Do Ankary na lietajúcej metle...

25. ročník Medzinárodného ženského filmového festivalu
Počet zobrazení: 7435

logo_festival_ankara.jpgAsi to nie je náhoda, že Medzinárodný ženský filmový festival sa koná práve v Ankare, teraz už jeho 25. ročník. S výborným logom, výbornou zvučkou a ešte lepším názvom Flying Broom – Lietajúca metla. Organizuje ho nadácia rovnakého mena na ochranu rovnosti práv za spolupráce s mestom Ankara a sponzormi. Tohto ročníka festivalu zúčastnilo vyše 60 tvorkýň z viac ako 30 krajín sveta. Žiaľ, stredná Európa na ňom nebola zastúpená. Mnohé z nich prišli uviesť svoje diela a podiskutovať o nich s prevažne mladým publikom. Aj preto bolo väčšina kinosál kina Magical Fener KizilayCentra súčasného umenia Dogan Tašdelen plná. A diskutovať bolo o čom. Mnohé problémy týkajúce sa žien majú všeobecný dosah a ich audiovizuálna prezentácia napomáha pootvoriť priestor ich analyzovaniu a možno aj riešenia. Na prezentácii filmov na Lietajúcej metle je zaujímavé, že sa neudeľujú ceny. Jediným ocenením je Cena kritiky FIPRESCI. Aj to hovorí o vážnosti a dôležitosti diania festivalu a jeho zamerania.

Dramaturgia festivalu pre lepšiu orientáciu v témach rozdelila filmové diela do niekoľkých sekcii: Beyond Pink and Blue (Okrem ružovej a modrej) – láska v rôznych podobách; In the Family (V rodine) – problém rodinného spolužitia; Girlhood (Obdobie dievčenstva) – reflexie dôležitej témy pre budúcnosť ženy; The Unwomanly Face of War (Neženská tvár vojny) – o ženách, čo túžia po mieri; Fetch the Bolt Cutters (Zavrieť závoru, nadýchnuť sa) – hľadanie slobody a dôstojnosti; Untrodden Paths (Nevyšliapané chodníčky) – výzvy a inšpirácie pre kreatívne procesy v umení; Reclaim the frame x International – prezentácia filmov zo štyroch festivalov ženských filmov z Veľkej Británie, Libanonu, Tunisu a Turecka; Women´s Films from Turkey (Ženské filmy z Turecka) – rôzne pohľady domácich tvorkýň na hodnoty života a Special Screenings (Špeciálne premietanie) – významné diela domácich tvorcov.

festival_ankara.jpg

Porota FIPRESCI (Elena Rubaševská – Ukrajina, Ladislav Volko – Slovensko a Ahmed Samy Youseff – Egypt, hodnotila súbor filmov zo sekcie Different Colors (Rôzne farby) – rôznorodé filmy majú naozaj spoločné to, čo dramaturgia nazvala kreatívnou inovatívnosťou. Ich autorky sú nositeľky rôznych cien zo svetových festivalov, kritika im venovala veľkú pozornosť. Zaujímavým počinom bol celovečerný animovaný film rumunskej autorky Anca Damian – Ada (Ostrov, 2022). „Crazy musical animation“ vychádza z mýtu Robinsona Crusoa, ale prepája Malého princa so šialenstvami skupiny Monty Python. Neobyčajné stretnutia, paradoxy prinášajú so sebou plno symboliky, surreality a absurdnosti a ich perfektná animácia dômyselnej farebnosti nás presviedča, akoby čas prestal existovať.

Tri diela hraného filmu ma nejak zvlášť nepresvedčili. Cavajita (Kerata, 2021, Dominikánska republika, Argentína) je príbeh o devastácii spoločenských hodnôt premietajúcich sa do najintímnejších vzťahov. Tvorkyne Silvina Schnicer a Ulises Porra sa nechali uniesť príliš detailným zobrazovaním situácií, ktoré neposúvali dej a film mal tak niekoľko ukončení. La Chica Nueva (Nové dievča, 2021, Argentína, r. Micaela Gonzalo) zobrazuje triedny boj, uvedomovanie si svojej sily robotníkov v typickej fabrike súčasnosti. Informácia k filmu uviedla, že režisérka filmu Nové dievča „nesie náznaky realistického politického postoja Kena Loacha a bratov Dardennovcov“. Talianska snímka režisérky Laury Samani Piccolo Corpo (Telíčko, 2021) predostiera príbeh mladého dievčaťa Agáty z 1990 roku, ktorá napriek zvyklostiam a prísnym spoločenským normám vtedajších čias, chce pochovať mŕtvo narodené dievčatko. Ide za svojím cieľom do hôr, s telíčkom ukrytým v drevenej krabici, aby tam jediným dychom dcérku oživila a tým ju mohla pochovať. Nádej je posledné, čo Agáta oželie, ale jej rebélia sa končí tragicky. Medusa (Medúza, r. Anita Rocha da Silveira, Brazília 2021) je filmom hry na život. Vytvorené klišé chce vydať symboliku súčasnosti – boj dobra a zla, pretvárky, lásky i sily prekonať prekážky... nepresvedčil ma. Všetko je na svojom mieste, ibaže film nemá dušu.

Najsilnejšou zostavou sekcie Rôzne farby boli dokumentárne filmy. Výborne nakrútené, zmysluplné príbehy, jasný postoj tvorcu. Gruzínska režisérka a producentka Salome Jashi v švajčiarskej produkcii nakrútila Taming the Garden (Skrotenie záhrady, 2021). Superboháč kupuje v dedinách Gruzínska storočné stromy a preváža ich do svojej záhrady, kde väčšina z nich neprežije. Nezaujíma ho, že ničí krajinu, prostredie ľudí... dominancia peňazí nepozná hraníc. Krutá správa o vykorenení i o spoločnosti, ktorá dovoľuje takéto správanie. Dve ženy sedia vo väzení, lebo zabili svojich mužov, ktorí ich týrali. Píšu listy, v ktorých spomínajú, spovedajú sa zo svojich hriechov i túžob a snov. Turecká režisérka Ceylan Őzgűn Őzҫelik nakrútila mimoriadne strhujúci príbeh o ľudskej dôstojnosti, túžbach i prehrách bez zobrazenia aktérov (keďže sedia vo väzení) iba cez ich listy, vizualizáciu prírody, krajiny... Dala mu názov Cadi Ȕҫlemesi 15+ (Čarodejnícka trilógia 15+, 2022). Najlepší dokument na filmovom festivale v Cannes 2021, na MFF v Lisabone a Mar del Plata (všetko 2021) indickej režisérky Payal Kapadii A Night of Knowing Nothing (Noc o ničom nevedomí, Francúzsko, India, 2021). Cez listy mladej študentky svojmu milému sa dozvedáme o situácii na univerzite, v krajine, o snách i krutej realite, kastovom systéme i pokusoch ho prekročiť... dynamické dokumentárne zobrazenie problémov pozýva divákov do spoluúčasti na indickom študentskom živote jednej univerzity, ktorý môže byť symbolom túžby po pravde a spravodlivosti. Mafifa. Pod takýmto menom poznali v Santiago de Cuba a okolí Glady Esther Linares, vynikajúcu hudobníčku na kovový bicí nástroj používaný s najpopulárnejším nástrojom  a Kube kongom, na ktorom hrajú predovšetkým muži. Svojská osobnosť zomrela v mladom veku pred vyše štyridsiatymi rokmi. Kubánska režisérka Daniela Muñoz Barroso nakrútila strhujúci dokument, ktorý vypovedá o Mafife (2021) – silnej osobnosti a cez ňu o spoločnosti, v ktorej žije, ale možno nevedomky, aj o sebe. Jej práca s kamerou, niekedy až extrémne blízke zábery, impresie, experimenty so zvukom, umocňujú posolstvo diela. FIPRESCI jej jednohlasne udelilo svoju cenu.

„Lietajúca metla“ mala silu ukázať svet krásy i zla, špiny v ľudských srdciach i nádheru v túžbach za svetom dobra, očami filmárok, ktoré svojím osobnostným potenciálom obohacujú súčasnú vizuálnu kultúru.

(Text je rozšírenou verziou článku publikovaného vo Filmpresse.sk)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984