Rok 2003 a naše peniaze

V roku 2003, ak dobre rátam, nás nečakajú nijaké voľby ani vstup do nejakej medzinárodnej organizácie. Mal by to byť celkom obyčajný rok. Rok bez výnimočných udalostí. Rok, kedy by sa nemali žať úspechy z „výnimočnej“ zahraničnej akceptácie Dzurindu a jeho kamarátov. Ak si pravdaže neurobí táto vláda „imidžovku“ aj z podpisu prístupovej zmluvy s EÚ v Aténach.
Počet zobrazení: 3064

V roku 2003, ak dobre rátam, nás nečakajú nijaké voľby ani vstup do nejakej medzinárodnej organizácie. Mal by to byť celkom obyčajný rok. Rok bez výnimočných udalostí. Rok, kedy by sa nemali žať úspechy z „výnimočnej“ zahraničnej akceptácie Dzurindu a jeho kamarátov. Ak si pravdaže neurobí táto vláda „imidžovku“ aj z podpisu prístupovej zmluvy s EÚ v Aténach. Bude to aj rok bez peňazí. Tie budú chýbať rodinám, študentom, dôchodcom, v zdravotníctve či na mnohých iných miestach našej postkomunistickej ekonomiky. Nikdy tých peňazí nebolo veľa a chápem aj potrebné šetrenie. Chápem aj platovú motiváciu mladých kvalifikovaných štátnych úradníkov, chápem výdavky na modernizáciu Národnej rady SR. No všetky položky, ktoré som doteraz spomínal, sa krútia okolo miliardových čísiel. V slovenských pomeroch je to obrovské číslo, keď si predstavíme, že príjmová časť nášho rozpočtu sa točí okolo čísla 200 miliárd korún. Problémy začínam mať vtedy, keď sa celkom otvorene začínajú presadzovať do praxe nevyskúšané experimenty, či dogmatické neoliberálne vízie spoločnosti. A čo je najhlavnejšie, nebudú zadarmo. Naopak, budú to tie najdrahšie špásy, ktoré si v histórii Slovenska niekto dovolil. Len dôchodková reforma bude stať niekoľko stoviek miliárd korún a dôsledky daňovej reformy na verejné financie ešte nikto nevie odhadnúť. Nepochybujem o tom, že každý systém potrebuje zmenu a každá sústava má aj svoje časové ohraničenie. Ale prečo by práve reformy, ktoré navrhujú novodobí slovenskí „chicagoboys“, mali byť tie najlepšie? Samozrejme aj preto, lebo nikto nič alternatívne nenavrhol. A keby aj, tak by asi nedostal priestor. Až fanaticky sa bratislavská „pravicoidná“ obec teší z toho, že pravdepodobne nič nebude stáť v ceste Kaníkovi a jeho údajne „dream teamu“ v realizácii dôchodkových plánov. Je to úzka skupina ľudí, ktorí doteraz pracovali v bankovom sektore, v Hayekovej nadácii či v iných nezávislých think tankoch financovaných nezištnými americkými či inými donormi. Nie je to reprezentatívna skupinka. Nie, nechcem, aby tam bola dojička či murár z východu. No chýbajú tam ľudia, ktorí si občas zájdu ďalej na východ ako za Senecké jazerá. Chýba tam Slovenská akadémia vied, odbory a vôbec ľudia, ktorí majú viac občianskej legitimity ako mediálne známy, nafúkaný finančný analytik. Pochybujem aj o ministrovej kompetentnosti. Čo a kedy publikoval o dôchodkovej reforme? Čo sa o nej vie, okrem toho, že sa na nej dá celkom dobre nabaliť? Kedy sa o nej začala verejná diskusia? V roku 2002 sme voľbami zverili do rúk stovky miliárd korún postgraduálnym študentom ekonómie, ktorí si s nimi v roku 2003 zahrajú hazardnú hru. Podobné je to s daňami. Vraj sa znížia! Paradoxne však začínajú zvyšovaním. Ide sa zlučovať horná a spodná sadzba DPH, čo v konečnom dôsledku znamená ešte väčšie výdavky pre ľudí z nižšími nárokmi na život a uľahčí podmienky tým, ktorí si nepotrebujú kupovať len nevyhnutné veci na prežitie. Tvrdia, že to vyžaduje EÚ, a pritom zamlčujú fakt, že je veľa krajín, ktoré majú tri typy sadzieb tejto dane. Okrem iného aj nulovú. Kedy prestanú manipulovať? Kedy prestanú ťažiť z impotentnosti ostatných postaviť sa im na odpor?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984