Vlastne sme už odpustili...

Udalosti druhej svetovej vojny, ktoré sa z povedomia Európy, či Ázie len tak nevymažú. A ani by sa nemali. No nenávisť sa, našťastie, nededí, ak ju umelo nepriživujeme.
Počet zobrazení: 1396
uvodnik.jpg

(A nielen preto, že udalostiam spojeným so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa venujeme v Slove už rok čo rok rubriku História, v predchádzajúcom čísle sme v nej o tejto téme mali dokonca štyri príspevky. Podobne ako teraz prinášame články o SNP.)
„Myslíte si, že mladá generácia o tom čosi vie?“ opakovala mladá anketárka. Spontánne som vyhŕkla: „Myslím si, že to vedia všetci.“
Neskôr ma prepadli pochybnosti: Nebol to unáhlený výrok? Vďaka médiám a organizovaným akciám v mestách a obciach má koniec augusta pre Slovákov inú príchuť ako zvyšok roka. Po deväť dní, zovretých medzi 21. a 29. augustom, žije časť národa v spomienkach... A čo ostatní? Pokolenie, pre ktoré je Povstanie na subjektívnej časovej osi možno bližšie k Ľudovítovi Štúrovi ako k tretiemu tisícročiu a o šesťdesiatom ôsmom vie len z dejepisu?
Neviem, k akému záveru sa napokon priklonila anketa, no rozhodla som sa, že tú sebavedomú vetu ani v duchu neodvolám. Utvrdil ma v tom kamarát z Piešťan, ktorý v súčasnosti cestuje po Mongolsku a Rusku.
Medzi päťdesiatimi obyvateľmi sibírskej dedinky Baturino sa stretol so starčekom, ktorý nás pred štyridsiatimi dvoma rokmi prišiel ako mládenec „oslobodzovať“. Odkedy sa vrátil domov, žiadneho Čecha či Slováka viac nevidel.
„Keď už mal trošku vypité, chytil ma za ruku, zobral ma von a so slzami v očiach sa ospravedlňoval. Vysvetľoval, že oni ani netušili, kde sú, nemohli nič robiť. Tak som mu povedal, že my sme im to vlastne už odpustili. Prinajmenšom tomuto jednému...“
Kamarát z Piešťan nemá ani tridsať rokov, napriek tomu si vzal z dejín lepšie ponaučenie ako nejeden politik či komentátor v celoštátnych médiách.
Lepšia rekcia na dejiny, ako je odpustenie, neexistuje. Vidno to na krivdách, ktoré sa stávajú premlčanými výmenou generácií. Napríklad udalosti druhej svetovej vojny, ktoré sa z povedomia Európy, či Ázie len tak nevymažú. A ani by sa nemali. No nenávisť sa, našťastie, nededí, ak ju umelo nepriživujeme.
Ľudia, ktorí sa o Slovenskom národnom povstaní a o šesťdesiatom ôsmom poctivo učili na dejepise, o oboch historických udalostiach, dobre vedia. A verím, že odpustili aj za ostatných.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984