Nárok na druhý pokus

Slovenská ľavica má v skutočnosti iba jeden problém. Žiaľ, ten najpodstatnejší: zabudla na ľudí. Nemám na mysli iba politické strany a lacnú kritiku elitárstva ich predstaviteľov. Mám na mysli aj rozličné ľavicové myšlienkové iniciatívy, ale aj SLOVO, ktoré dáva obrovský priestor diskusii o globálnej nespravodlivosti, zato primálo priestoru nespravodlivostiam na Slovensku. Drobným príkladom je priamo článok Martina Krna, v ktorom píše o ľavici, stotožňujúc ju s niektorými politickými stranami. Slovenská ľavica však nikdy nebude významným spoločenským hnutím, pokiaľ predmetom jej diskusie bude ona sama. Veľké a sebavedomé spoločenské hnutie sa nemôže zaoberať samým sebou, ale ľuďmi a ich problémami. Debata o dvojpercentných straničkách nie je debatou o ľavici. Tá by mala mať podobu hlbokej diskusie o najväčších problémoch neprivilegovaných vrstiev: o dvadsaťpercentnej nezamestnanosti, o veľkých regionálnych nerovnostiach a ľahostajnosti prosperujúceho bratislavského centra k ,,zvyšku vesmíru“. Mala by byť diskusiou o rómskom probléme, ktorý sa nás všetkých čertovsky týka, pretože kombinácia odlišných vzorcov správania takmer stopercentnej rómskej nezamestnanosti, chudoby a rozsiahlej negramotnosti v prípade neriešenia o 15 – 20 rokov vybuchne ako druhé Kosovo. A ľavicové politické strany? Uspeje tá, ktorá nezablúdi v debatách o ľavici, ale začne vážne riešiť problémy Slovenska. Strana, ktorá vyrieši nekonečné diskusie o integrácii ľavice tým, že zintegruje jej voličov. Či to bude SDĽ, SDSS, SOP, Smer alebo weissovci, to vôbec nie je podstatné. Nuž a tí, čo neuspejú? Tí majú istotu, že Slovensko stále potrebuje dosť ekonómov, právnikov, inžinierov, lekárov, novinárov či ideológov hnutia globálneho odporu. Možno práve neúspech v politike im otvorí dvere k čomusi, v čom budú naozaj dobrí. A po čase azda získajú nárok na druhý pokus. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory