Milan Kundera - miláčik Francúzov
Nepoznám veľa zahraničných spisovateľov, ktorí si dokázali u francúzskeho čitateľa získať takú veľkú priazeň a rešpekt ako má český emigrant Milan Kundera. On sám to vysvetľuje v jednej zo svojich kníh a dôvod tejto obľuby pripisuje aj dobe, v ktorej prišiel do Paríža z krajiny „za železnou oponou“. Odvtedy sa veľa zmenilo nielen v bývalom Československu, ale aj v Kunderovom, najmä „spisovateľskom“ živote. Nedávno vyšla vo Francúzsku ďalšia Kunderova kniha – esej o románe pod názvom Opona (Le Rideau). Táto posledná Kunderova úvaha o umení románu nadväzuje na knihy esejí Umenie románu a Stratené pamäti. Obsahuje i autobiografické prvky a pasáže o románopiscoch, ktorých má Kundera rád a ktorí ovplyvnili jeho dielo – napríklad Miguel de Cervantes alebo Gustave Flaubert. Opona nás zavedie do srdca románového sveta a snaží sa vysvetliť jeho jednotlivé prvky. Pri zahĺbení do kapitol a pasáží tohto diela si čitateľ veľmi rýchlo uvedomí autorovu potrebu na chvíľu akoby sa pozastaviť pri vlastnom písaní románov a upozorniť široké publikum na nebezpečenstvo, ktoré číha na román ako literárny žáner. Kundera sa zamýšľa nad jeho vznikom, vysvetľuje poslanie a nezastupiteľnosť románu. Vzpiera sa vidine premeny románu na čisto komerčný produkt a strate jeho prvoradej funkcie založenej na etickom a estetickom koncepte. Podľa autorových slov sme dospeli do situácie, keď „komerčná hlúposť nahradila tú ideologickú“. Svet podľa Kunderu pred nami halí opona, spoza ktorej sú naše vnímanie a interpretácia života okolo nás skreslené až klamlivé. Román slúži na odkrytie, zdvihnutie, doslova strhnutie tejto clony spred našich očí. Jeho poslaním je oponu nadvihnúť a odhaliť to, čo človek nevidí. Toto dešifrovanie je skutočným umením a len autentickí spisovatelia sú schopní opísať reálnu pravdu. „Čarovná opona, utkaná z legiend, bola zavesená pred svet. Cervantes vyslal Dona Quijota na cestu, aby túto oponu odhalil. Svet sa tak otvorí pred jazdcom cválajúcim komickou prózou…Roztrhaním tejto opony prefabrikovaných interpretácií Cervantes počal nové umenie a jeho deštrukčné gesto sa prenáša do každého románu, hodného tohto mena. Je to poznávací znak románového umenia.“ Ovplyvňovanie nových autorov ich predchodcami je tiež jednou z tém knihy. „Kunderova esej sa kúpe v ovzduší obdivnej vďačnosti ku všetkým tvorcom, ktorých cestu sleduje,“ napísal v prílohe novín Le Figaro filozof Alain Finkielkraut. A tak sa pri čítaní Opony ocitneme v literárnych svetoch Musila, Kafku, Brocha, Sterna, Flauberta či Rabelaisa. Kto je vlastne románopisec? Milan Kundera tvrdí, že spisovateľ je dozretý lyrik… Každý autor by mal mať určitú zodpovednosť voči podstatnému, ktoré Kundera nazýva „le moral de l’essentiel“. Ďalšou z čŕt poslania spisovateľa je nestrácať čas pri druhotných aktivitách. Každý románopisec má priam povinnosť venovať sa podstatnému, keďže „život je krátky, čítanie dlhé a literatúra zabíja sama seba svojou neustálou multiplikáciou“. Večné znásobovanie vydaných titulov by malo nútiť autorov držať sa základného, nevyhnutného, nepísať pre písanie, ale písať s cieľom zanechať morálne posolstvo. Je nevyhnutné zanechať všetko druhoradé a kázať len to hlavné: „morálnu podstatu“! Toto heslo by sa dalo bez obáv preniesť aj do iných povolaní, či samotného ľudského bytia. Dnes má Milan Kundera 76 rokov. Vo Francúzsku žije od roku 1975, keď bol nútený definitívne opustiť komunistické Československo. Najprv prednášal na Univerzite v Rennes, neskôr sa stal profesorom na prestížnej parížskej škole Ecole des Haute Etudes de Paris. Francúzske občianstvo získal v roku 1980. Jeho literárny svet, ovplyvnený mnohými autormi ako Cervantes, Diderot, Gombrowicz či Proust a Ionesco prešiel viacerými fázami a intenzívne sa vyvíjal. V medzinárodnom meradle sa preslávil najmä románom Nesnesitelná lehkost bytí (1984), ktorý bol s veľkým úspechom aj sfilmovaný. Posledným dielom, ktoré napísal po česky, bol román Nesmrtelnost v roku 1990. Jeho neskoršie, po francúzsky písané knihy, neboli do češtiny preložené. Milan Kundera patrí medzi spisovateľov, ktorí sa neradi ukazujú v médiách a nestriedajú jedno interview za druhým. Jeho filozofia je blízka tej Flaubertovej: „byť slobodným človekom a splynúť so svojím dielom”. Pre Čechov, v jeho vlastnej krajine ostane tým, kto opustil spoločnú loď a dal prednosť pohodlnejšiemu a lepšiemu životu v zahraničí. Pre Francúzov je emigrantom, ktorého krajina prijala s otvoreným náručím a ktorý v súčasnosti, po spadnutí železnej opony, nemá dôvody zostať, napriek tomu neodchádza. Táto paradoxná situácia inšpirovala Kunderu k napísaniu románu Neznalosť (l’Ignorance, Gallimard, 2003). Kunderovu predchádzajúcu esej Umenie románu (1986) by sme mohli označiť za istý inventár. Opona je cestou k podstate románu. Román, ako ho opisuje s istou eleganciou Kundera, je prostriedok, ktorý nám umožní prenášať sa storočiami, kontinentmi, dejinami a kultúrami. Pre spisovateľa stojí na piedestáli, je to spôsob ako vnímať svet, umenie, život a literatúru. Etické a estetické vyjadrenia ostanú neoddeliteľné. Podľa Kunderu je literárne dielo „vyvrcholením dlhej cesty estetickou štúdiou“. Kunderovské prvky sú všadeprítomné. Prítomnosť ako základný kameň nášho bytia, nemožnosť poznania budúcnosti, jej mylné ponímanie… „Veď ako by si ten, kto nepozná budúcnosť, mohol dovoliť hodnotiť prítomnosť?“ Dôležitosť náhod v našom živote, ktorý je poskladaný z mozaiky neočakávaných stretnutí meniacich smer našich osudov… Kniha je nástrojom, ktorý dokáže ukázať čitateľovi seba samého. Odráža naše životy a je umením podať toto zrkadlo bez skreslení a napodobenín. Humor a vtip sú pre Kunderu nepostrádateľnými. Večnosť. Týmto názvom poslednej kapitoly Opony by som mohla ukončiť krátky pohľad na esej. Román a jeho umenie sú večné, hoci neustále v pohybe a stále sa meniace spolu s napredovaním spoločnosti, histórie, zvykov a potrieb ľudí. Milan Kundera nám chcel pretlmočiť literárnou formou svoju túžbu po nesmrteľnosti stále znovu vznikajúcich prekvapivých foriem a tvarov umenia románu. Autorka je mediálna analytička, pôsobí na Univerzite v Toulouse vo Francúzsku (Milan Kundera : Le Rideau. Paríž, Gallimard 2005)
