Kazachstan - sedemstotridsaťštyri dní s novým prezidentom

Počet zobrazení: 2426

Uf(!), ako ten čas letí – 12.júna 2021 uplynuli dva roky od momentu, čo Kasym-Žomart Kemelovič Tokajev oficiálne pristúpil k plneniu svojich povinností ako riadny a druhý prezident nezávislého Kazachstanu. A propós, rok 2021 je rokom 30. výročia nezávislosti tejto stredoázijskej republiky.

Napriek tomu, že dva roky nie sú nejaké okrúhle jubileum, zrejme stojí za to sa pristaviť a využiť tento dátum na akúsi mini bilanciu. Nakoniec v tomto období, resp. v rámci tohto pontifikátu bolo na Slovensku otvorené samostatné Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike, na čele ktorého je (ako prvý) veľvyslanec (a veľký priateľ Slovenska) Roman Jurievič Vasilenko. Inak pomerne častý autor na stránkach Slova.

Druhý prezident nahradil svojho predchodcu po dvadsiatich ôsmich rokoch prezidentovania Nursultana Abiševiča Nazarbajeva – Елбасы.

Dôvod, prečo odstúpil v polovici svojho obdobia, patrí medzi vďačné a exkluzívne témy diskusií expertov sledujúcich vývoj v Strednej Ázii. Bol to zdravotný stav? Bol to strach z ukrajinizácie (čo je strašná predstava) politických vzťahov v Kazachstane? Bo to strach zo scenára v susednom Uzbekistane, keď prezident I. A. Karimov (posledný parťák zo sovietskej éry) odišiel po malej oslave náhle, bez prípravy a časť jeho rodiny je vo väzení?

V zásade je jedno, akým smerom sú vedené akademické debaty. Kasym-Žomart Tokajev je politický fakt a fenomén dnešného Kazachstanu a človek, ktorý koncepčne, nehľadiac na COVID-šialenstvo, cielene hovorí o politickej modernizácii krajiny.

k.-z._tokajev.jpg
Prezident Kasym-Žomart Tokajev. Foto: www.kapital.kz

Je to človek, ktorý ešte ako predseda Senátu Parlamentu Kazachstanu spustil diskusiu o revolučnom prechode Kazachstanu z cyriliky na latinku. Takže ak sa dnes stretávate s jeho menom v ruskojazyčnej azbuke ako Касым-Жомарт Токаев, v kazašskom jazyku v cyrilike to je Қасым-Жомарт Тоқаев, lenže po tom, až bude v platnosti nová forma grafického znázornenia – panturecká abeceda – budeme si musieť zvyknúť na Qasym-Jomart Toqayev. Lenže podobný pokus (trvajúci už viac ako dvadsať rokov) v Uzbekistane je zatiaľ bezúspešný. Vplyv Sovietskeho zväzu je zatiaľ najmä u staršej generácie silnejší než vplyv Ankary. Ale ako sa vraví, zatiaľ je všetko zatiaľ! No a u nás na Záhorí: všecko bude ináč!
 

Politická modernizácia

Tri desaťročia nie sú z historickej dimenzie niečo prevratné, ale ak sa založia správne parametre (Slovensko s podobnou historickou osou), potom sa z periférnej zväzovej republiky môže stať (aj sa stal) celkom medzinárodne prijateľný a uznávaný subjekt medzinárodného práva so stabilnou sociálnou situáciou v krajine.

Iným okruhom je téma budovania tzv. počúvajúceho, resp. načúvajúceho štátu, na čo má K.-Ž. Tokajev autorské právo. Logika tohto prístupu je v tom, že krajina by sa mala pohybovať v rámci schémy postupnej modernizácie – sociálnej, ekonomickej a najmä politickej – bez škodlivého efektu, keď vagón predbieha lokomotívu.

Nakoniec dvojročné obhliadnutie naznačuje, že (aspoň pri pohľade z Bratislavy) konštrukcia modernizácie kazašskej spoločnosti nerúca jej základy. Naopak, práve z nich čerpá a opiera sa o evolučný, a nie revolučný prístup.

Tu je celkom symbolické, o čom sme na SLOVE písali, že K.-Ž. Tokajev podpísal 24. mája 2021 zákon  O zmenách a doplnení Ústavného zákona Kazašskej republiky „O voľbách v Kazašskej republike“ (закон «О внесении изменений и дополнений в Конституционный закон Республики Казахстан «О выборах в Республике Казахстан»).[1]Začiatok formulára Táto práva norma totiž mení samotnú paradigmu riadenia štátu.

tokajev_juza.jpg
K.-Ž. Tokajev a autor článku. Foto: archív autora

To, čo urobil K,-Ž. Tokajev za dva roky svojho mandátu, nie sú len situačné, resp. kozmetické úpravy politického systému krajiny, ale ide o zásadné politické reformy:

Po prvé – ide o snahu o aktivizáciu straníckej a politickej konkurencii v krajine;

Po druhé – realitou sa stávajú priame voľby akimov na všetkých úrovniach a citlivejší prístup k téme;

Po tretie – následne alebo skôr súbežne môžeme hovoriť aj o nábehu na skvalitnenie celkového volebného systému.
 

Postpandémia – a čo ďalej?

Samozrejme, že ani Kazachstan sa nevyhol globálnemu tlaku pandémie COVID. Na rozdiel od Slovenska, kde sa pretavila do permanentnej politickej a následne hodnotovo-morálnej krízy s následnou kriminalizáciou všetkého a všetkých, Kazachstan opraty riadenia, ktoré držal a drží K.-Ž. Tokajev, začali kvalitatívnu premenu sociálno-politických vzťahov pri povinnej a normálnej účasti občanov (občianskej spoločnosti) na tomto procese.

Totiž v Kazachstane sa občan (volič) stal počas pandémie centrom vesmíru, a nie príťažou v slovenskom variante ukrajinsko-balkánskeho smerovania.

Ešte raz sa pokúsme zosumarizovať, čo vlastne K.-Ž. Tokajev sformuloval a čo navrhuje kazašskej spoločnosti:

  1. je potrebné skvalitnenie, sprehľadnenie a zjednodušenie volebného systému krajiny a tým zlepšiť volebnú kultúru Kazachstancov;
  2. zvýšiť záujem občanov o veci verejné;
  3. reforma štátnej správy;
  4. ochrana záujmov občanov – ako základ dôvery medzi občanom a štátom;
  5. komplexný prístup k ľudským právam;

Samozrejme, neobchádza ani ekologické témy, aj keď v Kazachstane táto téma nie je až taká horúca.

Dva roky

Na svojom pracovnom stole mám niekoľko neustále otvorených kníh, v ktorých hľadám, či skôr nasávam inšpiráciu. Jednou z nich je aj titul autora I. Bastami: Kazachstan: Technológia úspechu[2]. Tento autor popisuje, prečo sa Kazachstanu darí, resp. prečo mu napriek stredoázijskej realite ide karta. Jedným z fenoménov je fakt, že spoločnosť verí svojmu lídrovi a verí v potrebu realizácie programových cieľov a úloh, tak ako ich formuluje prezident. To je to, čo na Slovensku, na rozdiel od Kazachstanu, momentálne nie je možné!

Spomenuté dva roky K.-Ž. Tokajeva, okrem toho, že sa v krajine učia (úspešne) žiť bez N. Nazarbajeva, boli spojená s mixom koronavírusu a etapou snahy o politickú a sociálnu modernizáciu krajiny.

Tie dva roky potvrdili podporu modernizačného programu. To je celkom dobrý výsledok dvojročnej prítomnosti Kasyma-Žomarta Tokajeva v AkOrde (prezidentské sídlo) v Nur-Sultane.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Súvisiace články:
Druhý prezident Kazachstanu - Kasim-Žomart Tokajev | noveslovo.sk
Sto dní „nového“ prezidenta Kazachstanu | noveslovo.sk

 


[2] БАСТАМИ И.: Каяхстан: Технологиа успежа, Издательство Раритет 2015, ISBN 978-601-250-270-1.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984