Ruská hymna a sudca Lynch
V USA, jednotkách NATO a Európskej únii zatiaľ veselo straší duch sudcu Lyncha s jeho vernou družkou Xenofóbiou, Taliani a Francúzi si prehadzujú utečencov z Afriky ako volejbalovú loptu, turecký veľvyslanec v Rakúsku si žehlí výrok o tom, že všetci Rakúšania sú rasisti...
Od emócií k davovej psychóze
Ako súvisí svetová politika s hokejom? Veľmi jednoducho, súčasťou všetkých spomínaných javov je okrem mocensko-politických záujmov aj veľká dávka emócií a odporu až nenávisti voči inej kultúre u všetkých zúčastnených strán. Od vypískania Rusov na štadióne je síce k americkej párty s témou „zabili bin Ladina, vstup len v maskách teroristov“ pekne ďaleko, ale, ako sa v dnešnom svete ukazuje, nerešpektovanie iných kultúr, skupín či národov je zrejme treba potláčať už v zárodku. O to viac ak jeho príčinou sú emócie. Vraj k športu emócie patria, a pískanie pri hymne súpera je teda v poriadku. Lenže práve emócie boli tým, čo viedlo k nepokojom na parížskych predmestiach, a davová psychóza je to, čo prinútilo masy ľudí nasledovať Hitlera.
Pokiaľ by išlo o komplexy malosti, majú ich zrejme fanúšikovia na celom svete. No ak sa niečo robí všade, neznamená to, že to nie je problém. Tváriť sa, že ide o špecifikum Slovákov je podobné ako predstierať, že len Európania, či príslušníci západnej civilizácie sú rasisti, kým mierumilovné národy Stredného a Blízkeho východu im vychádzajú plne v ústrety.
Práve z toho, že podobné správanie sa považuje za bežné všade, vyplýva, že každý národ sa cíti oprávnený „vypískať“ všetky ostatné, o to viac tie, ktoré patria k inej kultúre. A práve tento pocit v extrémnych prípadoch vedie ku vzniku skupín, schopných samovražedne vyhadzovať do vzduchu desiatky cudzích civilistov, a že americkému prezidentovi stúpajú preferencie po tom, čo oznámi, že niekto je mŕtvy.
Zdravý rozum a rešpekt voči iným
Vedľa je teda pískanie na základe spomienok na Sovietsky zväz a časy s ním spojené. Dnešní hokejisti nie sú funkcionári ZSSR. Existuje snáď nejaké pravidlo do koľkej generácie má národ trpieť za hriechy svojich predkov? Tisícky židov odvezených do Osvienčimu za slovenského štátu by nám zrejme k tejto téme vedeli niečo povedať, keby mohli hovoriť... Pravidlo, že súčasná generácia nemôže sa hriechy minulej, by malo byť univerzálne, všeobecne rešpektované a nemenné, ako pre jednotlivcov, tak pre národy. V podstate každý národ v priebehu svojej histórie spáchal na niekom inom krivdu, a zodpovedať sa za hriechy dedov je rovnako absurdné ako za hriechy tých, čo ešte zažili Cézara.
Hokej len hra, ale istým spôsobom je malým medzištátnym súbojom. A medzinárodná politika strategickou hrou medzi národmi a štátmi, brániacimi svoje národné záujmy.
Aj zdanlivo nevinná udalosť, akou je športový zápas, vytvára isté štandardy, ako sa správať k „tým druhým“. Práve atmosféra plná emócií, radosti z víťazstva alebo sklamania z prehry je istým simulátorom na nácvik zachovať zdravý rozum a rešpekt voči druhej strane za každých okolností. Niet pochýb, že za väčšinou konfliktov a sporov sú v prvom rade chladné mocenské záujmy, lenže práve iracionálne emócie davu bývajú najlepším nástrojom na ich realizáciu.
Foto: SITA/Marián Peiger
Reagujte na článok
Komentáre
Technicky vzaté - štadión je natoľko ozvučným priestorom, že ak by všetci boli ticho a iba jedovitý a uhrovitý pubiš "Mižu" by pískal sám, poriadne by sa to ozývalo. To znamená, že buď by sme museli mať zákon na to, že ak niekto zapíska a zabučí, bude to trestné ( a i tak by to niekto skúsil ako provokáciu), alebo by vo chvíli takéhoto prejavu vstalo pár desiatok aktivistov a prehlušilo ho hlasným zaspievaním príslušnej hymny. Jéj, to by bolo pekné...
Ale veď takto je to naozaj v celej spoločnosti. V tom virvare a mediálnom hluku, aký okolo nás denne spôsobujú médiá, skutočne vynikne hluk a krik tých, čo provokujú či manipulujú a mlčiaca väčšina je ticho. Lenže tým pádom to potom "zvonka" vyzerá, že dominantný a podstatný je hlas ( alebo ak chcete - názor) toho najhlučnejšieho, čo prirodzenr pravdou nie je.
Aj v reálnom živote spoločnosti nám teda chýba aktív takých, ktorí by toho ukričaného prekričali alebo prehlásili ( silou svojich argumentov) a tak sa stáva, že extrémistické a okrajové alebo zvrhlé názory sú v našej spoločnosti široko komunikované a je z nich takmer viditeľná (či skôr počuteľná) verejná mienka a celá mlčiaca väčšina sa dáva iba pasívne znechutiť.
Je azda okrem hokejového štadióna lepší príklad ako naši extrémistickí poslanci a vládni predstavitelia, ktorých trápi nevýnosnosť finančných fondov súkromných akcioviek DSS, alebo slabý zisk súkromných zdravotných poisťovní, alebo priveľké zadlžovanie sa Eurozóny, alebo veľmi zlý a nedemokratický vládca nejakej ani nie susediacej krajiny?
Ja neviem, ale mlčiaca, ale inak zhovorčivá a ponosujúca sa slovenská väčšina rozhodne tieto problémy, ktorými nás molestujú dnes a denne naše médiá, nezaujíma. My máme strach, či budeme mať dosť peňazí až do konca roka, či nebudeme prepustení z práce, o koľko nám zas zvýšia nadnárodné korporácie ceny bežnej dennej spotreby a ten "hvizdot zo štadióna" obrazne povedané, ani nevnímame.
Možno som to rozšíril až príliš, ale práve preto ma nejaký hvizdot proti ruskej národnej hymne netrápi. Na koncerte Alexandrovovcov si celý niékoľkotisícový dav minulý rok pri príležitosti 65.výročia oslobodenia Československa ruskú hymnu, vtedy ešte sovietsku, zaspieval a to spolu i s Kaťušou a Kazačkom. Takže tak. Piskot na štadióne je jav, spievajúci dav nadšených účastníkov konceru Alexandrovovcov je tiež jav.Ktorý nás viac trápi?
Viete, rešpektovanie niečoho, nielen cudzej kultúry, musí vychádzať u každého od seba a od svojho názoru na svet a výchovy, ktorú človek dostáva.
Pred tým, aby človek rešpektoval cudziu kultúru, ešte existuje stovka iných vecí, ktoré musí rešpektovať, napríklad svojich rodičov, svojich bratov a sestry, svoju družku/druha, svojich susedov, od malička a výchovou i vzdelaním by mal mať rešpekt pred partnerom v akomkoľvek vzťahu (osobnom, pracovnom,atď) a tam niekde už automaticky vyplynie i rešpektovanie cudzieho, neznámeho, alebo iného...
Koniec filozofovaniu. Máte pocit, že za ostatných 21 rokov sa v slovenskej spoločnosti uberala výchova v rodine, v škole, na verejnosti, v cirkvách, smerom k rešpektovaniu...?
Tak nechcime po "mižoch", aby rešpektovali ruškú národnú hymnu po prehratom zápase, to si oni aspoň beznásledkov "vypustili" paru zo svojho kotla emócií zo života, ktorý nemá v sebe mnoho pozitív a z ktorého nevidia východiska...takýtmo smerom sa nakoniec naša malá slovenská spoločnosť po "víťazstve lásky a pravdy nad lžou a nenávisťou" uberá.
Internet ovládaš, keď sem píšeš, tak si "vygúgli" meno Zajac a možno sa mi i ospravedlníš. O inteligencii by som pomlčal, ovládanie klávesnice počítača ju nepreukazuje...
Inak, ešte pri odvolávaní Mečiara akožto premiéra Petrom Zajacom z VPN a vtedy už ODU-tých som musel v Novom Slove písať, že nie je zajac ako Zajac. A medzitým tu šafáril i menovec Rudo...
No čo už, niekedy inteligencia prekvitá ako púpavy na lúke...
Ale faktom je, že sa človek niekedy nasmeje i na hlúpostiach. Preto tvrdím, neberte ten piskot vážne, sú aj horšie stretnutia s blbosťou.
Ked&si som zdôrazňoval, že ešte mi tu v našej politike chýba jedna sila - kresťansko-sociálne hnutie, Vaše myšlienky sa občas tadiaľ uberajú.