vyhrnúť rukávy a nečakali, že každú lavičku v parku postaví, opraví za nich štát, alebo zahraničný investor. Ako jeden z argumentov môže poslúžiť práca nemeckého historika Jochena Hellbecka Ako sa písali denníky za Stalina. Tieto intímne výpovede ľudí, historik skúma aj tzv. nepriateľov socializmu, svedčia o obrovskej angažovanosti, snahe zapojiť sa do veľkého budovateľského diela, nie o strachu. Keby sa všetci ľudia báli, tak by Stalin nemal ešte aj dnes takú popularitu medzi ľuďmi. Pri poslednom hlasovaní o najväčších ruských osobnostiach sa dlho vyskytoval na prvej priečke, až po tlaku politického vedenia, ktoré si neželalo takýto výsledok, skončil na treťom mieste. Keby sa masovo ľudia báli socializmu, tak by ho neboli urputne počas druhej svetovej vojny bránili. A to hovoríme o prvom a druhom štádiu vývoja socializmu, ktoré boli zákonite tvrdšie voči opozícii. Porovnávať ho môžeme preto s úrovňou strachu v prvých dvoch štádiách kapitalizmu 1368 ? 1848. Ako hovorí Peter, ku koncu klasického štádia socializmus bol už úplne iný. A keby mu bolo umožnené dostať sa až do štádia liberálneho socializmu, potom by sme mohli porovnávať ho s liberálnym kapitalizmom. ******** Mám rád férovosť, vecnosť, ale nie zavádzanie, tento článok sa mi vôbec nepáči. Som proti takýmto subjektívnym záverom, pritom sám vecne hovorím, že po r. 1998 aj socializmus už môže sa vyvíjať len ako vedľajšia vývojová línia. Som kritikom kapitalizmu, ale postavím sa na jeho obranu, ak niekto hovorí o jeho ekonómii ako šarlatánstve. Treba byť objektívny, vecný.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. júl 2011, 22:06
So záujmom som si prečítala článok z uvedeného linku na blog., lebo vy keď niekde niečo vyhrabete, tak sa zároveň poriadne zahrabete do buržoáznej demagógie!!! Zaujala ma táto časť: "Slovák má právo pri existujúcej kvalite verejných služieb žiadať zníženie daňového a odvodového zaťaženia. Nenechajme sa donekonečna obabrávať socialistickými bludmi o tom, aké nízke dane platíme. Nenechajme sa tlačiť euro-soc. úradníkmi tam, kam iných potlačiť nedokážu. Grécko už rok žije z pôžičiek medzinárodného spoločenstva." Čítajte viac: http://pospisil.blog.sme.sk/c/268979/Slovaci-platia-vyssie-dane-ako-Skandinavci.html#ixzz1RM6EVAjH *********** Napísali ste, že: "zas sa mi potvrdilo, ze slabostou lavice je odargumentovat svoje tezy,..."********* Chcela by som sa opýtať, že akú ľavicu na Slovensku myslíte? Predpokladám, že Blahovú SDĽ podporovanú zbrojárskými podnikmi, alebo nebodaj "ľavicový" Smer s J&T a chudákom Širokým a spol. Raz si navždy uvedomte, že ak má strana v názve Demokratickej, alebo Demokracia tak sa výlučne jedná o stredové buržoázne strany! Zaujímalo by ma aké tézy má ľavica odargumentovať? Ja keď čítam program Smeru, tak to je vehementná snaha o urdžanie status quo po Miklošovsko-Kaníkovských veľkoburžoáznych rošádach! Zrušil Smer rovnú daň, torá decimuje proletariát? Zrušil Smer DSS a II. dôchodkový pilier, ktorý decimuje terajších dôchodcov a zadlžuje štát, ktorý sa vehementne prostrednítvom buržoázie snaží rozpradať čo sa dá, aby zaplátal miliardové diery! Nesedia tí ľavicoví demokrati z SDĽ (zbrojárski Weisovci) na ministerstve obrany? Tak o akej ľavici to metiete? Na Slovensku žiadna ľavica reálne neexistuje, ktorá by mala politický vplyv! *** Resume: Je viac než pochopiteľné, že vykorisťujúci buržuji sa vehementne snažia o zníženie daní a odvodov, lebo sa nechcú o vykorisťovateľský lup deliť s treťou stranou (štátom). Mimochodom kríza v Grécku nie je preto že by Gréci žili nad pomery a na dlh, ale preto, že predchádzajúce vlády sa neúmerne výkonu ekonomiky zadĺžili zbrojárským monopolom tým, že prezbrojovali armádu. To si len naivný hlupák myslí, že by státisice ľudi v Grécku išli sebadeštruktívne demonštrovať keby to "prejedli"! Lenže lepšie je nechať skrachovať štát a tým aj francúzke a nemecké banky a zároveň nech zbrojárske monopoly prídu o zisk, ako by to mali zaplatiť proletári v Grécku.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
06. júl 2011, 22:48
Napadla mi spomienka na dva mítingy Smeru pred voľbami v máji 2010. Vyzeralo to tak, že sa bála ľudí celá Ficová (smerácka) vláda aj poslanci. V živej pamäti mám pána Ondruša ako obklopení desiatkami policajtov a agentov na ochranu ústavných činiteľov sa zhruba 25-30 minút hral s mobilom, kým sa smerácka aristokracia neposchádzala do kultúrneho domu. Ani vo sne ho nenapadlo, aby išiel diskutovať s potenciálnymi voličmi, ktorí stáli za kovovými barierami, ktoré strážili ozbrojení agenti v civile! Zrejme sa bál, čo by povedal potenciálnym voličom za tak dlhú dobu, ak by sa ho pýtali prečo nezrušili rovnú daň a nezaviedli ultra progresívnu, keď sú takí sociální? Prečo platia ľudia 19%DPH za potraviny, keď je taká "sociálna" vláda 4 roky pri moci? Prečo nezrušili DSS a zdravotné poisťovne, ktoré keťasia na vybraných odvodoch? Prečo neznížili ceny energií, ale len udržiavali miklošovský status quo,... Takže sa bojí smerácka buržoázna aristokracia, aby to ľuďom náhodou nedošlo a neurobili s nimi rázny poriadok, tak že by sa viac nedostali do parlamentu! V tom je celá latentná fóbia pána Ondruša, ktorú čítam medzi riadkami v jeho článku.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 09:13
viete ake vlady v grecku vladli? tie zle zle zle, ktore tak zadlzili grecko a nakuovali ponorky, davali neviem ake priplatky k platom v statnej sfere atd atd atd?
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
07. júl 2011, 10:02
zhodou okolnosti som bol na SNP a pamatam sa na tarbavy prejav Martina Butoru, aj na to, ako dvakrat za sebou musel huhnavo prehlasit "sme oslobodeni", lebo prvy krat ostalo ticho, ucastnici nepochopili, ze maju tlieskat. v tych rokoch (po nastupe gorbacova) uz davno nebola pravda co pisete, pan Ondrus, ze ludia mali strach. prevladalo skor ocakavanie toho, co sa stane, aky smer to naberie, kedy k nam dorazia zmeny, ktore v byvalom ZSSR nastartoval gorbacov. ked sme si vtedy nepovedali pravdu, povedzme si ju aspon dnes - vtedy uz nikto nikoho nezatvaral, ked niekto polial nastenku atramentom, alebo pokreslil portrety hrdinov socialistickej prace... naproti tomu dnesny strach beznych ludi z toho co zijeme je kruto pritomny a aktualny. strach z nezamestnanosti je taky velky, ze ludia sa boja ozvat aj v situacii, ze zamestnavatel evidentne porusuje ich prava. su dokonca pripady u azijskych zamestnavatelov, ktori pouzivaju telesne tresty typu facka, buchnat po chrbte - ludia sa neozvu ani vtedy, lebo su radi ze maju zamestnanie... ak by som to mal porovnavat, strach ktory tu je dnes je daleko daleko vyraznejsi ako to, co tu bolo v rokoch 80tych, co by som strachom ani nenazyval, skor respektom...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 10:19
co dokazuje 400 nezamestnanych? lebo 400 000 nezamestannych v SR moze dokazovat nieco ine ako 400 000 nezamestnanych v afganistane. mame byt vsetci zamestnani? povinne? co dokazuje to, ze 2/3 ludi ma nizsi prijem ako priemer? mame mat vsetci rovnaky prijem? zda sa vam, ze prijmova diferenciacia u nas je nehorazna? spolu s cechmi ju mame najnizsu v nasej milovanej EU, predvoji nasej triedy na vecne veky a nikdy inak. lozka v nemocniciach? viete kolko lozok na 1000 ludi maju v nasej milovanej EU a kolko mame my? a preco mame tolko lozok, ked casto nie su vytazene ani na 50%????? preco v inych pripadoch su casto nemocnice socialne noclaharne kde sa clovek doslova odlozi? ja mam asocialne argumenty? ja kazdy mesiac trvalymi prikazmi davam desiatky eur z mojho zdaneneho prijmu (ako zamestannec nemam iny, ani si nemozem "optimalizovat" danovy zaklad ako poctvi podnikatelia) DOBROVOLNE na rozne charity. dobry anjeli, plamienok atd. kolko z vas, ohnivo rozhorceni lavicari alebo veraici, takto pomaha blizkym svojim? kolko, budte uprimni, ukazte sa! ja sam pochadzam z proletarskej rodiny, tak mi tu laskavo nevyskakujte, je to ubohe. ja nie som dietatko nomenklaurneho kadra, ktore by si na moskovskej univerzite, narodnom vybore alebo v technopole narobilo kamaratstva a ksefty s estebakmi....drel som ako mulica, kym ostatni moji rovesnici kaslali na buducnost a chytali sukne a flasky po zabavach, ja som drel,ucil sa, brigadoval. ja viem co to je robotnicka praca, ja som behal s kelnou aj furikom aj so zbijackou, aj som vzduchotechniku a rury azbestom vykladane montoval. a teraz oni, polovica z nich flakaci, ktori nezoberu hociaku robotu a uz urcite nie 50 km od bydliska, volia tych, ktori ma idu zdrat z koze milionarskou danou, hoci ani v hrubom milion za rok neuvidim. a ich predvojiom su salonni laviciari, ktori v zivote nedrzali lopatu v ruke a vacsinou odjakziva boli statymi zamestnancami s vyhodami, ake si moze proletariat len snivat. moj majetok je tak cca 300 000 starych korun slovenskych, to je vysledok toho, ked z aktiv odpocitam pasiva, teda pozicky a dlhy. ale ja som ten hnusny bohac, triedny nepriatel, hoci na takych, ako som ja, teda na strdnej triede, stoji a pada tento stat a primarne ho my zivime.... stara steinfernhallova co sedi v BA v starom meste vo stvorizbaku za 15 mil Sk a ma nula Sk zavazkov je socialny pripad, ktoremu ja prispievam na zivot. a to nevravim o dalsich takych, ktori prijmy nemaju takmer ziadne alebo vobec nekorespondujuce s ich zivotnym standardom, ale majetky (podiely vo firmach) obrovske a nic nie je ich. dom na firmu, auto na firmu alebo testovacie atd atd. ja si odjakziva na seba zarabam na trhu prace. nemam statnu funkciu, danovnici ma nezivia. a vas kto zivi? statna sfera? tak ake argumenty tu vidim? emocionalne vylevy? to maju byt argumenty na nastavenie riadenia spolocnosti?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 11:03
ale tu existuje aj priamy strach o život. Stačí si pozrieť v dnešných Sme článok Aktivisti sa cítia ohrození. Kapitalizmus je založený na princípe zisku, bez ohľadu na okolnosti a kto bráni korporáciám v jeho dostahovaní, riskuje svoj život. Existuje zopár porovnaní situácie v r. 1989 vo sfére ZSSR a sfére USA. V ČSSR si "revolucionári" museli vymyslieť mŕtveho študenta, aby vytvorili revolučnú náladu. Vo sfére USA napr. v Strednej Amerike však prebiehala skutočná vojna proti možným zmenám, za obeť padli desiatky politických aktivistov. Životom zaplatil napr. aj salvadorský arcibiskup.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 12:17
80te roky boli iné ako 50te. Ale vedúci tajomníci boli hlupáci aj v 80tych rokoch a často väčší ako tí v 50tych. Niektorých som poznal a aj trošku sa bál. Že teraz sa tam tlačí čvarga ako Slota, Fico to je už iná pesnička, týchto si zvolime sami.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 12:29
Citam par prispevkov ze autor clanku nema pravdu,ze nedava cisla a podobne nezmysly. Tito ludia asi ziju na marse a nie na Slovensku lebo keby zili na Slovensku tak urcite tak nenapisu.Kto si uvedomi ze na Slovensku musia zivorit ludia zo 400 evracov na mesiac a takych je velka vetsina.Inge by som povedal aby si dala dole ruzove okuliare ktore jej nasadili novinari a kvazy politici zlepenca lebo tolko demagogie nebolo pocut ani na politickom skoleni muzstva na vojne.Strach ma po roku tejto vlady strasne velke oci lebo ludia vo vlade a ich poradcovia su odtrhnuty od obcana.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
07. júl 2011, 15:17
strach má mnoho podôb. s hrôzou som si vypočula príbeh ženy - matky aj manželky v jednom. povedela, že sa hanbí, lebo sa modlila, aby jej mama(vdova) už zomrela. a vie prečo?, lebo jej zamestnávateľ v ČR jej dal iba mesiac, aby si zariadila svoj súkromný život v SR. mesiac mala na to, aby svoju ťažko chorú mamu odprevadila na druhý svet. - je to veľa alebo málo času? jej mama sa mohla ešte dosť z choroby a nebola ešte ani v dôchodkovom veku. -iba potrebovali peniaze na ďalšiu liečbu aj viac času byť pri nej - ked ich najviac potrebovala. napriek tomu sa jej dcéra dennodenne modlila za jej rýchlu smrť. i ked vedela, že to nie je správne. vedela, že mama bola tá čo ju porodila a vychovala s láskou. - a kým bola v ČR tak jej vychovávala deti. pomáhala - varila, žehlila a učila sa s vnúčatami. a verila, že raz sa jej to vráti. verila, že vychovala správne svoju dcéru. a čoho sa dočkala? a nielen od dcéry, ale od celej spoločnosti? neviem, či Boh vyslyšal jej modlitby, ale toto je už - nie strach zo smrti - ale strach zo života na zemi. smrti - sa netreba báť - tá je neutrálna - ale treba sa báť živých - čo určujú kedy má prísť smrť. a aj to či bude tá smrť tak láskavá, že si zoberie človeka bez zbytočnej bolesti. čo si máme myslieť o Bohu, kedy sa má človek modliť k nemu, ked počúva len bohatých a mocných? neverím, že boh nerobí rozdiel. ak Martina Bútoru od "niečoho" oslobodili 89. nás za to zatratil samotný Boh, lebo dopustil, že dôstojnosť a pýcha pár vyvolených znamená - nedôstojnosť a potupa nás všetkých.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 15:36
pamatam si na pripad jednej mojej znamej, ktora robila na obecnom urade a nechcela jednemu chlapikovi odsuhlasit stavebne povolenie kvoli roznym objektivnym nedostatkom. najprv dostala do schranky prazdnu nabojnicu, ked to nezabralo, tak niekto zdola zazvonil a povedal - mate pod autom bombu. pod autom mala len prazdnu krabicu od topanok, ale stacilo a stavebne povolenie bolo schvalene. potom tie desiatky pripadov bielych koni, ktori ked splnili ulohu, bez stopy zmizli. nic take pred 1989 nebolo. cize ten nazov, ze Strach opat ovlada Slovensko je v kontexte trochu nepresny, presnejsie by bolo Slobodny a demokraticky strach na Slovensku ... :o)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 15:41
ked vam niekto na zastavke prilozi kudlu na brucho so slovami "Naval penazenku", budete to lepsie prezivat ako ostatni, lebo nejaki okresni tajomnici pred 1989 boli hlupaci?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. júl 2011, 15:46
ze mate spravny proletarsky povod este neznamena, ze viete pestovat paradajky, ani ze mate spravne politicke nazory na lavicove politicke zalezitosti...
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
08. júl 2011, 10:28
Zase typické kecy autora na úrovni propagandistickej úderky Smeru. Akceptujem obavy z uvedených strachov. Ale pre pána Ondruša je jediný vinník neoliberálny kapitalizmus. Ale ani trochu nevenoval pozornosti ako by on chcel odstrániť uvedené strachy. Snáď nie revolúciou, znárodňovaním a diktatúrou proletariátu vedeným tou jedinou stranou??? Tým, že nostalgicky utvrdzujete ľudí - veď ten socializmus v 89 nebol už režim v 50tych rokov, ľudí metiete, klamete, demoralizujete. Režim do 89 nevedel zabezpečiť ďaľší rozvoj spoločnosti a preto padol a jeho 40 ročný význam spočíva v tom, že aj negatívny pokus je vedecký pokus. Tragédia je v tom že to stálo tísícky životov. Bola to slepá cesta vývoja a ak by sme KSČ nahradili Smerom dopadlo by to rovnako.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984