Reklama

... kričí: chyťte oligarchu!

Počet zobrazení: 1780

Účastníci zhromaždení Za slušné Slovensko zapaľujú sviečky pred fotografiou novinára Jána Kuciaka so snúbenicou, ale neprekáža im, že niekto odpočúval novinárov, broja proti mafii, ale neprekáža im, že ktosi pod horúcim kubánskym slnkom popíjal s mafiánmi, vypískavajú daňových podvodníkov, ale neprekážajú im premlčané daňové problémy ani dodatočná účinná ľútosť ich verných kópií, upozorňujú na chápadlá oligarchie, ktorá z úzadia riadi slovenskú politiku, ale neprekážajú im oligarchovia priamo v politike: v parlamentných laviciach či v Prezidentskom paláci a už vôbec im neprekážajú pracovné raňajky istého politika s fúzatým oligarchom v zálohe... Alebo inakšie a konkrétnejšie: zazneli z úst dojatých, rozhorčených a apelujúcich rečníkov mená ako Ľubomír Galko, Boris Kollár, Igor Matovič, Andrej Kiska a Richard Sulík? Nájdu sa ich prehrešky aspoň na jednom, jedinkom transparente nad davom? Kto okolo nich opísal kriedový kruh? Ak sú mítingy výzvou na spoločenskú očistu, nemala by platiť zásada: padni, komu padni? A od koho by ju mal občan očakávať, ak nie od mládeže? (A medzi nami, mládež: aj rovnaký meter na všetkých je prejavom slušnosti, nie?) Keby tá zásada platila, mladí organizátori by nemuseli donekonečna opakovať, že ide o nestranícke podujatia a vyvracať podozrenia z rozličných prepojení, lebo menovaní poslanci by sa zhromaždeniam vyhýbali aj v pozícii radových občanov a oligarcha by ich nepozval do bývalého Pionierskeho paláca. A keby ich aj pozval, mohli by stretnutie podmieniť nejakou odvážnou a nepríjemnou požiadavkou, tak, ako zareagovali na pozvanie od ministra vnútra. Bodaj by ich spomenutí politici nepotľapkávali za dramaturgiu, keď ani kňazi na pódiu nedokážu povedať: kto si bez viny, hoď kameňom alebo pripomenúť Kristove slová na adresu farizejov... Ale žiadať takú odvahu od božích služobníkov, ktorým neprekážajú hrubosti a vulgárnosti na transparentoch, môže len – neslušný ateista.

S organizátormi sú spokojní aj mnohí novinári, akoby ich ubezpečili, že z pódia nezaznie, že sú len bábkami v rukách vlastníkov médií. Už počujem odpoveď: áno, áno, český oligarcha Babiš ovplyvňoval obsah svojich denníkov, ale na Slovensku to nehrozí, na Slovensku je novinár slobodný a... Tak ako si potom vysvetliť humbug, s akým skupina redaktorov opúšťala denník SME, aby sa o nedlho zjavila v novom súkromnom denníku N. Nekričala vo dverách o uťahovaní obojka majiteľom novín? Ale ruku na srdce: nepripomínajú SME a N svojím zacielením jednovajcové dvojičky? Teda – na čo bola tá búrka, s prepáčením, v nočníku? Keby to nebolo do plaču, človek by sa aj zasmial, že najhorlivejšími bojovníkmi proti vplyvu oligarchie a finančných skupín na náš každodenný život sú médiá v rukách oligarchie a finančných skupín. Podľa mediálnych vyšetrovateľov, žalobcov a sudcov v jednej osobe k zásahu do práce novinára došlo až v nedávnych dňoch, a to na pôde RTVS, keď šéfredaktor spravodajstva v súvislosti s prezentáciou aktivít Za slušné Slovensko požiadal redaktorov o dodržiavanie názorovej vyváženosti. A nemusíme dvakrát hádať, kto zožína potlesk, či zástanca Štatútu verejnoprávnej televízie, na ktorú sa všetci skladáme, alebo skupina prihorlivých novinárov, pri ktorých sa diváka zmocňuje nedobrý pocit, že sa mu z obrazovky neprihovára redaktor, ale nedočkavý a mikrofónom ozbrojený volič. Pamätník si len povzdychne, kde boli slušní občania, keď nepohodlných redaktorov spravodajstva vtedajšej STV počas výpovednej doby v pracovnom čase internovali v kaviarni na 28. poschodí. Pravdaže, s prestávkou na obed v závodnej jedálni na prízemí. Stalo sa to po víťazstve proeurópskych strán v parlamentných voľbách v roku 1998 a po odstavení kubišovského vedenia STV. Vyzerá to tak, že slušných občanov, domáce, ale aj medzinárodné novinárske a ľudskoprávne organizácie zobúdza až guľka v hlave novinára a jeho snúbenice. A najmä trápny a nedôstojný výrok bývalého premiéra na adresu slovenských novinárov... Strany sa často chvália kapacitami, ktoré sedia v ich odborných sekciách, napríklad pre zdravotníctvo, pôdohospodárstvo, dopravu či financie, len sekcie pre kultúru a médiá sú – tabu.

Na jazyk sa tlačí otázka, čo by sa stalo s nejakým Pištom-naivištom, ktorý by uveril organizátorom, že ide len a len o slušné Slovensko a na zhromaždenie by priniesol transparent s otázkou na pána prezidenta Kisku, ako to bolo s kúpou pozemkov pod Tatrami. Neskončil by v rukách privolanej polície ako provokatér a kamery by neurobili čelom vzad? Alebo by mu dav naznačil, že neprišiel medzi svojich? No poslancovi Matovičovi – v úlohe a maske radového občana na námestí – by možno svitlo, že pozemky nekupovala iba pani Druckerová...

Aj preto pamätník ostáva neslušným občanom a utešuje sa, že nielen lož, ale aj záhadné prepojenia majú krátke nohy. Akýsi ukrajinský oligarcha Porošenko pred rokmi sponzoroval oranžovú revolúciu v Kyjeve, ktorá na politický piedestál vyniesla akúsi Tymošenkovú. Ten istý Porošenko – už v prezidentskom kresle – a tá istá Tymošenková – bažiaca po prezidentskom kresle – stoja dnes proti sebe. A na jej hlavu padlo obvinenie, že jej kariéru po oranžovej revolúcii sponzoroval líbyjský vodca M. Kaddáfí. Ktovie, s čím vyrukuje protikandidátka a čo na seba súperi ešte vytiahnu! A kde sú časy, keď dnes zatracovaný, vymazaný z mobilov a chorľavý slovenský oligarcha so svojou mladučkou partnerkou hviezdil v takmer každom vydaní markízackej Smotánky! A stál za súkromným rádiom, ktoré výrazne zamiešalo karty v spomenutých voľbách v roku 1998. Ukradli nám tváre, ukradli nám tváre! Tieto výkriky však nedoliehajú z minulosti, ale čoraz hlasnejšie a zreteľnejšie zaznievajú z budúcnosti.

V čích rukách ostane Čierny Peter po tejto hre na hroboch dvoch mladých ľudí?

Priemer: 4.6 (51 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama