Kam kráčaš, ľudstvo?

Aj keď si uvedomujem, že nežijeme šťastnú dobu a viac menej sme obklopovaní len negatívnymi a neradostnými informáciami, nebudem, žiaľ, vo svojej úvahe dnes výnimkou ani ja. Možno k tomu prispieva aj domáce väzenie, život v bubline, bez priateľov, bez chvíľ, ktoré nám ešte nedávno prinášali akú-takú radosť zo života. Nie som priateľom internetu, nemám svoju stránku, na prezentáciu svojich názorov využívam už len Slovo. Napriek tomu využívam počítač a cez e-maily sa snažím byť v kontakte s priateľmi a ľuďmi, ktorých si vážim. No osobný kontakt to nevynahradí a nepribližuje nás to k sebe. Skôr naopak. Každopádne som vďačný aspoň za takúto komunikáciu.

Mnohí priatelia, s ktorými si píšem, hodnotia toto obdobie ako predzvesť niečo zlého, čo nás čaká v budúcnosti, čo môže vyústiť do vojny. Zamyslel som sa nad tým a došiel som ešte k horšiemu záveru. Toto obdobie nevyústi do vojny. Toto je už vojna. Samozrejme, nie taká, kde sa strieľa, vybuchujú bomby či granáty. Je to však vojna, ktorá prináša nevinné ľudské obete. Je to moderná, veľmi sofistikovaná vojna. Vojna, kde budú víťazi i porazení. Obávam sa však , že Slovensko nebude na strane víťazov. Vojna ktorá bude ešte viac polarizovať tento svet. Bohatí budú ešte bohatší a silnejší, chudobní a malí, ešte slabší a závislejší. Bránim sa takejto úvahe, no vidím, ako sa pod vplyvom demokracie začína napĺňať to staré rímske o hrách a chlebe. My budeme zrejme tí, ktorým sa ujde ten chlieb a hry. No a tí, ktorí budú víťazmi tejto vojny, získajú ešte väčšiu silu a moc a budú o nás rozhodovať.

Možno je táto moja úvaha zvrátená (čo by som si naozaj veľmi prial). Otázka však znie možno inak. Je možné to, čo sa dnes u nás i vo svete deje, ešte zastaviť? Na jednej strane určite áno, lebo ešte stále my ľudia máme vplyv na svoju budúcnosť. Na druhej strane však nie som si istý, či tí, čo to majú možnosť zmeniť, to aj zmeniť chcú. A tu je odpoveď už oveľa zložitejšia. Žijeme totiž dobu neskutočnej chamtivosti, honby za postavením, bohatstvom, ovládať všetko, čo sa len ovládať dá. No a to všetko plodí zlo, závisť, nenávisť, pomstychtivosť, nepriateľstvo a čo ja viem čo ešte. Boli časy, keď som si naivne myslel, že toto všetko sa dá zastaviť či zmeniť demokratickými voľbami, kde využijeme svoje volebné právo a budeme si voliť takých zástupcov, ktorí nám naozaj zabezpečia to, čo pred voľbami sľubujú. Dnes už sme z tejto naivity asi všetci vytriezveli. Dobre už proste bolo. Teraz sa budeme musieť v každých voľbách zamerať asi len na to, aby nebolo horšie. A takto nejako budeme musieť rozmýšľať aj v najbližších voľbách, bez ohľadu na to, kedy budú. Ten výber zrejme nebude veľmi iný, no všetci budú sľubovať, že oni už budú iní. Dokonca aj tí, ktorí v politike pôsobia už dlhšie, no doteraz vinou rôznych okolností, nemohli budovať Slovensko tak, aby sme sa tu boli šťastní a spokojní.

Sám som zvedavý, kde a ako sa toto všetko skončí. Internet, rôzne sociálne stránky ničia zdravé, alebo ak chcete, sedliacke uvažovanie. Možno je to všetko aj účelom, aby ľudia prestali zdravo, racionálne, no hlavne ľudsky uvažovať. Pritom si ani neuvedomujeme, ako pomaly a iste meníme náš svet na džungľu, kde platí hlavne pravidlo silnejšieho a mocnejšieho. Vždy je tu však šanca tomu predísť. Nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Je tu našťastie ešte stále dosť rozumných, vzdelaných a zdravo uvažujúcich ľudí. To je naša šanca, naša svetlejšia budúcnosť. Otázkou len zostáva, či by boli ešte ochotní takíto ľudia zabojovať o našu lepšiu budúcnosť. Ak však takých ľudí nedostaneme do politiky a na miesta, kde sa rozhoduje o budúcnosti našej krajiny, ani tie najdemokratickejšie voľby nič nezmenia. Takže hlavné pozitívum môjho príspevku je v tom, že zmenu môžu priniesť len ľudia tak ako vždy doteraz v histórii ľudstva.

Priatelia, viem, že ani moja úvaha nevybočila z množstva negatívnych správ, ktorými sme denne spoločne obklopovaní a bombardovaní. Preto sa pokúsim byť v ďalšom príspevku optimistickejší.