Povolebný vývoj v Nemecku (1)

Črtá sa koalícia vedená sociálnymi demokratmi, ktorá však bude liberálneho zamerania
Počet zobrazení: 2076

Voľby do 20. Bundestagu nepriniesli žiadne veľké prekvapenie – splnili sa predvolebné prognózy, ktoré sa ustálili na konci augusta. Ich výsledky 15. októbra oficiálne potvrdil vedúci spolkových volieb (Bundeswahlleiter). Ide o najvyššieho štátneho úradníka, ktorý organizuje a monitoruje voľby do Bundestagu a Európskeho parlamentu na spolkovej úrovni. Menuje ho spolkový minister vnútra a tradične ním je predseda spolkového štatistického úradu (Statistisches Bundesamt), ktorý je súčasťou ministerstva vnútra a sídli vo Wiesbadene. V súčasnosti to je G. Thiel.

Vedúci spolkových volieb oznámil malú zmenu oproti predbežným výsledkom. Počet druhých hlasov bol o 22 575 vyšší, ako sa pôvodne spočítalo. Počet poslancov v novom parlamente stúpne na 736 a Kresťanskodemokratická strana (CDU) získa o jedno miesto viac, ako sa predbežne zverejnilo.

Okrem volieb do spolkového parlamentu sa konali v Berlíne voľby do Poslaneckej snemovne (Abgeordnetehaus), 12 okresných zastupiteľstiev a referendum, bol to teda „supervolebný“ deň. Volil sa aj krajinský parlament v Meklenbursku-Predpomoransku.

deblack_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Uvedieme aj výsledky volieb do Bundestagu v jednotlivých spolkových krajinách, ktoré dopĺňajú celkový obraz rozloženia politických síl. Pri voľbe nemeckého prezidenta sa schádza Spolkové zhromaždenie (Bundesversammlung), ktoré je zložené zo všetkých poslancov Bundestagu a poslancov (zástupcov) spolkových krajín menovaných ich parlamentmi, ktorých je toľko ako poslancov Bundestagu. Pri voľbe prezidenta NSR vo februári 2017 malo Spolkové zhromaždenie 1 260 osôb (z toho bolo 630 poslancov Bundestagu). Okrem toho časť členov spolkovej vlády do nej prichádza so skúsenosťami z krajinských vlád. Tieto prvky tiež prispievajú k relatívnej stabilite a usporiadanosti nemeckej politiky, ktorá má, samozrejme, aj svoje nedostatky, slabé miesta, komplikácie i protirečenia. No aj tak o takejto úrovni politiky (a politickej kultúry) sa nám na Slovensku, tobôž v podmienkach hegeromatovičomoci podporovanej čaputovčinou, môže len snívať.
 

Súhrnné výsledky volieb do Bundestagu

Podľa nemeckého volebného zákona každý volič má dva hlasy. Prvý pre kandidáta vo volebnom obvode (bolo 229 obvodov, ktorých hranice sa v jednotlivých spolkových krajinách pravidelne upravujú na základe počtu obyvateľov s voličským právom). Kandidát ktorý v obvode dostane najviac hlasov, získa tzv. priamy mandát. Druhý hlas odovzdáva volebnému zoznamu politických strán, ktoré sa zostavujú v rámci spolkových krajín.

Podľa úradných výsledkov volieb sa ich víťazom na základe druhých hlasov stala Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) s 25,7 % platných odovzdaných hlasov. V porovnaní s voľbami v septembri 2017 dosiahla prírastok 5,2 %.

Za ňou nasledovala Únia (špecifická koalícia CDU a Kresťansko-sociálnej strany Bavorska /CSU/) so ziskom 24,1 % hlasov, čo je jej najhorší volebný výsledok za celú existenciu NSR. Mala aj najväčší prepad v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami – menej o 8,8 %.

Na treťom mieste boli Zelení s 14,8 % hlasov (čo je trochu menej, ako im prisudzovali preferencie). Dosiahli však najväčší prírastok v porovnaní s voľbami v septembri 2017 – o 5,9 %.

Štvrtí v poradí sa umiestnili liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), za ktorých odovzdalo hlasy 11,5 % voličov. Strana si polepšila síce len o 0,8 % hlasov, ale jej význam stúpol v súvislosti s úvahami o vytvorení koalície z troch strán.

Na piate miesto padla Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá získala 10,3 % hlasov. Dosiahla  o 2,3 % hlasov menej ako pred štyrmi rokmi. So stranou nebola na federálnej úrovni už pred voľbami ochotná uzavrieť koalíciu žiadna zo strán, ktoré sa dostali do Bundestagu.

Jedno prekvapenie sa však predsa konalo, a to na úkor DieLinke (Ľavica), za ktorú hlasovalo len 4,9 % voličov (o 4,3 % menej ako v roku 2017). V prvom hlase získala tri priame mandáty (2 v Berlíne a 1 v Lipsku) a tak podľa volebného zákona zostane v Bundestagu a bude mať frakciu.

Na základe prvého hlasu získala Únia 143 (z toho CDU 98 a CSU 45) priamych mandátov, SPD 121, Zelení 16, AfD 16 a Ľavica 3.

Pri prideľovaní kresiel rozhoduje počet voličov na základe druhého hlasu. Špecifikom prideľovania kresiel sú tzv. presahujúce (previsajúce) a kompenzačné mandáty, ktoré sa určujú na základe počtu hlasov v jednotlivých spolkových krajinách. Došlo k ďalšiemu  zvýšeniu počtu poslancov. Nakoniec ich bude spolu 736, čo je o 27 viac, ako bolo v predchádzajúcom Bundestagu. Šíria sa ironické hlasy, že keď to ďalej takto pôjde, Bundestag sa stane druhým najväčším parlamentom na svete po čínskom (doplníme, že Európsky parlament má po vystúpení Veľkej Británie z EÚ 705 poslancov).

V 20. Bundestagu bude mať SPD 206 (o 54 viac), Únia 197 (z toho CDU 152 a CSU 45 – spolu o 48 menej), Zelení 118 (o 51 viac), FDP 92 (o 12 viac), AfD 83 (o 3 menej) a Ľavica 39 poslancov (o 30 menej). Okrem toho prvýkrát v histórii Bundestagu v ňom zasadne jeden poslanec za Juhošlezvický zväz voličov (Südschleswigscher Wählerverband).

Pre úplnosť doplníme volebnú účasť, ktorá bola 76,6 %, čo bolo o 0,4 % viac ako v roku 2017. Neplatných bolo 0,2 % prvých a 0,1% druhých hlasov.
 

Stručne o výsledkoch volieb do Bundestagu v jednotlivých spolkových krajinách

Na výsledky volieb do Bundestagu v jednotlivých spolkových krajinách sa pozrieme z toho dôvodu, že druhý hlas vo voľbách sa v každej spolkovej krajine odovzdáva pre krajinské volebné zoznamy. Poznamenáme, že za krajiny sa počítajú aj tri mestá so zvláštnym štatútom – Berlín, Brémy a Hamburg.

Spolkové krajiny však majú rozdielny počet obyvateľov, čo sa prejavuje aj vo voľbách. Aby sme príliš neunúvali číslami, uvedieme, že v Bádensku-Württembersku, Bavorsku a Severnom Porýní-Vestfálsku žije v súčasnosti spolu o niečo viac ako polovica obyvateľstva Nemecka.

V stručnosti poukážeme v abecednom poriadku spolkových krajín v každej z nich na tri strany s najvyšším ziskom hlasov ako aj najväčšie zisky a straty strán v porovnaní s voľbami v roku 2017, čo vytvára plastickejší pohľad o pohybe na nemeckej politickej scéne.

V Bádensku-Württembersko zvíťazila CDU so ziskom 24,8 % hlasov pred SPD s 21,6 % a Zelenými 17,2 %. Najviac si polepšila SPD (+ 5,3 %) a najviac stratila CDU (- 9,6 %).

V Bavorsku zvíťazila CSU s 31,7 % hlasov pred SPD 18,0 % a Zelenými 14,1 %. Najviac získali Zelení (+ 4,3 %) a o najviac prišla CSU (- 7,1 %).

V Berlíne zvíťazila SPD s 23,5 % hlasov pred Zelenými s 22,4 % a CDU s 15,9 %. Najviac si polepšili Zelení (+ 9,8 %) a najviac upadla Ľavica (- 7,3 %).

V Brandebursku (nová spolková krajina) vyhrala SPD s 29,5 % pred AfD s 18,1 % a CDU s 15,3 %. Najviac získala SPD (+ 11,9 %) a najväčšiu stratu mala CDU (- 11,4 %  a spadla z prvého miesta na tretie).

V Brémach vyhrala SPD s 31,5 % hlasov pred Zelenými s 20,8 % a CDU so 17,2 %. Najviac si polepšili Zelení (+ 9,8 %) a najviac upadla CDU (- 7,9 %).

V Dolnom Sasku vyhrala SPD s 33,1 % hlasov pred CDU s 24,2 % a Zelenými s 16,1 %. Najviac získali Zelení (+ 7,4 %) a najviac stratila CDU (- 10,8 %).

V Durínsku (nová spolková krajina) vyhrala AfD s 24,0 % hlasov pred SPD s 23,4 % a CDU s 11,9 %. Najviac získala SPD (+10,2 %) a stratila CDU (- 11,9 %, čo bol pokles o viac ako polovicu)

V Hamburgu zvíťazila SPD s 29,7 % hlasov pred Zelenými s 24,9 % a CDU 11,8 %. Najviac získali Zelení (+ 11,0) a najviac stratila CDU (- 11,8 %)

V Hesensku vyhrala SPD s 27,6 % hlasov pred CDU 22,8 % a Zelenými s 15,8 %. Najviac si polepšili Zelení (+ 6,1 %) a najviac upadla CDU (- 8,0 %).

V Meklenbursku-Predpomoransku (nová spolková krajina) vyhrala SPD s 29,1 % pred AfD s 18,0 % a CDU so 17,4 %. Najviac získala SPD (+ 14,0 %) a najhoršie dopadla CDU (- 15,7 %).

V Porýní-Falcku vyhrala SPD s 29,4 % hlasov pred CDU s 24,7 % a Zelenými s 12,6 %. Najviac si polepšila SPD (+ 5,2 %) a najviac spadla CDU (- 11,2 %)

V Sársku vyhrala SPD s 37,3 % hlasov pred CDU s 23,6 % a FDP s 11,5 %. Najviac získala SPD (+ 10,1 %) a najhoršie dopadla CDU (- 8,8 %). V Sársku však nebola kvôli nedostatkom pripustená k voľbám krajinská kandidátka Zelených.

V Sasku (nová spolková krajina) zvíťazila AfD s 24,6 % hlasov pred SPD s 19,3 % a CDU s 17,2 %. Najviac si polepšila SPD (8,7 %) a najviac upadla CDU (- 9,7 %)

V Sasku-Anhaltsku (nová spolková krajina) vyhrala SPD s 25,4 % pred CDU s 21,0 % a AfD s 19, 6 %. Najviac si polepšila SPD (+ 10,2 %) a najväčšie straty mala CDU (- 9,3 %).

V Severnom Porýní-Vestfálsku vyhrala SPD s 29,1 % hlasov pred CDU s 26,0 % a Zelenými s 16,1 %. Najväčší zisk dosiahli Zelení (+ 8,5 %, vyše 2-krát viac ako v minulých voľbách) a najviac upadla CDU (- 6,7 %).

V Šlezvicku-Holnštajnsku vyhrala SPD s 28,0 % pred CDU s 22,0 % a Zelenými s 18,3 %. Najviac si polepšili Zelení (+ 6,4 %) a najväčšie straty mala CDU (- 12,0 % ).

V médiách sú aj porovnania výsledkov volieb medzi starými a novými spolkovými krajinami. V starých spolkových krajinách s bývalým Západným Berlínom v súčte dosiahla najviac SPD s 26,1 % hlasov pred Úniou s 25,6 % a Zelenými 15,9 %. Najviac si polepšili Zelení (+ 6,1) a najviac stratila Únia (- 8,5 %). V nových spolkových krajinách aj so starým (východným) Berlínom tiež mala najväčší zisk SPD s 24,1 % pred AfD s 20,5 % a CDU so 16,8 %. Najviac si polepšila SPD (+ 10,2 %) a najviac upadla CDU (- 10,8 %).
 

Pri hodnotení výsledkov volieb sa zvýrazňujú niektoré závery (samozrejme, majú diskusný charakter).

Prvý je, že víťazstvo SPD nad Úniou nebolo až také výrazné (o 1,6 % hlasov), ale z pohľadu výsledkov jednotlivých krajinách je úspech SPD výraznejší. SPD zvíťazila v 12, Únia v 2 a AfD tiež v 2 krajinách. Najväčší počet hlasov SPD získala v Sársku – 37, 3 % (zopakujeme, že tu nekandidovali Zelení) a najmenej v Bavorsku – 18,0 %. Vo všetkých krajinách si polepšila – najviac v Brandebursku o 11,9 %.

Druhý je, že Únia stratila všade (aj v krajinách, kde zvíťazila) a hovorí sa aj o jej historickom debakli. Najviac hlasov získala CSU v Bavorsku (31,7 %) a najviac stratila CDU v Meklenbursku-Predpomoransku (15,8 %). V 7 krajinách stratila CDU po viac ako 10,0 % hlasov. Takže z tohto pohľadu to bol skutočne debakel.

Tretí je, že celkový výsledok Zelených bol nižší, ako očakávali. Polepšili si vo všetkých 15 krajinách, kde kandidovali, ale nikde neboli prví. Zisky mali väčšie v starých spolkových krajinách. Najviac to bolo v Hamburgu (11,0 %).

Štvrtý je, že radikálna AfD mierne stratila. Polepšila si v Durínsku (o 1,3 %). V dvoch krajinách percentuálne zostala na rovnakej úrovni ako v roku 2017. V 13 krajinách však získala menej hlasov – najviac stratila v Berlíne (- 3,6 %).

Piaty je, že Ľavica výrazne prepadla i keď menej ako Únia. Kandidovala vo všetkých krajinách a všade získala menej hlasov ako v predchádzajúcich voľbách. Najväčší prepad zaznamenala v Sasku-Anhaltsku – o 8,1 %. Cez 5 % sa dostala v 9 krajinách: Berlíne, Brandenbursku, Brémach, Durínsku, Hamburgu, Meklenbursku-Predpomoransku, Sársku, Sasku a Sasku-Anhaltsku, ale nikde sa nedostala vyššie ako na štvrté miesto v počte získaných hlasov.

Šiesty je, že stále pretrvávajú rozdiely medzi starými a novými spolkovými krajinami. V oboch častiach Nemecka bola prvá SPD. V nových spolkových krajinách došlo síce k vzostupu SPD, ktorý bol väčší ako v starých krajinách, ale stále je výrazným fenoménom veľká sila AfD, ktorá sa zmenšila. Výrazne upadla Ľavica, ale aj tak je silnejšia ako v starých krajinách. Výrazne sa oslabili aj zisky CDU.

(Pokračovanie)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984