Jeden účel, dva prostriedky
Účel v politike často svätí prostriedky, a aj preto žijeme v cynickom svete, kde sa používanie hrôzostrašných prostriedkov zdôvodňuje slovami, že môžu mať liečivé účinky. Účel v politike však zároveň nikdy nie je vopred jasný a už vôbec nie všetkými zúčastnenými rovnako vítaný. Veľakrát sa vyvinie do formy, ktorá v konkrétnej chvíli mocnejšiemu práve vyhovuje. A pretože dejiny píšu mocní víťazi, akoby mali právo rozhodovať o tom, aký prostriedok použiť na účel, ktorý sa sám často mení. Dosiahnuť vlastné záujmy v zahraničnej politike je pre mocnosti alfou a omegou ich existencie. Prostriedky použité na dosiahnutie toho istého cieľa sa však môžu diametrálne líšiť. Bezmocným tohto sveta neostáva iné, len sa nebezpečným hrám mocných na svetových šachovniciach prizerať a nanajvýš snívať o svete, kde by sa ciele mocných dali dosiahnuť prostriedkami, ktoré by neviedli ku katastrofám. Vo sne si človek môže predstaviť roky 2000 – 2007 pod taktovkou rozhľadenejšieho lídra, ktorý bol síce doma prorokom a dokázal osloviť väčšiu časť obyvateľstva ako jeho protivník, no nebolo mu dožičené zasadnúť na pomyselný Olymp. Tento imaginárny vládca by nesporne chcel upevniť pozíciu svojej ríše, zabezpečiť suroviny na jej budúci rozmach alebo zastaviť nebezpečné živly pred vpádmi a možnými oslabeniami svojho vplyvu, či územia. No je viac ako pravdepodobné, že jeho prostriedky by boli ovplyvnene názormi spojencov. Väčší dôraz by sa kládol na podporu obnoviteľných zdrojov ako na obsadzovanie neobnoviteľných. Otvorená diskusia s protivníkmi by často dokázala predísť priamej konfrontácii. Jeho spriaznená duša by dokonca mohla aj vycestovať na znepriatelené územie a snažiť sa upokojiť búrlivé vody. Po úspešnom návrate by ju namiesto znevažovania čakalo ocenenie. Čoraz väčší šum okolo ďalšieho plánovaného dobýjania nepriateľa nás však z tejto fantázie prebúdza do krutej reality, kde hnev zatemňuje rozum, sila víťazí nad ráciom a účel svätí prostriedky. Autor pôsobí v Centre európskych štúdií Floridskej univerzity
