Každú zodpovednosť treba zosobniť
Europoslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby začala seriózne riešiť spoločenskú zodpovednosť nadnárodných korporácií. V návrhu, ktorý má pripraviť, nesmie chýbať osobná zodpovednosť riaditeľov firiem za správanie spoločností ani možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na európske súdy, ak firma spôsobila nejakú ujmu. K transparentnosti by mal prispieť aj návrh, aby lobisti, ktorí ovplyvňujú politikov v prospech korporácií, nemohli tajiť klientov a zverejňovali rozpočty na svoje aktivity. Táto rezolúcia Európskeho parlamentu prešla aj napriek silnému tlaku zo strany obchodných lobingových spoločností Businesseurope a Eurocommerce. Doteraz boli európski politici k aktivitám nadnárodných firiem zhovievaví. Stále častejšie prípady pohŕdania základnými ľudskými a environmentálnymi právami však už nebolo možné ignorovať. Zdokumentovaných prípadov sú stovky, hoci mediálne známe je len ničenie nigérijskej prírody zo strany ropného koncernu Shell, prípadne blokovanie lekárskej pomoci pre takmer päť miliónov na AIDS chorých Juhoafričanov výrobcom liekov GlaxoSmithKline. O podobných škodlivých aktivitách sa pre ignoráciu mienkotvorných médií verejnosť dozvie až po aktivizácii občianskej spoločnosti a masových globálnych protestoch. Európsky parlament volá aj po ustanovení ombudsmana EÚ, ktorý sa má špeciálne venovať sťažnostiam na nezodpovedné správanie korporácií. Podnet by mohla podať akákoľvek osoba, alebo organizácia, ktorá má informácie o porušovaní zákona zo strany podnikateľského subjektu. Iniciatíva Európskeho parlamentu je veľmi dobrou správou, napriek tomu, že opomína jeden dôležitý fakt: Korporácia je inštitúcia, ktorej jediným zmyslom existencie je maximalizáciu zisku. Preto hľadá všetky možné spôsoby, ako čo najviac nákladov externalizovať – presunúť na plecia spoločnosti. Vrcholný výkonný orgán, ktorý stelesňuje povedzme riaditeľ, nie je v tejto súvislosti až taký dôležitý. On sa pri plánovaní firemnej stratégie musí podrobiť vôli akcionárov, ktorí očakávajú čo najrýchlejší návrat svojich investícií. Táto povaha korporácie smerujúca každý štvrťrok k dosahovaniu väčšieho zisku je kľúčom k pochopeniu toho, prečo firmy zabúdajú na iné, ako ekonomické hodnoty spoločnosti. Napriek tomu, že presunutie zodpovednosti za nelegálne konanie spoločnosti na najvyššieho výkonného predstaviteľa nemusí byť najadresnejšie, je nepochybne krokom vpred. Zaujímavé bude sledovať, ako Komisia návrh sformuluje, pričom podstatným faktorom bude postih korporácie za porušenie zákona. Aby mal výchovný účinok, musí sa odvíjať od zisku firmy a byť nasmerovaný na nápravu spôsobených škôd. Hoci zdravá skepsa je namieste vždy, rezolúcia Európskeho parlamentu dáva nádej, že o negatívnych bočných efektoch podnikania nadnárodných korporácií sa nebude už iba hovoriť. Autor je mediálny koordinátor Priateľov Zeme
