Malta a Turecko – navzájom podobní nepriatelia

Počet zobrazení: 1094

Pre Malťanov nie je hádam ani jeden národ v Stredomorí takým nepriateľom, ako sú Turci. Ostrov žil celé storočia v praktickom obkľúčení a za to sa „odvďačoval“ pirátskymi nájazdmi na turecké obchodné lode. Keď sa niečo pokazí, Malťan tradične povie „haqq it-Torok“ (nech sú prekliati Turci). Keď prší a súčasne svieti slnko, povie sa „twieled Tork“ (narodil sa Turek), čo pravdepodobne vyjadruje želanie, aby sa Turek narodil len v takýto (zriedkavý) deň. Napriek tomu, obe kultúry majú mnoho spoločných znakov. Turecký syndróm na Malte bol taký silný, že sa pre ňu stal do veľkej časti dôvodom existencie od stredoveku až do napoleonských čias. Križiacke výpravy na Malte trvali v podstate až do roku 1798, približne päť storočí po tom, čo bol zo Svätej zeme vyhnaný posledný križiak. Osmanská ríša ako personifikácia „moslimskej hrozby“ sa však pre Maltu stala aj nástrojom ekonomického prežitia. Hlavným zdrojom jej prosperity sa stal obchod s otrokmi a pirátstvo proti osmanským lodiam. Nie je preto prekvapením, že hospodársky pokles nastal s poklesom dôležitosti Stredomoria po oboplávaní Afriky a objavení Ameriky. Pre križiacky rád, ktorý vtedy na ostrove vládol, bola posledným klincom do rakvy francúzska revolúcia a napoleonské vojny. Majetky nobility boli konfiškované a Malta vykázala rytiersky rád a pridala sa k čoraz väčšiemu Britskému impériu – čiastočne aj preto, aby zabránila Francúzom obrať ju o majetky miestnej cirkvi, ktoré predtým „získala“ od „moslimských neveriacich“. Dlhá história vzájomných bojov, odlišný jazyk a náboženstvo však nezabránili tomu, aby sa obe kultúry – maltézska a turecká, v mnohom nepodobali. Stredozemné more bolo viac komunikačnou tepnou ako bariérou a vzájomné kultúrne vplyvy pôsobili na všetky krajiny v jeho okolí. V prvom rade sú obe spoločnosti historicky multikultúrne. Turecko, s helenistickou, byzantskou a osmanskou históriou, je mostom medzi Európou a moslimským svetom. Podobnú funkciu plnila aj Malta – od čias južnej predsunutej pevnosti Svätej ríše rímskej voči moslimskému svetu tvorí aj most medzi Európou a severnou Afrikou. Napriek historickému kozmopolitizmu sa krajiny v mnohom podobajú aj svojím konzervativizmom. Nemusí byť najlepším nápadom diskutovať s tureckým moslimom o právach Kurdov či emancipácii žien. Rovnako bezvýsledné môže byť presviedčať kresťanského fundamentalistu na Malte, aby nenanucoval svoje kultúrne normy ostatným (na Malte nie je povolený rozvod, katolícka cirkev má aj niektoré súdne právomoci, ženy získali volebné právo len pred približne polstoročím, o právach homosexuálov sa ani neoplatí hovoriť). „Kultúrne špecifiká“ boli jedným z dôvodov nesúhlasu vstupu Malty do EÚ. Signifikantným detailom je i rovnaké, často používané vyjadrenie fatalizmu – „jekk Alla jrid“ a „inshallah“ znamená zto isté „ak Boh chce“... Obe konzervatívne spoločnosti sú konfrontované s vplyvom Európy, čo vytvára aj napätie. Malta vstúpi do EÚ už prvého mája, Turecko si bude musieť ešte počkať. Obe krajiny sa budú musieť vysporiadať s kultúrnym dedičstvom, nielen s ohľadom na prekonanie vzájomného nepriateľstva, ale aj voči vlastnému konzervativizmu.

Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984