Solidaritou proti logike zisku
Často sa to ignoruje či považuje za zastaraný utopizmus, no sociálna ekonomika je jedným z najlepšie adaptovaných nástrojov na boj proti nezamestnanosti v Európe. Pre väčšinu európskych občanov ostáva sociálna ekonomika nejasným konceptom. To sa dá očakávať – neučí sa o nej v školách a väčšina ekonomických odborov na univerzitách sa jej venuje len „z lietadla“. Napriek tomu ide o aktívne sa rozširujúcu oblasť, zamestnávajúcu čoraz viac ľudí. Trend rastu záujmu o ňu kopíruje aj explózia možností vysokoškolského štúdia vo Francúzsku, ktoré sa zaoberajú sociálnou ekonomikou. Hoci stále viac Európanov už niečo o sociálnej ekonomike počulo, len málo by ich vedelo definovať, o čo ide. Napriek tomu je dôveryhodnou alternatívou trhovej ekonomiky – a rovnako takou starou –, ktorá nie je oproti existujúcemu systému vonkajšia, ale je jeho súčasťou. V európskom hospodárstve už vytvára desať percent pracovných miest. Medzinárodné centrum pre výskum a informácie o verejnej, sociálnej a kooperatívnej ekonomike (CIRIEC) odhaduje, že v tomto sektore je v 15 krajinách EÚ (teda pred jej rozšírením) 8,88 milióna pracovných miest. Z toho 71 percent poskytujú asociácie, tri percentá svojpomocné spolky a 26 percent družstvá. Tieto tri druhy tvoria značnú časť sociálnej ekonomiky, hoci definícia posledného závisí od vysvetľujúceho a krajiny, z ktorej pochádza. Vo Francúzsku často hovoríme o „sociálnej a solidárne založenej ekonomike“ vrátane charitatívneho sektora. Termín sociálna ekonomika však vo všeobecnosti pokrýva všetky spôsoby solidarity. V rámci kapitalistického systému V skutočnosti je sociálna ekonomika svojou podstatou riadená solidaritou – sú to podniky vytvárané ľuďmi, nie kapitálom, ktorí sa združili za spoločným cieľom, sú demokraticky organizovaní a v mnohých prípadoch sledujú spoločenské ciele. V rámci tejto skupiny funguje mnoho asociácií (vykonávajúcich ekonomickú aktivitu a zamestnávajúcich ľudí) a firiem, v ktorých sa kolektívne zdieľa riziko, ako sú družstvá (spotrebiteľské či výrobné, ktoré sú vo Francúzsku rozdelené na veľké množstvo typov). Často sa používa termín „tretí sektor“, aby zastrešil tieto rozdielne právne formy činnosti. V zásade to znamená, že nie sú verejné ani súkromné, ale kdesi medzi nimi. Štát často zohráva dôležitú úlohu – poskytovaním podpory, daňových úľav či vytváraním vhodného legislatívneho prostredia. Štruktúry sociálnej ekonomiky však neexistujú izolovane vo svojej bubline, ale často si na trhu konkurujú so súkromnými firmami, čím demonštrujú, že sú životaschopné, hoci nebojujú rovnakými zbraňami. Nezriedka sú aj najlepšou príležitosťou pre mladých ľudí, ktorí chcú odštartovať kariéru a zároveň si nad ňou ponechať z dlhodobého hľadiska kontrolu. Niekedy sú to práve asociácie pomáhajúce sociálnemu začleňovaniu sa, ktoré ponúkajú nezamestnaným najlepšie prostredie na reintegráciu na trh práce. Prečo je sociálna ekonomika riešením budúcnosti V organizácii, ktorá je súčasťou sociálnej ekonomiky, nie je možné byť vyhodený z dôvodu „zvyšovania produktivity“ manažmentom – zmyslom asociácie či družstva nie je tvoriť zisky, ale vykonávať udržateľnú ekonomickú aktivitu. Vezmime si napríklad francúzske zamestnanecké družstvá známe ako „Scop“. V týchto spoločnostiach patrí kapitál hlavne zamestnancom, ktorí potom volia manažment, a ich kapitál nemožno použiť na špekulácie. Toto podnikanie pomáha z viacerých aspektov. V konečnom dôsledku sú zamestnanci platení lepšie ako inde, pretože časť zisku sa im vracia vo forme podielov. Rozdiel medzi najnižším a najvyšším platom je omnoho menší než v normálnych podnikoch. Aj to sú dôvody, prečo za posledných päť rokov zaznamenali vo Francúzsku 15-percentný rast. Na rozdiel od všeobecne rozšírenej mienky to nie sú malé podniky, ktoré sa nemôžu ďalej rozvíjať. V Španielsku a Taliansku pracujú v niektorých z nich desiatky tisícov zamestnancov, vo Francúzsku ich skupina Chéque Déjeuner má 800. Družstvá možno nájsť vo veľmi dynamických sektoroch a rozvíjajú sa aj v sektore služieb, najmä medzi ľuďmi s vysokým vzdelaním. Zamestnanci nie sú vystavení neobmedzenej kapitalistickej logike, pretože kontrolujú budúcnosť firmy svojimi hlasovacími právami. Vytvárajú tak unikátny príklad zmierenia práce a kapitálu. A predovšetkým je takéto podnikanie udržateľné, pretože nemôže byť kúpené a predané za cenu vyššiu, ako je jeho štartovací kapitál – neexistujú teda dôvody na verejné ponuky na predaj. Budúcnosť sociálnej ekonomiky v Európe Sociálna ekonomika adaptovaná na trhové hospodárstvo a plná sľubov do budúcnosti sa ukazuje ako perspektívna forma podnikania. Predovšetkým v Európe, kde prebiehajú pokusy na vytvorenie jednotného štatútu. Štatút európskych kooperatívnych spoločností bol prijatý v júli 2003 a na jeho vstup do platnosti budeme musieť čakať do roku 2006. To by malo pomôcť odštartovať nadnárodné projekty kooperatívnej povahy bez toho, aby sa nahradili štatúty platné v jednotlivých členských krajinách. Európska únia už uznala sociálnu ekonomiku za tvorcu pracovných miest v budúcnosti, chýbajú len prostriedky na jej podporu. Článok bol uverejnený na www.cafebabel.com
