Komunisti sa poučili z chýb minulosti
Karol Ondriaš, podpredseda Komunistickej strany Slovenska
V čom vidíte príčiny úpadku vplyvu väčšiny slovenských ľavicových strán? - Nenazval by som to úpadkom. Skôr ide o to, že civilizačný rozvoj ešte na Slovensku nie je na tej výške ako v západných krajinách či v Čechách. V politickej kultúre ich len dobiehame a sme v štádiu, a to sa prejavuje najmä po roku 1989, že ľavica uhla niekam, kde sa stratila. Myšlienky boli skôr pseudoľavicové – každý hovoril o ľavici, nik o programe, o tom, ako to treba robiť. Ale aká je potom príčina nárastu vplyvu komunistickej strany? Veď teraz, pred voľbami, má z ľavicových strán najväčšiu šancu dostať sa do parlamentu práve KSS. - Myslím, že odpoveď je jednoduchá. Ľavica, ktorá sama seba nazývala ľavicou, na Slovensku nesplnila očakávania. To vie každý a každý ľavicovo zmýšľajúci hľadal, kto neuhol od princípov. A musím, bohužiaľ, povedať, že SDĽ urobila vo vývoji ľavicového hnutia dosť veľké škody. Mala možnosť – veď bola v parlamente i vo vláde – ľavicu zjednotiť a vývojovo posunúť na vyššiu priečku. Túto šancu však premrhala. Čo si potom myslíte o Sociálnodemokratickej alternatíve? - Tu umelo vznikajú pseudoľavicové strany a pravdepodobne je to len preto, aby zobrali voličov Komunistickej strane Slovenska. Keď si pozrieme roky 1991 a 1992, nik by nepredpokladal, že KSS, ktorá bola založená v roku 1992 a začala od nuly, začne narastať a budú do nej prichádzať ľudia, ktorí síce nikdy v strane neboli, no uvedomujú si, že Slovensko potrebuje ľavicu, ktorá bude trvať na svojich princípoch, a nie takú, ktorá keď jej čosi ponúknu, z princípov zľaví. Dúfam, že my principiálnou stranou ostaneme aj naďalej. Aké poučenia vyvodila KSS z porážky svojej predchodkyne – menovkyne? - Hlavným poučením je to, že ak sa jedna strana deklaruje za vedúcu silu a nedovolí kritiku, je to katastrofa pre druhú i tretiu generáciu. Pretože tí už vedia, že byť v strane je privilégium a tam sa to korumpuje. To bola jedna z chýb. Samozrejme, hneď treba povedať, že socializmus mal vo svete i vonkajších nepriateľov – kapitalistický svet robil na svoju obranu všetko, čo sa dalo, no chyby boli aj vnútri. Preto vo svojom programe presadzujeme pluralitný systém, kde bude KSS bojovať o svoje miesto s inými stranami. Tým sa nestane to, čo sa stalo kedysi KSČ, že veľká časť jej elity bola už len oportunistická. Ukázalo sa to hneď po prevrate, keď títo oportunisti zbadali, že oni vlastne ani komunisti nie sú a vstúpili do takmer všetkých ostatných strán. Ak KSS súhlasí s politickou pluralitou, súhlasí aj s existenciou trhového hospodárstva? - Formuloval by som to inak. Naša strana si myslí, že Slovensko potrebuje mať ekonomicky silný štát. Musíme posilniť jeho pozíciu. Malé Slovensko sa musí brániť korporáciám, podnikateľom zo zahraničia, ktorí majú viac peňazí ako náš štát. Ak ten pustí všetky podniky, je len správcom cudzieho majetku. Potom môže majiteľ kedykoľvek prísť a vymeniť správcu, ak majetok nespravuje dobre. Preto si myslíme, že štát ako Slovensko musí vlastniť viac ako 50 percent akcií strategických podnikov, v surovinách, pôde, aby vôbec mohol krajinu riadiť. Lebo ak potom príde majiteľ, čo má väčší majetok, ako je celý štátny sektor, je schopný kúpiť si televíziu, vydávať noviny a tým svoje postavenie len posilňuje. A trhový mechanizmus má existovať? - Samozrejme, môže existovať, no štát má trh regulovať. Voľný trh nič nevyrieši. Prepadli sme eufórii, nátlaku zo Západu, že plánované hospodárstvo, ktoré sme mali, nikam neviedlo. Keď si vezmeme Južnú Kóreu, mali tam päťročné plány. Teraz sa dozvedáme, že Európska únia má šesťročné plánované hospodárstvo. Firmy ako General Motors či Benz mali výhľadové plány na dvadsať rokov. Preto opakujem – silný štát a odborné riadenie ekonomiky. Trh rieši niektoré úlohy, no štát má právo to modelovať. Keď teraz v Spojených štátoch niekoľko firiem v dôsledku korupcie zbankrotovalo – vykazovali zisk 1,8 miliardy dolárov a mali v skutočnosti deficit 3,8 miliardy, tak i vláda USA hovorí, že to musí regulovať, aby k takýmto veciam nedochádzalo. Aký je váš názor na nedávno opäť prerokovávaný, prezidentom vrátený a napokon neprijatý antikomunistický zákon? - Keď novelu Trestného zákona prijali v prvom čítaní, my sme sa spojili s našimi priateľmi, kolegami, čo sedia v Európskom parlamente. Je tam päť komunistických strán a niekoľko iných ľavicových, tvoriacich zoskupenie Ľavicového bloku, ktorý má 43 poslancov. Vysvetlili sme im, že Národná rada SR chce prijať takýto zákon a vyzvali ich, aby sa k tomu verejne vyjadrili. Oni urobili to, že oficiálne dali otázku Európskej komisii, čo by sa stalo, ak by sa takýto zákon prijal. Odpoveď znela v tom zmysle, že ak by Slovensko schválilo zákon, podľa ktorého sa trestajú sympatie ku komunizmu, nemohlo by vstúpiť do EÚ. Bolo by to v rozpore s legislatívou únie. Polanci Ján Budaj, Peter Tatár a Peter Osuský teda chceli prijať zákon, čo by nám zabránil vo vstupe do únie. Podľa odpovede komisie, v Kodani sa prijali politické podmienky na vstup do EÚ, takzvané Kodanské kritériá, ktoré každá kandidátska krajina musí spĺňať. Aký je názor KSS na proces zjednocovania Európy a členstvo Slovenska v Európskej únii? - Slovensko predsa vždy bolo súčasťou Európy, nedá sa to nijako spochybniť. Naša kultúra je európska a nenachádzame sa povedzme na Aljaške. Nemôžeme preto namietať proti integračnému procesu. Lenže, tu je aj druhá stránka veci. Nemáme do EÚ vstupovať za každú cenu, ale ako rovnoprávny a rovnocenný partner. Prekáža nám napríklad to, že sa rokovania o vstupných kapitolách konali tak, že sa verejnosť o tomto procese dozvedala nanajvýš potom, čo sa udial, a nemala vôbec možnosť diskutovať o prístupových podmienkach. Nie je predsa možné, aby niekoľko ľudí viedlo rokovania a podpisovalo dohody, ktoré nás k všeličomu zaväzujú. Možno sa o päť rokov dozvieme, že nebudeme smieť vyrábať bryndzu, že budeme drasticky obmedzení v pestovaní kapusty, pretože budeme mať minimálne kvóty... Súhlasíte teda so vstupom Slovenska do Európskej únie alebo nie? - Pravdaže súhlasíme, ale sa obávame, či v Európskej únii budeme rovnoprávnym a rovnocenným partnerom. Máme predsa už svoje historické skúsenosti so západnou Európu... A vari nie aj so Sovietskym zväzom? Nechcem pripomínať rozličné historické fakty. - Hoci na základe dnešného pohľadu nemožno naše vzťahy so Sovietskym zväzom idealizovať, naše vzťahy boli oveľa pozitívnejšie, ako tie terajšie so západnou Európou. Vtedy naše parametre stúpali. Niekedy je to neuveriteľné, ako stúpali v porovnaní so súčasnosťou... Ale odbočili sme. Teda KSS by chcela, aby EÚ bola spoločenstvom silných národných štátov, ktoré síce majú veľa spoločného, no nechceme, aby sa z únie stalo niečo podobné hamburgeru, akási nechutná globalizovaná miešanina ľudí, ktorí stratili svoje národné povedomie a kultúru. Aby sa nestali všetky európske regióny také podobné ako reštaurácie firmy McDonald. Európa bude napredovať iba vtedy, ak umožní, aby si jej jednotlivé regióny ponechali svoje kultúrne odlišnosti a ďalej sa rozvíjali na základe kontaktu a výmeny kultúrnych hodnôt. Globalizovaný „hamburger“ by už totiž neumožňoval existenciu rozličných alternatív. Európska civilizácia sa predsa vždy zakladala na ideovom pluralizme, koexistencii viacerých kultúr, čo umožňovalo voľbu medzi rôznymi variantmi a tejto výhody sa nesmie za žiadnu cenu vzdať. Ak by sa KSS dostala do parlamentu, ktoré politické strany by považovala za ideovo blízke, za svojich partnerov? - To je pomerne ťažká otázka. Všetky strany, vrátane tých, čo sa hlásia k ľavicovým hodnotám, vyhlásili, že ak aj budú navzájom spolupracovať, z tejto spolupráce vopred vylučujú komunistov. Ak sa nám podarí dostať do parlamentu, chceme hlasovať za zákony, ktoré budú v prospech pracujúcich a je nám jedno, kto ich navrhne. Ide nám najmä o to, aby boli v súlade s naším ľavicovo orientovaným programom. V ňom predovšetkým ide o posilnenie úlohy štátu vo všetkých oblastiach a budeme v tomto smere podporovať navrhované zákony. Nebudeme vstupovať do nijakých blokov, uzatvárať dajaké koaličné dohody a podobne. Ak to nebudeme robiť, nebudeme totiž viazaní a staneme sa tou skutočnou opozíciou, ktorá neprivatizovala, ktorá nie je zapletená do korupčných či tunelárskych afér. Iné parlamentné strany sa zväčša zamiešali do oného privatizačného a korupčného klbka, ktoré keby sa začalo rozpletať, všeličo by sa našlo. Dokonca aj také veci, ktoré by možno prekvapili našu už na všeličo zvyknutú spoločnosť. Proti KSS sa predovšetkým vznáša argument, že bola vinná za to, čo sa dialo pred rokom 1989, osobitne v päťdesiatych rokoch. Argumentuje sa tým, že sa komunisti dostatočne nedištancovali od týchto stránok svojej minulosti. - Tu si treba uvedomiť, že ak by sa KSS dostala do parlamentu, s absolútnou istotou možno tvrdiť, že tam už nebude zastávať úlohu vedúcej sily, aj keby to nebodaj chcela urobiť. Návrat do vami spomínanej minulosti už nie je za žiadnych okolností možný. Vylučujú to nielen vnútropolitické, ale predovšetkým zahraničnopolitické dôvody. Už som tu naznačil, že pre nás sú vzorom pri budovaní sociálne spravodlivejšej spoločnosti také krajiny ako Švédsko, Nórsko, Fínsko alebo Čína. Nechceme byť jednostranne orientovaní. KSS už nechce byť v hľadaní ciest realizácie ideálu sociálne spravodlivej spoločnosti ani strnulo ideologicky viazaná, aj tu pripúšťame pluralitu názorov. Všetky ľavicové strany, ktoré sa usilujú realizovať podobné hodnoty, mali by na tejto ceste vzájomne komunikovať. Pred mesiacom som sa v Aténach zúčastnil na trojdňovom stretnutí 66 komunistických strán. Tam sa diskutovalo o analýze súčasnej situácie a hľadaní východísk. Nehovorilo sa o tom, že by komunisti znova vytvorili nejakú spoločnú medzinárodnú organizáciu, napríklad novú podobu Komunistickej internacionály? - Hovorilo sa tam aj o tomto probléme. S veľmi dobre prepracovaným návrhom prišla napríklad Komunistická strana Kanady, Dánska a ďalšie západoeurópske strany. Podľa môjho názoru negatívne zapôsobil návrh Komunistickej strany Ruskej federácie. Najmä západoeurópskym delegátom sa zdalo, že sa usiluje zohrávať akúsi prioritnú úlohu. Pravda, má v Rusku pomerne silný vplyv a okolo milióna členov. Západné strany navrhovali, aby táto medzinárodná organizácia mala dôsledne demokratickú podobu. Podobné stretnutie sa bude znova konať o dva roky a bude sa tam diskutovať už o podrobnejšej podobe týchto návrhov. Podľa môjho názoru po sociálnych otrasoch na konci minulého storočia, ako bol napríklad rozpad východného bloku, ľavica potrebuje novú filozofiu. Ľavičiari si musia povedať, že chcú presadzovať systémové zmeny a bojovať za novú, humánnejšiu podobu dnešnej civilizácie. Pravicové sily vo svete, ktoré reprezentujú USA a NATO, si dnes myslia, že si už môžu dovoliť doslova všetko. Napríklad Spojené štáty chcú svojich vojakov vyňať spod zodpovednosti princípov medzinárodného práva. Oproti minulosti teda aj KSS uznáva pluralitu ľavicových síl a nepovažuje sa za jej najlepšieho či dokonca jediného predstaviteľa? - Áno, toto uznávame a je to aj východisko pre ďalší vývoj ľavice. Ak by sme nesúhlasili s tým, čo ste povedali, vrátili by sme sa do situácie, v ktorej sme už boli, a to bolo jednou z chýb, ktorých sme sa dopustili. Želáme si spolupracovať s inými ľavicovými silami, ale samozrejmým predpokladom tejto spolupráce je, aby nás iné ľavicové sily akceptovali. Mohol by som uviesť viacero prípadov, keď ľavicové strany na Slovensku zastávali vyslovene antikomunistické postoje. Napríklad keď bol Pavel Koncoš zvolený za predsedu SDĽ, chystali sme sa mu poslať blahoželanie ako novému lídrovi ľavicovej strany, lenže od tohto zámeru nás odvrátil jeho výrok, že KSS je preňho mŕtvou stranou. Hneď po zvolení zavrel dvere k spolupráci s KSS. Verím, že v ďalšom vývoji našej ľavice sa vytvoria sily, s ktorými bude možná výmena názorov a aj spolupráca. V súčasnosti je postoj ľavice voči nám odmietavý, označujú nás za extrémistickú silu, no podľa všetkého nepoznajú náš program. Veď ak by sa napríklad uverejnili programy rozličných ľavicových strán bez uvedenia ich názvu a ľudia by mali hádať, ktorý program ktorej strane patrí, viete, že by asi neuhádali, ktorý je ten náš? Prejdime od veľkej politiky ku komunálnej. Aké má KSS pozície v orgánoch miestnych a krajských samospráv? - V súčasnosti máme 26 starostov, 468 poslancov v mestských a obecných zastupiteľstvách a jedného poslanca vyššieho územného celku v Košiciach.
S hosťom SLOVA sa zhováral Peter Greguš
