Nemôžeme si dovoliť hazard

Súčasné slovenské vojenské školstvo je výsledkom dlhodobých skúseností, obrovského úsilia mnohých pedagógov a veliteľov i značných finančných prostriedkov daňových poplatníkov. O jeho úrovni svedčia výsledky, ktoré vojenské školy dosahujú, a najmä vysoká úroveň ich absolventov
Počet zobrazení: 1291

Súčasné slovenské vojenské školstvo je výsledkom dlhodobých skúseností, obrovského úsilia mnohých pedagógov a veliteľov i značných finančných prostriedkov daňových poplatníkov. O jeho úrovni svedčia výsledky, ktoré vojenské školy dosahujú, a najmä vysoká úroveň ich absolventov. Dokazuje to aj oveľa väčší záujem o štúdium, ako školy dokážu zvládnuť. Preto je nepochopiteľné, že tento osvedčený systém chce ktosi zničiť a nahradiť modelom, ktorý niekde v zahraničí neodborne odpozeral a preniesť ho do úplne cudzieho prostredia. Je tiež na počudovanie, že niekto vypracuje koncepciu, ktorá ruší čosi, čo je už vybudované za niekoľko miliárd, a o niekoľko kilometrov chce vybudovať za ďalšiu miliardu to isté. Zachránia situáciu sľuby? Ministerstvo obrany si v uplynulom roku vytýčilo plán získať 1600 záujemcov o profesionálnu službu, pričom skutočný počet záujemcov ani zďaleka nedosiahol ten predpokladaný. Tento rok sa nádejame, že to bude lepšie, ale neskôr bude záujem pravdepodobne klesať, pretože sa postupne vyčerpajú ľudské zdroje. Armáda sa usiluje situáciu zachrániť sľubmi o zvyšovaní platov, náborovými príspevkami, sociálnym zabezpečením v budúcnosti, službou v mierových misiách a pod. Zato sa však ruší doteraz fungujúci a jediný regrutačný zdroj, motivovaný najmä možnosťou získať kvalitné vyššie vzdelanie. Zabúda sa na to, že aj získaných profesionálov z civilných škôl bude musieť niekto pripraviť a ďalej vzdelávať. Hovoriť, že „znáborujeme“ odborníkov z civilu, je veľmi pochybné. Kde autori reformy vojenského školstva plánujú nájsť vysokoškolsky vzdelaného odborníka na tankovú, protilietadlovú, leteckú alebo inú zložitú bojovú techniku? Strategické plánovanie, operačná pohyblivosť alebo riešenie krízovej situácie sa môžu naučiť v kurzoch, no pochopiť systémy náročnej špeciálnej bojovej techniky sa dá len odborným vzdelaním, ktoré je vysoko hodnotené i v zahraničí. Rušiť funkčné, plne akreditované a vybudované vojenské a stredné školy je krátkozraké. Štyritisíc profesionálov ročne Súčasné vojenské školy, sústredené v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši, sú plne akreditované pre vysokoškolskú aj stredoškolskú prípravu. Ich absolventi sa uplatnia v armáde i v civilnom sektore bez akejkoľvek ďalšej rekvalifikácie. Dnes je jasné, že sa vojenské školstvo musí reorganizovať, no treba to uskutočniť veľmi premyslene. Ráta sa s menším počtom dôstojníkov a práporčíkov a so značným počtom poddôstojníkov. Podľa spomenutého „modelu“ by malo ročne prejsť rozličnou formou prípravy vyše 4000 profesionálov. To bude vyžadovať veľké nároky na výcvik, obrovskú učebnú a výcvikovú základňu i nemalé množstvo odborne vzdelaných ľudí. Príprava profesionálneho poddôstojníka je veľmi náročná, ďaleko vzdialená od prípravy v súčasných „péeškách“. Takéto požiadavky spĺňajú len vzdelávacie centrá v Košiciach a Liptovskom Mikuláši. Príprava vysokoškolských profesionálov má takmer tridsaťročnú a príprava profesionálov s nižšou hodnosťou dokonca vyše polstoročnú tradíciu. Vojenské školy môžu začať s prípravou aj profesionálnych poddôstojníkov vo veľmi krátkom čase. Učebné programy sa chystajú i pre kariérne vzdelávanie. Sú schopné plne zabezpečiť úlohy súvisiace s ďalším vzdelávaním až do hodnosti nadpráporčík, plukovník, generál a zároveň sú schopné naďalej poskytovať plne akreditovanú stredoškolskú a podľa nového zákona trojstupňovú vysokoškolskú prípravu. Môžu pripravovať aj príslušníkov zložiek iných rezortov, ako je polícia či civilná ochrana, občianskych zamestnancov a pracovníkov štátnej správy. Autori „modelu“ vypočítali, že celé potreby vzdelávania v armáde dostatočne zabezpečí nová Akadémia obrany v počte 350 osôb, z čoho bude 75 študentov. Túto svoju pôvodnú predstavu už upravili do súčasnej podoby 350 + 750 študentov a presnejšie neurčený počet pracovníkov v posádkach Martin, Bratislava a pod. Rozumnou spoluprácou súčasných vojenských škôl by sa toto vzdelávanie dalo zabezpečovať bez ďalšieho navyšovania finančných prostriedkov, budovania priestorov, učební, laboratórií a taktiež by sa ušetrili nemalé náklady získavaním potrebných odborníkov pre výučbu. Hádam zvíťazí zdravý rozum Generálna riaditeľka Sekcie ľudských zdrojov MO SR v Hospodárskych novinách 27. februára 2002 uviedla, že „prevádzku vojenského školstva zabezpečuje takmer 5000 zamestnancov s výdavkami okolo miliardy korún ročne“. Takýto údaj nemá za úlohu nič iné len účelovo zavádzať verejnosť. Vojenské školstvo 5000 osôb nemá a nedosahuje ani polovicu z tohto počtu. Podobne aj náklady na jeho prevádzku dosahujú približne iba tri štvrtiny z uvádzanej sumy vrátane nákladov na výcvikovú letku dislokovanú v Košiciach. Dá sa predpokladať, že zdravý rozum zvíťazí, koncepcia vo svojej súčasnej podobe skončí v koši a urobia sa premyslené, vysoko odborné a ekonomicky efektívne kroky, ktoré nebudú hazardovať s miliónmi korún daňových poplatníkov. Veľký dôraz sa bude musieť položiť na to, aby vojenské školy neabsentovali v zákonoch o školstve a vzdelávaní a zostali plne akreditované s doterajšou právnou subjektivitou. Ak by sa to nepodarilo, prestali by byť zaujímavé pre veľký počet mladých chlapcov a dievčat. Súčasné strediská vzdelávania by boli vhodné aj pre umiestnenie Centra pre nábor a regrutáciu, ktoré by z plánovaných 41 miliónov mohlo týmto spôsobom ušetriť prinajmenšom 75 percent. Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984