Hra na istotu

Čistota pol života? Nie čistota, ale istota. Ideme na istotu a na to, že väčšiu časť života očakávame, že udalosti budú také a také, že sa budú vyvíjať podľa našich predstáv a očakávaní. Istota je živnou pôdou dnešného systému. Vsádzame na istotu, zabezpečujeme sa na x rokov dopredu, aby sme sa cítili bezpečne, ak by nastali nepredvídateľné udalosti.
Počet zobrazení: 2561
istota.jpg

V mene istoty sa poisťujeme a uzatvárame všelijaké finančné zmluvy, v duchu krajšej a istejšej budúcnosti. V množine hororových scenárov, ktoré nám systém podsúva, sa nám postupne hromadia očakávania negatívnej budúcnosti. Nakoniec sa nám stane to, čo sme si svojimi očakávaniami pritiahli a nepomôže nám ani žiadna prešpekulovaná a istá poistka, či nejaká iná zábezpeka systému.

Máme strach z chaosu a z neusporiadanosti, pretože chaos sa ťažko ovláda. Máme strach z neistoty a chceme si byť takmer všetkým istí a pritom nevnímame, ako nám život preteká pomedzi prsty práve v momente, keď si zakladáme nejakú poistku, alebo ukladáme peniaze na sporiaci účet. V tom momente sa vzdávame prítomného okamihu a prechádzame do veľmi abstraktnej budúcnosti, ktorá však vôbec nemusí nastať. Istota nás ohraničuje a „trhá“ nám „krídla“. Zväzuje nám ruky a vtláča nás do systémovej škatuľky. Ale my sme predsa slobodné bytosti. Alebo si to aspoň o sebe chceme namýšľať. Pretože to často vyzerá tak, že máme slobodu len na to, aby sme sa dobrovoľne rozhodli, že budeme otrokmi. Žiadna revolúcia neudelila človeku slobodu len tak bez práce, čiže bez toho, aby zároveň neprebehla revolúcia aj v jeho vnútri.
 


To správne miesto pod slnkom?!

Smutno úsmevný je systém, v ktorom nás od pondelka do piatku ťahá z postele budík, aby sme mohli utekať do kancelárie či do inej práce, kde potom sedíme na poradách, na ktorých nechceme sedieť, posielame emaily, ktoré nechceme posielať, prípadne vykonávame inú nezáživnú činnosť. Pretože väčšinu času netrávime robením toho, čo nás naozaj baví a napĺňa, ale robením toho, čo nás len posunie na vyššiu priečku k vrcholu firemnej pyramídy, sme nevrlí a unavení. A presne takých nás systém potrebuje mať. Vyšťavených, bez energie a vôle.

Jediné, na čo sa potom tešíme, je piatok. Cez víkend sa snažíme dohnať to, čo sme počas pracovnej naháňačky zanedbali. V pondelok sa však začína celý kolotoč nanovo. Nastáva starý známy potkaní závod, ktorého jediným cieľom je dotiahnuť to pokiaľ možno čo na najvyššie pozície. Čím vyššie sme, tým sme bližšie k moci a k tomu, že nás budú ostatní považovať za niekoho dôležitého. Čím nižšie sa nachádzame, tým je naša odmena menšia, nastáva viacej povinností a často aj opovrhnutie inak postavenými ľuďmi.

Našťastie sa nájdu aj výnimky, ľudia, ktorí sa za každú cenu nederú hore, ale skôr si hľadajú to správne miesto pre seba vo forme životného poslania. Takýto typ ľudí nevymieňa svoju dušu za relatívnu istotu a snaží sa žiť podľa úplne odlišných pravidiel, napriek tomu, že pokušenie je silné.


Na čom skutočne záleží?!

Určite to poznáte. Dobre známe porekadlo, že sto krát opakované klamstvo sa stáva pravdou. Niečo na tom určite bude... Možno by sme mali začať bojovať za pravdu a za skutočné informácie, alebo by sme aspoň mohli nazývať veci pravým menom. Napríklad, že rodinu nespája čokoláda, ale komunikácia, že dobrá mama nie je taká, čo kupuje deťom jogurty, alebo varí glutamánový bujón, ale taká, čo im dáva každodennú dávku lásky a pozornosti; že platí presný opak a nie to, že je ľahšie splácať ako šetriť, že pravú rodinnú pohodu vám nezaručí sledovanie digitálnych programov v HD kvalite, že kúpiť v akcii to, čo vôbec nepotrebujete vôbec, neznamená ušetriť, ale skôr naopak, že Boris Kollár nie je žiadna celebrita, ale iba promiskuitný chlap, že deň môže byť nádherný „keď slnko vyjde aj bez toho, aby sme na tom niečo zarobili“...

A mohla by som pokračovať ďalej. Príkladov zo sveta televízneho reklamného biznisu by sa našlo ešte veľmi veľa. Žiadajme preto pravdu a odmietnime jej ohýbanie podľa toho, ako fúka vietor, odmietnime jej prifarbovanie na ružovo a jej prebaľovanie do nového lákavého čerstvého obalu napriek tomu, že obsah je už dávno skazený a je po záruke. Začnime od seba. Skúsme sa zbaviť vlastných predsudkov, uvažujme v súvislostiach a nenechajme si nahovoriť, že to, čo najnutnejšie potrebujeme, je najnovší hyperfunkčný mobil či iný módny výstrelok. Veď niekde v hĺbke duše snáď ešte cítime to, na čom skutočne záleží. Alebo sme už na to zabudli?

Úvodné foto: epSos.de

Druhé Foto: bingbing

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
09. jún 2011, 09:16
beriem to ako kritiku socialneho statu :D :D ano stat vzdy chce, aby si boli ludia niecim isti, aj ked je to chimera. akoze snime z ludi bremeno zodovednosti a rozhodovania, spravi z nich masu. stat zozenie, postara sa, urobi, ochrani, zakaze, zabrani. socialne istoty, potravinova bezpecnost atd. mimochodom, drviva vacsina ludi na slovensku kazde rano ide do PRACE, nie do "kancelarie alebo inej prace, kde mame porady". je to len potvrdenie toho, ze to, co sa dnes nazyva lavica, su saloni kaviarenski nemakacenkovia, ktorych by mal proletariat roztrhat v zuboch, ak by mal aplikovat tie ich teorie o praci a nadhodnote.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. jún 2011, 10:13
nič nepochopil.alebo nechcel
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. jún 2011, 10:40
Nič v zlom, ale tentoraz sa nicka _jednokto_zastanem, pretože tu si vyberie z článku každý čo chce. Ani ja som vlastne nepochopil umelecký zámer, či je to úvaha o životných istotách alebo kritika masmediálnych a hlavne televíznych reklám...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. jún 2011, 20:30
Ked tomuto nerozumiete,co Zuzka napisala,tak sem zbytocne chodite. Apeluje na navrat k zdravemu rozumu a citu.To je jedina obrana proti totalite zisku.Ste tak zaslepeni politickym bojom,ze vam unika podstata zivota.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
09. jún 2011, 22:43
Konecne clanok ktory som precital az do konca a ktory ma zaujal.CHcel by som ,aby si kazdy nasiel to spravne miesto a zivotne poslanie.Mozno potom bude Slovensko robit velke veci spravne rozhodnutia a skutky..
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. jún 2011, 22:54
čo autorka chcela povedať. Mňa osobne sa dotýka napr. poznámka o tom, že niektorí sa nederú hore, ale hľadajú (či ho našli) to správne miesto pre seba vo forme životného poslania. Len svoje myšlienky autorka akoby bojazlivo zaobaľovala do abstraktných formulácií, bojac sa konkretizovať, takže skutočne vyznieva otázka, čo vlastne chcela povedať. Zmiešala mnoho problémov a rovín, bez toho, aby bližšie spolu súviseli. Napr. problém chaosu a usporiadanosti. Systémy sú predsa tým konkurencieschopnejšie, efektívnejšie, čím sú usporiadanejšie. To nie je problém usporiadanosti, ale kapitalizmu, jeho živelnosti, neistôt. A jeho neprirodzenosti, odcudzenosti práce, keď človek hľadá zmysel mimo nej, pritom práve práca je tým najhlbším zmyslom človeka, je jeho sebarealizáciou, realizáciou svojho životného poslania. Pritom neapelujem pre socializmus, ten už takisto naplnil svoje dejinné poslanie, vyčerpal svoj potenciál a týmito otázkami sa majú zaoberať už jeho nástupcovia.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
10. jún 2011, 12:05
To si ma potešil. Už aj socializmus vyčerpal svoj potenciál. Takže nám zostáva len čakať na komunizmus. A Róbertko nám ho aj sľubuje. Je vlastne spiatočnícke obmedzovať svoje potreby ak ich napĺňanie bude vlastne hlavnou úlohou politikov za pár rokov. A keby boli predčasné voľby, tak už ten komunizmus môže začať s dožinkami.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
10. jún 2011, 13:01
jedine v takom pripade, ak sa clovek orientuje na materialne hodnoty, ma sancu (u nas dost biednu), ze naplni svoje trivialne ambicie, ktore su len o jeden stupen vyssie ako tie zakladne zvieracie...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
10. jún 2011, 18:33
nuž, o tom hovoria nielen teoretické poznatky, ale aj obyčôajné každodenné pozorovanie. Vy tvrdíte, že socializmus nemá budúcnosť, pritom ale z každodenného pozorovania je tiež jasné, že kapitalizmus už nemá nástroje na riešenie väčšiny súčasných problémov (veď doslova ráta s bojmi o zdroje, zdražením potravín na dvojnásobok alebo viac, vojnami, genocidami), takže jediný záver z toho je aký? No komunizmus:-). Ale také jednoduché to nie je, ľudstvo musí najprv naplniť to, s čím mešká - utvoriť globálnu spoločnosť, globálne ľudstvo ako uzavretie dejinného vývoja. A až potom môžu nasledovať jeho nadstavbové vývojové etapy. Ale ako som už raz povedal, vývoj sa dnes tak zrýchlil, že viacero týchto etáp akoby prebiehalo súčasne.
Obrázok používateľa oznemeton@gmail.com
Zuzana Mokráňová
10. jún 2011, 23:51
Citujem jednokto: "drviva vacsina ludi na slovensku kazde rano ide do PRACE, nie do "kancelarie alebo inej prace, kde mame porady". je to len potvrdenie toho, ze to, co sa dnes nazyva lavica, su saloni kaviarenski nemakacenkovia,.." Príklad s kanceláriou bol prvý, ktorý ma napadol. Nevidela som zmysel v tom, aby som vypísala celé spektrum povolaní resp. zamestnaní, ale asi som to mala urobiť hlavne pre tých, ktorým unikla podstata. Týmto sa nechcem nikoho dotknúť, keďže uznávam, že z pohľadu racionality sa celý článok môže javiť dosť rozhádzane, či chaoticky. A jednokto, ak si myslíte, že som zamestnaná na nejakom úrade, či v kancelárii, tak sa veľmi mýlite.;-) Uznávam, že som mohla použiť iný príklad a napadli ma aj predavačky v obchodoch, ktoré pracujú naozaj v príšerných podmienkach, ale akosi som predpokladala, že to bude pochopené správne a len ako príklad. No mýlila som sa. Čo už aj ja som len človek a učím sa na vlastných chybách. To, že to beriete ako kritiku soc. štátu, ok neberiem Vám to. Našli ste si tam toto, hoci to pôvodne nebolo namierené nijako politicky...Hľadať v tom za každú cenu politiku a nedokázať sa odpútať od posudzovania a triedenia ľudí do škatuliek - ľavičiar vs pravičiar, sa mi nezdá ako najlepší spôsob existencie. Pokiaľ sa ľudia budú takto škatuľkovať, tak sa naozaj asi nikdy nič nezmení. Koniec koncov niet sa čomu čudovať, keďže hru na ľavicu a pravicu nám úspešne predvádzajú samotní politici, ktorí sa od nej nevedia odpútať...A tak to potom aj vyzerá. Cit.Peter Zajac-Vanka: "Nič v zlom, ale tentoraz sa nicka _jednokto_zastanem, pretože tu si vyberie z článku každý čo chce. Ani ja som vlastne nepochopil umelecký zámer.." Áno každý môže ukázať, čo tam vidí...To bol možno zámer. ;-) Ale teraz vážne. Písala som to pod vplyvom pocitov, takže uznávam, že sa to celé môže javiť chaoticky. Racionalitu som sa tentokrát snažila vypínať...Jednoducho som to napísala tak, ako som to cítila. To je všetko, celý zámer...;-)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. jún 2011, 00:42
ano. pocity. ak sa vsak zacneme pri snahe riadit spolocnosst zacneme riadit pocitmi, skoncime ako matka, ktora zo samej lasky necha svoje deti prejest sa zmrzlinami.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. jún 2011, 00:24
občana, ktorý sa nevie vyrovnať s tým, ako falošne sa dnes nazývajú jednoduché pravdy. Ja som dokonca Už mal vypracovaný aj projekt založenia občianskej iniciatívy,"STOP KLAMANIU" a cielil som to tak na politikov, ako aj na reklamy, ale nakoniec som rezignoval. Mohol by sa toho ujať niekto mladší;predpokladal som totiž sústavné sledovanie a monitorovanie poloprávd, lží ale tiež falošné pomenovanie vecí a javov. Napr. Keď NATO rozpútalo vojnu proti Jugoslávii, V. Havel hovoril o "humanitárnom bombardovaní" Vtedajší minister MZVSR E.Kukan stále drístal, že to MEDZINÁRODNÉ SPOLOČENSTVO",geriloví bojovníci v Iraku i inde sú dodnes označovaní ako "ozbrojenci", hoci skutočnými ozbrojencami sú okupanti. A o reklamných trikoch,plných poloprávd, štvrťprávd a vyložených lží by sa dali napísať romány.A občania,akoby si na to už zvykli. Neprotestujú. Alebo: TO JE ONO ?

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984