Rýchly Joe na krídlach bombardérov...

Počet zobrazení: 2141

Donald  Trump sa poriadne sekol, keď ešte v predvolebnej kampani označoval demokratického konkurenta Bidena za sleepy Joea, spiaceho Joea, či za slow Joea, pomalého Joea... Tým naznačoval, že Biden je vo všetkom pomalý, že nemá dostatok energie /možno, že neberie výživové doplnky/, že mu všetko dlho trvá, slovom, že taký typ do Bieleho domu nepatrí. Veď napokon sa skoro až päťdesiat rokov usiloval stať sa US prezidentom...

Ale v týchto dňoch určite prekvapil aj samotného Donalda, ktorý si v teplom sídle na Floride líže rany z prehry. Joe Biden ukázal, že nie je nejakým spiacim či pomalým, že je práve stopercentným mužom činu, je jednoducho chlapom, ako sa patrí.

Ako švihnutím čarovného prútika sa stal z neho speedy Joe, teda rýchly Joe...

Dokladom toho je fakt, že sa v týchto dňoch pustil naplno do napĺňania svojho bombastického hesla, ktoré na začiatku tohto roku vyjadril v jedinej vete: „America is back and ready to lead the world,“ /Amerika je späť a pripravená viesť svet/.

Tohto  novučičkého amerického prezidenta treba brať totiž po štvrtku 25.februára naozaj vážne .Veď dokázal stlačiť spúšť a na jeho povel americké bombardéry zaútočili  na sýrske pohraničné mestečko s Irakom Al Bukamal na východe Sýrie a zhodili zopár demokratických či humanitárnych bômb rovno na základňu šíítskych milícií Katáíb Hizbaláh, ktoré má podporovať Irán. Teda štát, už dlhé roky a stále aj v našej súčasnosti, po Číne a Rusku označovaný za najväčšieho nepriateľa Ameriky. Malo ísť o odvetu za útok vraj týchto milícií /čo sa dosiaľ nepotvrdilo/ na americkú základňu v Iraku ešte z polovice februára tohto roku, keď zahynul jeden kontraktor, pôvodom nie Američan, a niekoľko US vojakov bolo zranených. John Kirby, čo je nový hovorca Pentagónu /inak vyzerá, pravdaže, ako fešácky vojak, lenže má na sebe civilný oblek, aby sa nepovedalo, aj keď dosť pokrčený/ predniesol po útoku tieto starostlivo vážené slová.

„Operácia vysiela jednoznačný odkaz: prezident Joe Biden bude konať, aby ochránil americký a koaličný personál. Súčasne sme konali zámerne s cieľom deeskalovať celkovú situáciu vo východnej Sýrii a Iraku.“

Punktum a bodka. Len si všimnime napr. to jedno slovíčko: deeskalovať... Nuž to je „slušný“ vynález, či nie? Aby ste nejakú situáciu upokojili, tak najskôr musíte ešte priliať olej do ohňa, teda ju eskalujete a tým sa veci „upokoja“ a môžete začať deeskalovať.

Jeden musí žasnúť

Takto sa teda veci majú a aj takto sa ujal prezidentskej funkcie nebojácny Joe Biden. Tá jeho veta o tom, že Amerika je späť a znovu pripravená viesť svet, teda až ochotná, začala dostávať obsah. Veta nie je nejako bohvieaká, no predstavuje staronovú „zahraničnopolitickú koncepciu“. Ako inak môže predsa Amerika  dať svetu na známosť, že je späť a že teda nám ide ukázať, kto je tu pánom. Útok na sýrske mestečko  Al Bukamal na východe Sýrie pri hranici s Irakom musí každého presvedčiť, že je tomu naozaj tak. Veď ako inak dokážete, že ak americký prezident, a nezáleží na tom ktorý /tento je ale celkom novučičký /niečo povie a nesplní, to by mal po autorite.

A tak sa hľadal priestor no a určite mu radil celý okruh špecialistov. Slovo teraz dostáva veľmi často nový bezpečnostný poradca Jake Sulivan /vraj vychádzajúca hviezda americkej strategickej politiky/, potom pravdaže nový minister zahraničia, Tony Blinken /to je ten, ktorý nie tak dávno, keď pracoval po boku Hillary Clintonovej v Obamovej vláde, mal organizovať dodávku zbraní sýrskym bojovníkom proti prezidentovi Bašárovi Asádovi/. Aj ten sa potrebuje predviesť na svetovej scéne, no a je tam aj starý známy diplomat William Burns, ktorý sa ulakomil na super džob. Keď ho schváli Senát, stane sa hlavným US agentom, teda riaditeľom tej obávanej agentúry s nezlomnou značkou CIA. No a  príprava na útok sa nemohla zaobísť bez nového  ministra obrany Christophera Millera. To by predsa nešlo, veď práve jeho ľudia útok podnikli. Len na okraj je vhodné poznamenať, že tento fyzicky až priveľmi ozrutný pán bol donedávna riaditeľom NCC /Národného protiteroristického centra/, takže v úzkom kruhu rozhodcov jeho rady určite nevyšli navnivoč. Prevažná väčšina týchto mužov /pravdaže okrem dosť mladého Sulivana má staršie napojenie nielen na Hillary, ale aj na samotného Baracka Obamu. /Ten ako vieme dostal Nobelovu cenu mieru, ledva sa ocitol v Bielom dome, treba len dúfať, že to isté nepostihne aj Joea/.

No a  čo dodať práve o samotnom Bidenovi? Ten bol predsa Obamov viceprezident a ako pasovaný odborník na zahraničnú politiku sa angažoval, pravdaže, spolu a znovu musím pripomenúť to meno, s Hillary Clintonovou na otvorení tej povestnej tzv. Arabskej jari /práve si možno pripomenúť desiate výročie od jej vypuknutia /a vieme veľmi dobre, ako sa skončila. K tragédii Blízkeho východu, aby to bolo komplet, potom ešte dodali Líbyu a nechali zavraždiť plukovníka Muammara Kaddáfího, no a dosiaľ sa ani jeden z cielených štátov nemôže z tamtoho projektu spamätať. Možno až na Egypt, kde po krátkom intermezze so slobodnými voľbami, keď bol krátko prezidentom bývalý člen Moslimského bratstva Mursí, je pri moci znovu osvedčená armáda. 

No a „vybavovanie starých účtov“ teda na Amerike tak „obľúbenom“ Blízkom východe pokračuje klasickou metódou: vojenskou silou! Na určitý čas, či čo len na určitú chvíľu sa tým dajú zabiť ak už nie dve muchy tak aspoň jedna. Priznám sa, že som americký vojenský útok, to bolo úplne jedno ktorým smerom, očakával skôr, nie síce oveľa skôr, ale predsa len sa „patrilo“  uviesť na svetovom dejisku hneď po inaugurácii. Lebo aj keď sa  môže javiť tento novučičký americký prezident ako mäkšia kópia Donalda Trumpa, veď na prvý pohľad pôsobí oveľa serióznejšie či miernejšie, zdanie klame. /Lenže Biden musel trochu čakať: zúčastnil sa na tradičnej, tej povestnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove, aj keď vzhľadom na covid iba on-line a tak nemohol predsa účastníkom stretnutia hovoriť „úžasné“ veci o mieri a zároveň vojensky útočiť, to dá predsa rozum/.

Ale po jej skončení mohol konečne stlačil spúšť.

Jednou vecou sú predsa nejaké teoretické stratégie, koncepcie či smiešne vyhlásenia o riešení situácie či pomerov v odľahlých kútoch planéty, ale najúčinnejšou metódou, aby vás brali vážne /lebo svet sa predsa už len zmenil, alebo nie?/ je predsa len použitie vojenskej sily. A tak teda v minulých dňoch vydal Joe bez priveľkého otáľania pokyn a americké bombardéry zaútočili na východe Sýrie na pravdepodobné ciele milícií podporovaných podľa predpokladu Iránom.

Takže je jasné, čo sa bude a ako sa bude diať pod taktovkou Bidena, tohto staronového strážcu demokratických hodnôt či dokonca ľudských práv. Sedemnásť či až 22 mŕtvych, hlásili zdroje, no  čo tam po tom, veď išlo o odvetu. A taká odveta musí predsa nepriateľa vystrašiť, aby pochopil, že nielen v Iraku, či v  Afganistane , ale aj v Sýrii pôsobí americká vojenská sila. Pravdaže, aby sme sa priveľmi nečudovali, že USA zaútočili na územie Sýrie!!! To predsa patrí do strategickej metódy americkej politiky. Ide síce o suverénny a nezávislý štát, kde sa také udalosti, ako je americký či izraelský útok, nemajú čo odohrávať, či konať.  Izrael si pravdaže už roky robí zo sýrskeho územia cvičný cieľ, veď anektoval sýrske Golanské výšiny, odkiaľ má na dostrel dokonca hlavné mesto Damask. A to robí svojvoľne a proti všetkým medzinárodným princípom či chartám, alebo ako sa tie čudné zmluvy na ohýbanie nazývajú. No a klasika, nikde nič, žiaden protest, žiadne sankcie, všetko na smiech.

Takže Amerika všade naokolo stále šíri demokraciu, našťastie nie ešte v Iráne, aj keď nie tak dávno práve tak často spomínaná Hillary Clintonová vykrikovala, že ak sa Irán nebude správať tak, ako si to želajú USA, môže rovno na sebe tiež okúsiť americkú vojenskú silu... Nuž vtedy som na chvíľu spozornel, žeby sa Amerika pustila do riadnej vojny s takým štátom? Nestačilo, že zničili Irak, Afganistan, že začali tú povestnú Arabskú jar a neskôr pridali Líbyu, no povedal som si to, by bol už inakší oriešok. Veď už útok na Irak, krajinu s 35 miliónmi obyvateľov, bol napriek všetkým falošným sloganom a vlastníctve jadrovej bomby priveľkou odvahou. Saddám mal pri sebe Revolučné gardy, dosť dobre vycvičenú armádu, aj keď vojnou s Iránom oslabenú, ale bolo jasné, že dlho americkej a tzv. spojeneckej sile vzdorovať nedokáže. Lenže Amerika zaútočila na štát s 35 miliónmi obyvateľov. To je predsa bez diskusie priveľká odvaha. Aby ste tak veľký štát s veľkou rozlohou a aj keď skôr s rovinatým a púštnym terénom okupovali musíte mať aj dostatok tzv. pešej vojenskej sily. Veď ak krajinu zamordujete a chcete v nej zaviesť demokraciu, navyše amerického typu, musíte na terén vysadiť dostatok vojakov v plnej poľnej. Slovom okupant sa musí prechádzať po území okupovaného štátu, aby ho všetci jasne videli , registrovali, teda brali vážne.

Ale útok na Irán?

Na krajinu s osemdesiatimi miliónmi obyvateľov?

Keď sa proti okupácii Iraku, či proti dosiaľ nikým nevysvetlenej prítomnosti amerických vojsk na severovýchode Sýrie /kde vraj strážia ropné veže/ vzbúrite, tak vás označia za teroristov. No a keď použijete proti mohutnej vojenskej sile svoje milície, čaká vás vojenská odplata. V Afganistane šíri Amerika demokraciu rovných dvadsať rokov, v Iraku sedemnásť, pokus o podobný model v Sýrii /rátalo sa aj so zavraždením sýrskeho prezidenta Bašára Asáda – najskôr sa mu vyhrážal Barack Obama prekročením tzv. povestnej červenej čiary a nedávno aj Donald Trump /nevyšiel, v Líbyii sa neuchytilo ani jej zrniečko, lenže cieľom je bezpochyby Irán, aj keď so Sýriou sa, ako vidno znovu ráta, až na to, že Asád má po ruke pomocnú ruku Moskvy na základe dávnej dohody aj o vojenskej spolupráci.

A ešte aspoň dve poznámky: to mestečko Al Bukamal na východe Sýrie oslobodila od bojovníkov Islamského štátu pred vyše tromi rokmi regulárna sýrska armáda, aj keď Trump vyhlasoval, že jemu sa podarilo zničiť Islamský štát nielen na území Iraku, ale aj Sýrie...Vtip už ani nemôže byť väčší, keď si uvedomíme, že ISIS vznikol ako vedľajší produkt americkej agresie proti Iraku! Takže aj Bidenov útok na šíítske milície v oblasti spomínaného mestečka v provincii Daj az Zaur sleduje tú istú stopu, po ktorej sa vydali jeho predchodcovia, dajme tomu až od Ronalda Reagana! Pacifikovať a vojenskou silou terorizovať nielen Blízky, ale aj Stredný východ, a jasne, že  spolu s Izraelom. Ide len a len o spojené nádoby jedného cieľa: obranu amerických a izraelských záujmov.  

Teraz bude zaujímavé dozvedieť sa, ako si Joe Biden predstavuje obnovenie dohody o jadrovom programe Iránu, dohody, ktorú zrušil Donald Trump /ten dal navyše príkaz na zabitie slávneho iránskeho generála Kásima Sulejmáního a pri útoku na bagdadskom letisku zahynul aj abú Mahdi Muhandis, veliteľ irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie, určite aj na potešenie Tel Avivu/.

A teraz je teda po ruke staronová metóda: aby ste niečo dosiahli musíte to najskôr eskalovať /bombami/ a potom vám to padne do náručia deeskalované... Nuž , takto teda začal na medzinárodnej scéne, nie sleepy, ale speedy Joe, teda nie spiaci, ale práveže rýchly Joe...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984