Nitriansky projekt GALÉRIA OPEN otvoril aj brány Koncertnej siene

To, čo sa nepodarilo dosiahnuť celému radu úradníkov, pamiatkárov či zástupcov najrozličnejších samosprávnych a kultúrnych inštitúcií, ktorí sa v priebehu deväťdesiatych rokov 20. storočia usilovali, aby sa v Koncertnej sieni nitrianskeho Župného domu rozozvučali tóny hudby, to sa podarilo skupine výtvarných, hudobných a intermediálnych umelcov, ktorí zorganizovali symbolické otvorenie tejto siene, už celé roky neprístupnej nitrianskemu hudbymilovnému publiku.
Počet zobrazení: 903
14_galeria_OPEN-m.jpg

To, čo sa nepodarilo dosiahnuť celému radu úradníkov, pamiatkárov či zástupcov najrozličnejších samosprávnych a kultúrnych inštitúcií, ktorí sa v priebehu deväťdesiatych rokov 20. storočia usilovali, aby sa v Koncertnej sieni nitrianskeho Župného domu rozozvučali tóny hudby, to sa podarilo skupine výtvarných, hudobných a intermediálnych umelcov, ktorí zorganizovali symbolické otvorenie tejto siene, už celé roky neprístupnej nitrianskemu hudbymilovnému publiku. Nádherná secesná Koncertná sieň, ktorá je súčasťou už rekonštruovaného komplexu Župného domu pod nitrianskym hradom (dnes v správe VÚC) sa začala opravovať koncom deväťdesiatych rokov, ale finančných prostriedkov na jej obnovu nikdy nebolo dosť. Tak polorozpadnutá sála, ktorá má bohatú kultúrnu minulosť, keď pripomenieme, že v nej koncertovali také esá ako Ema Destinová, Svjatoslav Richter či Viedenský komorný orchester, dnes zíva prázdnotou a od roku 1991, keď sa tu odohrala posledná Nitrianska hudobná jar, postupne chátra. V Nitrianskej galérii, ktorá tiež sídli v Župnom dome, celý minulý mesiac prebiehal svojím spôsobom rovnako unikátny projekt nitrianskeho výtvarníka Jara Košša GALÉRIA OPEN. Koššova čiastočne retrospektívna intermediálna prezentácia (inštalácie, objekty, videá, koncepty, akcie, performancie) ponúkala počas celého mesiaca priestor pre dialóg. Na Koššovej prezentácii sa postupne podieľali a intervenovali do nej známi slovenskí umelci (J. Koller, V. Popovič, P. Kalmus, M. Murin, V. Oravec, M. Nicz a ďalší). Myšlienkou Koššovho konceptu bolo vytvoriť z galérie udalosť živej komunikácie a priestor pre interpretáciu umenia. Výzvu J. Košša prijal tiež muzikológ, hudobník a performer Julo Fujak , ktorý najprv spolu so študentmi estetiky UKF v kolektívnom happeningu O-TVOR-TVORENIE, inšpirovanom dielami Johna Cagea (Ticho 4´ 33´´) rituálne preklenul priestor medzi výstavnými sálami Župného domu, nádvorím Nitrianskej galérie a Koncertnou sieňou, a potom v predvečer Prvého mája, v posledný deň projektu GALERIA OPEN, zrealizoval koncertné podujatie s príznačným názvom Hudobné znovuotvorenie Koncertnej siene Župného domu. Koncert sa rovnako odohrával na dvoch miestach: najprv v galérii vystúpilo s krátkym programom hudobné zoskupenie tEÓRia OtraSu , potom sa hudobníci spolu s divákmi presunuli cez nádvorie do Koncertnej siene, len pre túto príležitosť načas otvorenej a na jej schátralých doskách vystúpil významný český violončelista Jan Kavan. Naliehavé tóny violončela potvrdzovali silu umenia a vynikajúcu akustiku sály a v poslucháčoch obnovili nostalgické spomienky na časy, keď o hudobné zážitky podporené kvalitným priestorom nebola v meste pod Zoborom núdza. Na záver dňa bol celý projekt Jara Košša zavŕšený rituálnym vypúšťaním bieleho dymu z okien Nitrianskej galérie. Žeby znamenie toho, že opäť máme (zvolili sme si ) umenie? Verme, že áno, a to nielen vďaka úvahám účastníkov, ktorých toto podujatie inšpirovalo k myšlienke založiť nadáciu na obnovu Koncertnej siene. Autorka je teoretička umenia

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984