Americké prezidentské voľby - môže Kerry poraziť Busha?

Keď sa v januári začali primárky amerických demokratov, republikánsky prezident George W. Bush predpokladal, že volebná kampaň sa pre neho naplno rozbehne až o niekoľko mesiacov. Demokratická strana mala šesť uchádzačov o nomináciu na prezidentského kandidáta a súboje medzi nimi sa mohli ťahať až do konventu strany 26. júla. Málokto očakával, že víťaz bude jasný už začiatkom marca.
Počet zobrazení: 869

Keď sa v januári začali primárky amerických demokratov, republikánsky prezident George W. Bush predpokladal, že volebná kampaň sa pre neho naplno rozbehne až o niekoľko mesiacov. Demokratická strana mala šesť uchádzačov o nomináciu na prezidentského kandidáta a súboje medzi nimi sa mohli ťahať až do konventu strany 26. júla. Málokto očakával, že víťaz bude jasný už začiatkom marca. Stal sa ním massachusettský senátor John Kerry, ktorý sa medzi šiestimi demokratmi bleskovo vyprofiloval ako najvhodnejší muž (medzi šestkou uchádzačov nebola žena) na oslovenie čo najširšej voličskej základne. Od straníckych protikandidátov sa líšil aj tým, že nevyslovoval radikálne názory a požiadavky, ktorými by mohol zneistiť strednú triedu. V porovnaní napríklad s charizmatickým Howardom Deanom pôsobil škrobene a ťažkopádne, ale nedráždil vlastenecky cítiacich Američanov priostrými výpadmi proti prezidentovi. A predovšetkým nepopieral oprávnenosť vojenského zásahu v Iraku. Jeho kritika sa zameriavala na stratégiu, metódy, výkon, efektívnosť a negatívne medzinárodné ohlasy, ale nie na samotnú podstatu. Aj v porovnaní so svojím posledným vnútrostraníckym súperom Johnom Edwardsom pôsobil rozvážnejšie, umiernenejšie. Tieto prejavené vlastnosti našli hneď na začiatku priaznivú odozvu v hospodárskych a finančných kruhoch. Najsilnejšie americké korporácie a finančné skupiny tradične vynakladajú nemalé čiastky na podporu prezidentských kandidátov oboch politických strán. Dolárový príspevkový dážď síce zvyčajne padá štedrejšie na republikánskych uchádzačov, ale prílev nevyschýna ani pre demokratického prezidentského kandidáta. Dôležité je, aby ním bol niekto, kto neohrozí kontinuitu. Za týmto pojmom sa skrýva nielen často kritizovaná kontinuita politiky v prospech veľkých korporácií, ale najmä celková stabilita a spoľahlivosť všetkých funkcií, ktoré Spojené štáty vo svete plnia. Tie, na ktoré môžeme hromžiť, ale aj tie, od ktorých bezprostredne závisíme ako globálne spoločenstvo. V postsovietskej ére unipolárneho sveta nesie Washington na pleciach ako jediná superveľmoc ťarchu, ktorá býva predmetom hnevu, závisti, spochybňovania a výčitiek, a to neraz oprávnených. Kým sa však nesformuje multipolárna konfigurácia sveta, dohliadajú americké mocenské špičky aj na to, aby Biely dom dostal takého nového pána, ktorý nespôsobí krajine a svetu prudké otrasy. Medzi Bushom a Kerrym možno na prvý pohľad pozorovať netypické rozdiely. Patricijsky vyzerajúci vyše 190 cm vysoký senátor John Kerry s úzkou pretiahnutou tvárou pripomína skôr republikána. Aj súkromným finančným bohatstvom, ktoré mu priniesla v podobe 550-miliónového dedičstva manželka. Na rozdiel od Busha bojoval vo Vietname a vrátil sa ako dekorovaný hrdina. V tom všetkom by bol z neho ideálny republikán. Stavil však už dávno na demokratov a teraz ich povedie do predvolebného boja proti Bushovi. Ten je žoviálnejší, vrtkejší a obdarený zreteľným osobným šarmom. To všetko nesmierne zaváži, keď sa obaja protivníci ocitnú pred televíznymi kamerami v sérii ostro sledovaných debát. Do novembrových volieb je ešte ďaleko, ale obaja kandidáti sa už pokúšajú prevziať iniciatívu pri nastoľovaní hlavných predvolebných tém. Každý sa chce dostať do výhodnejšieho ofenzívneho postavenia, aby oponenta nútil reagovať a sám nemusel čeliť nečakaným témam. George W. Bush sa stavia do postavenia ochrancu vlasti a za garanta jej stability v časoch turbulencií a vojny so svetovým terorizmom. V hospodárskej politike chce pokračovať v expanzii cestou znižovania daní. Kerry sa už pochválil, ako mu niektorí zahraniční predstavitelia dôverne naznačili, že by privítali, keby v novembri zvíťazil on, a nie znovu Bush. Takéto výroky sú však neprezieravé, lebo Bush môže žiadať od Kerryho konkrétne mená a rozhorčovať sa v médiách nad zasahovaním zahraničia do vnútorných pomerov v Spojených štátoch. V hospodárskych otázkach môže Kerry prenášať diskusie na potreby vytvárania nových pracovných príležitostí. V makroekonomických ukazovateľoch ekonomika rastie, ale zamestnanosť stagnuje. Mnohí Američania si začínajú všímať štatistiky odlivu pracovných miest do lacnejšieho zahraničia. Na rozdiel od minulosti sa dnes tento mínus dostatočne nekompenzuje vytváraním nových miest v službách alebo iných sektoroch. Spojené štáty, ktoré dôsledne presadzujú vo svete zásady voľného pohybu kapitálu a pracovných síl, sa dostávajú do postavenia obete úspešnosti svojich poučiek. Na dôsledky tohto druhu upozorňoval už v predvolebnej kampani pred štyrmi rokmi vtedajší kandidát za stranu Zelených Ralph Nader. Minulý mesiac prekvapil oznámením, že sa bude aj tento rok uchádzať o úrad prezidenta ako nezávislý kandidát. Znamená to, že tento nezlomný kritik nadnárodných korporácií pôjde do predvolebných debát s Bushom i Kerrym s kritikou tradičnej praxe dvoch dominantných strán neponúkajúcich voličom žiadne skutočné alternatívy a zmeny. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984