Prípad HZDS

„V podstate všetko po starom,“ takto by sa dal jednou vetou opísať prvý týždeň schôdze NR SR po letnej prestávke. Formálna väčšina v parlamente akože naďalej neexistuje, vraj ju nemá ani koalícia ani opozícia. Záhadne však tak ako pred prázdninami prechádza drvivá väčšina vládnych zákonov.
Počet zobrazení: 1052
3-m.JPG

„V podstate všetko po starom,“ takto by sa dal jednou vetou opísať prvý týždeň schôdze NR SR po letnej prestávke. Formálna väčšina v parlamente akože naďalej neexistuje, vraj ju nemá ani koalícia ani opozícia. Záhadne však tak ako pred prázdninami prechádza drvivá väčšina vládnych zákonov. Premiér teda zväčša zabezpečuje usilovne, zatiaľ to ako-tak vychádza. Pokračuje tak bezprízorný stav, keď o všetkom rozhodujú ťažko identifikovateľní nezávislí, resp. dohody s nimi. KDH a SMK síce aj naďalej z času na čas púšťajú do priestoru nespokojné výkriky, ale pritom sa celé koaličné napätie končí a lepšie asi bude, ak si na aktuálny koalično-opozičný stav zvykneme.

Opozícia sa však tiež nikam neposunula. Napriek dojemnému partnerskému stisku rúk opozičných lídrov a ich rečiam o spoločnom ťahu proti vláde spred dvoch týždňov sa parlamentná opozícia vrátila tam, kde bola pred letom. Hneď vo dvoch hlasovaniach o vlastných návrhoch zákonov dokonale dokázala svoju opozičnú impotenciu a absolútnu neškodnosť pre vládu. Sama nedokázala zabezpečiť rozhodujúce hlasy pre vlastné návrhy zákonov... Aj v paralyzovaní opozície správnym motivovaním konkrétnych poslancov sa teda premiérovi vcelku darí. So štandardným vládnutím to však veľa spoločné nemá. Stav slovenského parlamentu je teda rovnako utešený ako pred letom. Koalícia bez väčšiny, ale akcieschopná, viac ako dvadsať neidentifikovateľných, ale zato rozhodujúcich nezávislých a časť s koalíciou-kolaborujúcej opozície. K štandardu parlamentarizmu sa naozaj príliš nepribližujeme, prehľadnosť a čitateľnosť parlamentného diania je pre menej zainteresovaného diváka v podstate nulová. Ale o to dnes predsa nikomu nejde. Hlavne že premiér a jeho vojaci sa tvária, akoby bolo všetko v poriadku, a spoliehajú sa, že po čase si všetci nejako zvyknú a prestanú rýpať. Nakoniec, technika niekoľkokrát úspešne odskúšaná. Zatiaľ to teda funguje ako funguje. Ozajstná skúška však príde až v druhej časti septembrovej schôdze – zdravotnícka reforma. Tam sa uvidí, kto má akú reálnu silu. No žiadne zemetrasenia by sme čakať nemali, po toľkých rokovaniach ministra Zajaca a zákulisnej práci sa čoraz viac ako pravdepodobné ukazuje, že Zajacova reforma nakoniec prejde. Je to jednoduché, v tejto mega-reforme ide proste o naozaj veľa. Aj o veľa peňazí, aby sme sa rozumeli. Zainteresovaných, resp. pozitívne zainteresovateľných, a teda smerom k podpore reformy motivovateľných je viac než dosť. A tak sa odporúča pozorne sledovať hlasovanie opozičných a bývalých opozičných poslancov pri záverečnom schvaľovaní reformy. Napriek staronovej podobe parlamentu niečo zaujímavé a rovnako poučné minulý týždeň v NR SR nakoniec predsa len priniesol. O rozruch sa tentoraz postaral klub HZDS. „To, že naši členovia nehlasovali, považujem za veľkú nezodpovednosť, za neplnenie a porušenie programu HZDS.“ „Najskôr niečo tvrdíme a potom konáme inak,“ nechal sa počuť rozhorčený poslanec Jariabek. „Pripadá mi to, akoby tam neboli účelovo, len aby nemuseli hlasovať, ale ťažko to viem dokázať,“ dodal ďalší pohoršený z klubu A. Blajsko. Aj na slovenské pomery nezvyčajne ostré slová do vlastných radov, prezentované na verejnosti. Aký bol teda dôvod? Dôvod bol jednoduchý a treba povedať, že úplne opodstatnený. Návrh zákona D. Jariabka a D. Čaploviča na oslobodenie učebníc od DPH neprešiel hlasovaním len vinou 8 poslancov HZDS… Ešte raz, poslanec HZDS predložil návrh a 8 poslancov jeho klubu ho nepodporilo, a preto zákon neprešiel. Je asi bez diskusie, že rozhorčenie autora zákona je viac ako opodstatnené. Nepomerne zaujímavejšia je otázka, čo za týmto neštandardným javom je, aké sú dôvody a motívy. Nemôže byť pochýb o tom, že by bol návrh zákona legislatívne nekvalitný alebo, ako taký, vo veci samotnej považovaný v klube HZDS za zlý. D. Jariabek je v rámci HZDS nepochybne rešpektovaný ako odborník na otázky kultúry a vzdelania. V tomto zrejme problém nebol. Asi neprekvapuje, že medzi tými, čo zákon nepodporili, bol aj predseda V. Mečiar. Zákulisné dohody predsedu HZDS a predsedu vlády sú už pomerne známe, ako aj ich motívy. Netreba ich ozrejmovať. Takisto je známe, akú prioritu má u predsedu vlády a jeho ministra financií otázka nerozbíjania modelu rovnej dane. 0 % DPH na vybrané komodity by model I. Mikloša vážne nabúral, mohol by spustiť reťazovú reakciu a životné dielo ministra financií by bolo v kýbli. Minulotýždňová epizóda teda vykazuje všetky znaky vonkajšieho symptómu dlhodobejšieho rozporu v HZDS. V podstate je to už dlhodobo známe. Časť HZDS, resp. predseda HZDS a jeho ľudia v strane sú z rôznych, či už politických, alebo čisto materiálnych dôvodov naklonení ad-hoc spolupráci s koalíciou a druhú časť zase prirodzený opozičný inštinkt ťahá do ozajstnej opozície, to znamená v praxi k spolupráci so Smerom. No a v takto rámcovaných siločiarach sa minulý týždeň pravdepodobne časť klubu dohodla s SDKÚ, no a druhá časť o tom nevedela, naivne si predložila návrh zákona a... a otvorený spor bol na stole. Tak trochu schizofrenické hlasovanie časti klubu HZDS s koalíciou je v aktuálnom parlamente už viac-menej bežnou praxou a prakticky sa nad ním už nikto príliš nepozastavuje. Motívy sú všetkým vcelku jasné. Kým jedno krídlo vie, čo robí alebo pripravuje druhé, nie je ešte žiadny problém, vnútri sa to nejako uhrá. Problém je len, keď o sebe nevedia, potom je spor verejný ako ten minulotýždňový. D. Jariabek sa chystá otvoriť vec na politickom orgáne strany. Veľa šťastia, už všetci čakáme, aké zemetrasenie v HZDS narobí... Lepšie okolnosti oslabenia pozície V. Mečiara a jeho koalično-opozičnej línie strany ako po voľbe prezidenta v HZDS ešte dlho nebudú, ak ešte vôbec budú. A ani vtedy, po fiasku a kríze predsedu z toho nakoniec nič nebolo. Všetko bude teda pokračovať tak, ako sme si už zvykli. V. Mečiar potrebuje držať HZDS v pozícii na hrane medzi opozíciou, teda Smerom a koalíciou, lebo to je presne tá pozícia, ktorá robí z hnutia hráča, ktorý pravdepodobne rozhodne o zložení budúcej vládnej moci. Také jednoduché a také správne. HZDS teda bude aj naďalej lavírovať, bude mať prokoaličné aj opozičné krídlo a bude úspešne sabotovať a znefunkčňovať opozičnú politiku, najmä Smeru. Krátkodobo možno efektívne, dlhodobo a voličsky však pre stranu ako takú škodlivé a nebezpečné. Keď strana dlhodobo lavíruje, raz sa prikloní tam a raz tam, pomaly, ale iste stráca profil. Keď stráca profil, zväčša stráca voličov. Keď stráca profil strana, všetko už ostáva len na lídrovi. A sme pri samotnom jadre špecifickosti HZDS. Neustále lavírovanie a strata profilu spôsobí, že strana sa aj do budúcnosti ešte viac ako doposiaľ bude môcť spoľahnúť už výlučne len na priťahovaciu silu svojho predsedu. Tá môže fungovať dlho, ale nie večne. V každom prípade, na svojej dlhodobej úspešnosti svojím dnešným štýlom HZDS nepracuje. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984