Reklama

... súdim teba

Počet zobrazení: 1779

Exminister vnútra Tomáš Drucker podľa opozície zlyhal, pretože podľahol smeráckemu tlaku a neodvolal policajného prezidenta. Mal podľahnúť tlaku ulice a policajného prezidenta odvolať. Z populistického verdiktu opozičných politikov zavanulo známe: podľa seba, súdim teba. Zájdení poslaneckou rutinou zabudli, že jestvuje aj tlak vlastného svedomia a vedomia. Ktosi malým straníckym dušičkám nechtiac pripomenul ideál, s ktorým možno vstupovali do parlamentu, tak hr naňho! Buchli si aj médiá. Namiesto toho, aby sa podľa svojich zvyklostí rozbehli za Druckerovými konzultantmi, dajme tomu na generálnu prokuratúru, s otázkou, či je pravda, čo mu o policajnom prezidentovi povedali, lebo pán minister z ich vyjadrení vyvodil, že natvrdo odvolať Tibora Gašpara by bolo nesprávne a nespravodlivé. Že by jeden, dva okamžité buchnáty ministrovi boli pre médiá lákavejšie, ako šanca postaviť ho proti konzultantom a z ich prekáračky žiť aj niekoľko dní? Nebolo to tak, že ich minister dobehol? Abdikoval.

T. Drucker by si za svoje jedinečné sólo zaslúžil aplauz na otvorenej politickej scéne, keby... Keby sa aj na hlasivkách špičkového krízového manažéra v závere rozlúčkového príhovoru neprejavil vírus tzv. polarizácie verejnosti. Isteže, pri držiteľoch či nominantoch na vysoké posty môžu vzniknúť pochybnosti o ich odborných predpokladoch alebo o čistote štítu, ale kto a ako chce merať potenciál rozdeľovať verejnosť? Navyše, keď ani prezident všetkých občanov Andrej Kiska nevníma rozdiel medzi verejnosťou a časťou verejnosti s právom vyjadriť svoju nespokojnosť s fungovaním štátu. Zrejme pod vplyvom bombastických titulkov v médiách: Slovensko opäť vyšlo do ulíc, Slovenská verejnosť protestuje... povýšil 120 tisíc protestujúcich na hlas boží, ale takmer dvojnásobný počet voličov po parlamentných voľbách v roku 2016 degradoval na občanov druhej kategórie. S ich parlamentnými zástupcami nekomunikuje. Preto som pri sledovaní prvej povolebnej debaty zatlieskal Borisovi Kolárovi, ktorý ako jediný nabral odvahu a upozornil, že za úspechom Kotlebovcov treba vidieť 220 tisíc občanov. Zopakujme a doložme: 220 tisíc občanov s ich životnými príbehmi a teda dôvodmi voliť, ako volili. Hlas týchto ľudí cez múry Prezidentského paláca neprenikol? Nebol výzvou na celospoločenské zamyslenie, v čom všetky slovenské vlády – médiami ospevované i zatracované – pochybili a zlyhali?

Ak má byť polarizácia verejnosti kritériom na kádrovanie funkcionárov a na ich následné odvolanie či odstúpenie, ale aj kritériom na hodnotenie udalostí alebo podujatí, tak zrušme športové zápolenia, aby sme nemuseli vyhadzovať peniaze napríklad na policajné zabezpečenie rizikových futbalových duelov. A rovnaký osud nech postihne aj televízne hitparády, spevácke alebo kuchárske súťaže. A ak prípadné prieskumy ukážu, že nedávny vojenský zásah Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska v Sýrii názorovo rozčesol slovenskú verejnosť, pre jej scelenie prestrihnime spojenecké putá s útočníkmi, uvaľme na nich sankcie a vykážme ich diplomatov...

Ale vážne: škoda, že oku krízového manažéra T. Druckera ušlo, že naši rozdeľovači verejnosti nemajú v polarizovanom svete od koho odkukať, ako sa treba v hodine H zachovať. Veď aj taký líder ako francúzsky prezident Emmanuel Macron nie a nie odstúpiť, hoci svojou zamýšľanou reformou obrátil proti sebe štrajkujúcich železničiarov a cestujúcich. A predovšetkým, T. Drucker pozabudol, že usvedčiť niekoho z nekompetentnosti môže len odborník, ľahšie je skandovať v dave: polarizuje, polarizuje, polarizuje a opakovať to aj pri jeho nástupcovi a nástupcovi jeho nástupcu. Ďalším kritériom mítingových kádrovníkov na odvolanie či odstúpenie – tentoraz ministerky kultúry – je konštatovanie niekoľkých bratislavských umelcov, že ju nepoznajú. A pri takýchto kritériách sa človek nečuduje, že organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko nadškrtli, že našli nestraníckeho a najdôveryhodnejšieho kandidáta na post ministra vnútra. Že by Matovičovho národného hrdinu Vasiľa Špirka? Počkáme, uvidíme. Tak či onak, máme tu mimo-vládne vládnutie v duchu hesla: rozkazujeme vetru, dažďu, alebo bude po našom, alebo... A podľa obrázkov a textov na transparentoch aj záblesk Víťazného februára 1948. Už len preniesť obsah transparentov a niektoré výkriky z pódií na ceduľky, ceduľky pripevniť na chrbát názorovým oponentom a hnať ich na smetisko dejín, kde pred desiatkami rokov končili zradcovia pracujúceho ľudu. Akými kritériami zaštrngoce dav zajtra? Modrými očami? Čiernymi očami? 

Že by som počul trávu rásť?

Nevieme a možno sa ani nikdy nedozvieme, čo sa odohralo v centrále Smeru, pretože T. Drucker nepatrí k exhibicionistom, ktorí pred kamerami otŕčajú svoje skutočné alebo domnelé modriny po názorových stretoch. Zato vieme, že sa dokázal vzoprieť diktátu rozhorčeného a na všetko odhodlaného pracujúceho ľudu, pardon, rozhorčených a na všetko odhodlaných slušných ľudí. Tento preklep nech ospravedlní fakt, že pred niekoľkými týždňami sme aj po zapnutí práčky počúvali výlevy o Víťaznom marci 2018. Podľa iniciátorov Za slušné Slovensko vidinu víťazného mesiaca nerozplynulo ani stretnutie s novým premiérom Petrom Pellegrinim. Čaká sa len prihrávka na smeč. Od koho, to neprezradili, a ani nemusia. Vybubnujú nám to opozičné strany, lebo tie nepovedia iba to, čo nevedia. Ako poslanec Ľubomír Galko, ktorý v televíznej besede úspešne „predvídal“ zhromaždenie slušných ľudí pred parlamentom...

Priemer: 4.7 (39 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama