Politika mimo parlamentu

Podľa mnohých angažovaných ľudí je neúčasť na parlamentných voľbách dôkazom nezáujmu o verejné záležitosti. Akoby Národná rada SR bola jediným miestom, kde sa „robí“ politika
Počet zobrazení: 1480

Podľa mnohých angažovaných ľudí je neúčasť na parlamentných voľbách dôkazom nezáujmu o verejné záležitosti. Akoby Národná rada SR bola jediným miestom, kde sa „robí“ politika. Najviac tento názor zviditeľnili známe osobnosti v kampani Nie je mi to jedno. Zdá sa, že tým, ktorí nechcú ísť voliť, je jedno, ako Slovensko bude vyzerať. Keby nešlo o vážnu vec, bol by to dobrý žart. Ak je totiž niekomu ukradnutý osud Slovenska, tak sú to práve „skúsení“ politici a stranícky angažovaní manažéri. Úspešný tretí sektor Iniciátori a protagonisti kampane pritom na kandidátkach nefigurujú. Vidia pre seba iné možnosti ako politiku v parlamente ovplyvňovať. Ich najväčšou devízou je nezávislosť od konkrétnej strany a ich popularita. Tá im umožňuje ovplyvňovať verejnosť. Preto majú k politikom zväčša otvorené dvere a bez toho, aby sami sedeli v parlamente či straníckych grémiách, „robia“ politiku. Hoci tento rozmer kampane všetci ignorujú, je dôležitejší ako proklamovaný cieľ. Vyjadruje totiž základnú motiváciu tretieho sektora: bez ohľadu na stranícku orientáciu presadzovať na základe vlastných poznatkov, skúseností a informácií nejaké spoločenské záujmy. Preto vznikajú mimovládne organizácie, profesijné a odborné združenia alebo iba ad hoc občianske iniciatívy. Ak by filozofia spomínanej kampane bola pravdivá, nemala by práca v mimovládnom sektore bez účasti na voľbách význam. Ale za uplynulých dvanásť rokov je aj u nás mnoho dôkazov o opaku. Najnovším je novela telekomunikačného zákona. Pred vyše rokom ju iniciovalo občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP). Spojilo sa s odborníkmi, ktorí vypracovali prvý návrh. Potom oslovilo poslancov z viacerých strán. Pol roka organizovalo okrúhle stoly, na ktorých nielen odborníci argumentovali za alebo proti jednotlivým paragrafom, ale politici (aj z príslušného ministerstva) počúvali, prečo zákon treba novelizovať. Výsledkom bol poslanecký návrh i urýchlená príprava vládneho. Po diskusiách podporila koalícia i opozícia novelu, spĺňajúcu ciele, ktoré si PPP na začiatku stanovili. Poznám aj prípad, keď klub Mladej demokratickej ľavice v Sládkovičove dokázal zmeniť rozhodnutie primátora. Išlo o vysielanie mestského rozhlasu v čase, keď malé deti spali. Klub zozbieral podpisy, získal aj detské jasle a materskú školu, stretol sa s poslancami a primátorom a hoci ten to spočiatku ignoroval, napokon požiadavke vyhovel. Cesta pre ľavicu Práve ľavica by mala presadzovať, aby sa politika neobmedzila len na dianie v centrálnom parlamente krajiny. Bolo správne podporiť decentralizáciu verejnej moci. Teraz však treba ľuďom vysvetľovať, že tí, ktorí o nich rozhodujú, sú k nim bližšie. A predovšetkým treba zdôrazňovať, že účasť na voľbách je asi najmenej efektívny spôsob ovplyvňovania verejných záležitostí. Ľavica vždy bojovala za to, aby politika nebola iba pre vyvolených. Jej politici by mali dokazovať dôležitosť občianskych aktivít. Moderná ľavicová strana by sa mala stať sieťou mimovládnych organizácií, odborných a profesijných združení alebo občianskych iniciatív. Nesmie sa opakovať postoj SDĽ, ktorá nielenže nevyužila možnosti takejto občianskej aktivizácie, ale tretí sektor vnímala často ako nepriateľa. Najkrikľavejšie sa to prejavilo, keď ministerka financií Brigita Schmögnerová odmietala návrhy na daňové zvýhodnenie podpory mimovládnym organizáciám. V treťom sektore videla paradoxne neefektívneho a netransparentného požierača peňazí. Porovnanie, čo som dosiahol ako vysokopostavený politik a čo ako šéf mimovládnej organizácie, vychádza jednoznačne v prospech toho druhého. Politické strany až na ojedinelé výnimky kandidujú ľudí buď bez moderných skúseností a vedomostí, alebo reprezentujúcich všelijaké záujmy len nie tie, o ktorých hovoria. Príčin je mnoho, asi najvýraznejšou je závislosť od rozličných ekonomických skupín. Tie si financujú podporu všade, aj preto sa v riešeniach hlavných problémov strany veľmi neodlišujú. Strany pritom čierne peniaze potrebujú, lebo z verejných zdrojov dostávajú naozaj málo a zadarmo pre ne nikto nič neurobí. Práve pre aktívnych a angažovaných ľudí je tu tretí sektor, ktorý dokáže efektívne vstúpiť do „vysokej“ i ,,malej“ politiky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984