VEDIA SA TEŠIŤ Z MALIČKOSTÍ
INGRID REPOVÁ, Nadácia Inforoma Vaša nadácia spolupracuje s mnohými organizáciami, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami vrátane iniciatívy Ľudia proti rasizmu. Ako hodnotíte túto spoluprácu? - Myslím si, že spoluprácu s rôznymi organizáciami, s ktorými máme spoločnú činnosť i cieľ, máme dobre rozvinutú. Je pre nás veľmi dôležitá a Inforoma víta všetky iniciatívy súvisiace so zvyšovaním tolerancie. Bolo by však prospešné pre všetkých, keby sa komunikácia medzi nami trochu zlepšila. Spolu so Štátnym zdravotným ústavom SR a Unicefom realizujete projekt Zdravotný stav detí a žien žijúcich v chudobných komunitách. Aký má cieľ a ako zisťujete tieto údaje? - Cieľom projektu je získať informácie o zdravotnom stave a zdravotných potrebách chudobnej populácie SR. Sú tu zahrnuté tri špecifické ciele: zozbierať údaje o zdravotnom stave detí z nižších sociálnych vrstiev, priniesť informácie potrebné na vytvorenie politiky, ktorá sa bude zaoberať podporou zdravia, prevenciou ochorení a potrebami zdravotnej starostlivosti o najchudobnejšie vrstvy, podať príklad o spolupráci vládneho a mimovládneho sektora pri určovaní zdravotných potrieb menšín. Anketári z Inforomy a Štátneho zdravotného ústavu navštívili 2961 domácností v rómskych osadách vo všetkých 79 okresoch a formou dotazníkov zisťovali do marca jednotlivé údaje. Navštevovali predovšetkým domácnosti, v ktorých žije matka s dieťaťom a manželia. V súčasnosti sa zistené údaje spracúvajú a mali by byť známe v septembri. Nadácia Inforoma sa podieľala aj na projekte Infraštruktúra pre rómske osady... - Ide o projekt PHARE, na ktorom sme spolupracovali minulý rok. Išlo o posudzovanie stavu infraštruktúry v rómskych osadách, pričom sme navštívili päťdesiatdva obcí, v ktorých žije početnejšia rómska komunita. Z nich sme vybrali tridsať, v ktorých sa bude realizovať budovanie infraštruktúry. Obce navštívilo osem tímov, zložených z jedného mediátora, ktorého zabezpečovala naša nadácia, a dvoch inžinierov - odborníkov. Mediátori boli zodpovední za prípravu a organizáciu práce medzi lokálnymi expertmi a sprostredkovaním príslušných prác medzi rómskymi komunitami a miestnymi úradmi, ktoré sa zúčastňovali na posudzovaní predmetu projektu. Počas návštevy sa v jednotlivých rómskych osadách sledovalo, ako tam ľudia žijú a čo treba zlepšiť pre ich kvalitnejší život. Niekde chýbal vodovod, niekde nemali do osady vybudovanú ani cestu. Niektoré osady sa nachádzajú priamo v lese bez akýchkoľvek vymožeností, na ktoré sme my zvyknutí. Okrem realizácie rozličných projektov v teréne sa venujete aj zhromažďovaniu kvalitných kníh o rómskej problematike a máte bohatú knižnicu. Čo sa v nej všetko nachádza a komu slúži? - Je to úzko špecializovaná knižnica zameraná na získavanie, spracovanie a sprístupnenie romistickej literatúry vychádzajúcej u nás i v zahraničí. Okrem toho je jej úlohou poskytovať informácie z oblasti romistiky o živote Rómov predovšetkým študentom humanitných odborov našich vysokých škôl, ako aj záujemcom z radov laickej verejnosti. Poskytuje pomoc formou konzultácií a vyhľadávania študijného materiálu pri vypracúvaní diplomových a seminárnych prác, príprave prednášok a pod. Okrem toho sa minulý rok zamerala na budovanie fonotéky s pôvodnou originálnou hudbou Rómov. Inou aktivitou knižnice je zber ľudového rozprávania starých Rómov, predovšetkým spomienok na druhú svetovú vojnu, obdobie asimilácie, ale aj spôsob obživy, zvyky, tradície a pod. Knižnicu môžu využiť aj iné mimovládne organizácie pri zakladaní podobných knižníc, či informačných databáz. Môžeme im poskytnúť bibliografie romistickej literatúry, zoznam vydavateľstiev a distribučných sietí na Slovensku i v niektorých ďalších európskych krajinách. Problém tolerancie najmä medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou je stále aktuálny. Čo treba podľa vás pre jej zvyšovanie urobiť? - Podľa mňa je najdôležitejšie začať Rómov vnímať a brať ako občanov SR, teda ako rovnocenných partnerov. V rámci toho treba pracovať aj s majoritou a usilovať sa o spoločné aktivity, aby sme si všetci uvedomili, že to, čo robíme, nerobíme len pre seba, ale pre všetkých. Celá táto práca a všetky snahy sú najmä O ĽUĎOCH, S ĽUĎMI a PRE ĽUDÍ! Čo na Rómoch obdivujete, čo ľudia nevedia alebo prehliadajú? - Prehliadajú predovšetkým to, že sú to ľudia. A ľudia sú len dobrí a zlí. Iných nepoznám. Obdivujem (hovorím teraz o Rómoch z osád) na nich úprimnosť, otvorenosť, optimizmus a úsilie. A vzhľadom na ich sociálnu situáciu, ako dokážu prežiť. A aj napriek tomu sa vedia smiať a tešiť z maličkostí. Čo väčšina z nás už nevie.
