Vstup zakázaný!

Predsudky majority voči Rómom sa často prejavujú vo verejne prístupných inštitúciách. Zákaz vstupu do kina, reštaurácie alebo na kúpalisko je bežným javom a typickou formou diskriminácie Rómov.
Počet zobrazení: 1083

Predsudky majority voči Rómom sa často prejavujú vo verejne prístupných inštitúciách. Zákaz vstupu do kina, reštaurácie alebo na kúpalisko je bežným javom a typickou formou diskriminácie Rómov. Vo Varšave sa pred časom odohrala nasledujúca príhoda: Pán Georghe, poradca OBSE pre rómske záležitosti, jeho asistentka a ďalší traja kolegovia vošli popoludní do Irish pubu v centre mesta, aby sa najedli. Prítomná čašníčka ich odmietla obslúžiť a bez okolkov vyzvala na odchod. Privolaný manažér baru potvrdil postoj čašníčky a tiež nástojil na tom, aby skupina opustila podnik. Keď to rezolútne odmietli, manažér privolal súkromnú bezpečnostnú službu. Hoci dvaja prestrašení členovia sprievodu sa rozhodli radšej odísť, pán Georghe a dvaja kolegovia zostali. Päť ochrankárov ich doslova fyzicky vyvlieklo na chodník, pričom im uštedrili zopár rán a natrhli šaty. Rasizmus Von pred barom pán Georghe zo svojho mobilného telefónu zavolal políciu. Tá promptne dorazila na miesto incidentu a bez okolkov a korektne spísala zápisnicu z priebehu udalosti. Policajti však boli presvedčení, že manažér bol v práve. Podľa ich názoru si majiteľ súkromného podniku (napríklad baru alebo reštaurácie) môže vybrať, koho chce vpustiť dnu a koho chce obslúžiť. Podľa mienky policajtov poľský právny systém chráni právo na súkromný majetok a právo vlastníka vybrať si svojich hostí. Summa summárum: policajti tvrdili, že nedošlo k porušeniu zákona. Obvodná prokuratúra vo Varšave začala vyšetrovanie incidentu pravdepodobne iba preto, že pán Georghe zastával vysoký medzinárodný post. Po troch mesiacoch však i tak oznámila, že vzhľadom na to, že prípad nemá kriminálny charakter, vyšetrovanie zastavuje. Odhliadnuc od morálnej stránky tohto prípadu, položme si otázku, na čej strane stálo právo? Mal pravdu pán Georghe, policajti privolaní ku konfliktu alebo varšavská obvodná prokuratúra? Medzinárodná legislatíva Poľská republika (rovnako ako Slovensko) ratifikovala Medzinárodnú konvenciu o eliminácii všetkých foriem rasovej diskriminácie (International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination) z roku 1969. Táto konvencia v článkoch číslo 2 a 5 explicitne požaduje od signatárskych štátov, aby všetkými možnými prostriedkami garantovali „slobodný prístup na všetky verejné miesta a ku všetkým verejným službám, ako sú napríklad doprava, hotely, reštaurácie, kaviarne, divadlá a parky, bez ohľadu na etnický pôvod“ („rasu“ ako hovorí text). Zrušenie vyšetrovania varšavského incidentu, teda priamo poukazuje na porušenie zmluvných záväzkov Poľskej republiky vo svetle medzinárodného práva. Medzinárodnú konvenciu o eliminácii všetkých foriem rasovej diskriminácie prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 21. decembra 1965 a začala platiť 4. januára 1969. K 31. júlu 1998 konvenciu ratifikovalo stopäťdesiat štátov sveta. Článok 14 konvencie zavádza mechanizmy, pomocou ktorých môžu skupiny alebo jednotlivci, ktorí sa cítia byť obeťami rasovej diskriminácie, podať sťažnosť proti „svojmu“ štátu pred Výbor pre eliminovanie rasovej diskriminácie (CERD). V júli 1998 dvadsaťpäť signatárov konvencie (medzi nimi aj Poľsko a Slovenská republika) uznalo výbor a v zmysle článku 14 deklarovalo, že je kompetentný prijímať a posudzovať sťažnosti jednotlivcov alebo skupín, ktoré sú pod jurisdikciou národných štátov a cítia sa obeťami porušenia niektorého práva artikulovaného konvenciou. Aplikácia práva v praxi Konvencia dáva štátom, ktoré deklarovali, že uznávajú výbor, možnosť vytvoriť národný orgán, ktorý by prijímal sťažnosti jednotlivcov alebo skupín, ktorí sa považujú za obete diskriminácie a vyčerpali všetky „konvenčné“ možnosti (dané napríklad občianskym zákonníkom) na nápravu poškodenia. Ak takúto sťažnosť nedorieši národný orgán, mal by prísť k slovu CERD. Ten posudzuje žiadosti, oslovuje štáty a štáty podľa svojho záväzku sa musia k prípadu vyjadriť a vysvetliť, prečo sa vyšetrovanie nedoviedlo až do konca alebo prečo sa neuskutočnila náprava. Výbor by nakoniec mal vypracovať návrh na riešenie, ktorý predloží obidvom stranám sporu. Na Slovensku sa dnes pomerne často stretávame so smutnými prípadmi rasovo motivovaných zločinov a prejavmi rasovej segregácie. Neuvedomujeme si však, že sme denne svedkami stoviek prípadov „mäkkej“ rasovej diskriminácie - takej, pri ktorej Rómom odmietajú prístup na verejné miesta a k verejným službám. Bohužiaľ, takéto udalosti verejnosť a aj štátne orgány tolerujú a akceptujú. Obyčajne po nich nezostáva nijaká stopa, pretože ich hlavní aktéri nechcú alebo z rozličných dôvodov neaplikujú zložitú administratívnu procedúru. Práve pre tieto skutočnosti je dôležité vedieť, na čej strane je právo a že štáty sveta sa na medzinárodnej úrovni zaviazali bojovať proti všetkým formám rasovej a etnickej diskriminácie - teda aj proti segregácii a obmedzovaniu prístupu Rómov k verejným službám.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984