Zvíťazí sila peňazí alebo ochrana zdravia občanov a zdravý rozum?

Verejné zhromaždenie občanov proti povoleniu prevádzky „Farmy ošípaných Palárikovo-Šándor“
Počet zobrazení: 4666

Nedávno bolo v palárikovskom Dome kultúry rušno. Zišli sa tu obyvatelia Palárikova vrátane zástupcov susedných siedmich obcí, ich starostovia, medzi nimi i hostia, ktorí využili svoje ústavné právo a prišli podporiť verejné zhromaždenie občanov proti povoleniu prevádzky megafarmy ošípaných neďaleko Palárikova na hospodárstve Šándor, ktorú plánuje postaviť dánsky investor spoločnosti Agrovýkrm, a. s. Senica.

Verejnému zhromaždeniu predchádzala petícia občanov proti povoleniu prevádzky farmy, ktorú podpísalo 4 840 občanov najmä z Palárikova, Selíc, Nedede, Vlčian, Zemného a Tvrdošoviec, ktorá bola už odovzdaná správnym orgánom.

Za predsedníckym stolom sedeli členovia petičného výboru, protagonisti a organizátori tohto podujatia – Monika Jankechová, Alžbeta Husková, Igor Rezdovič, Ľudmila Košíková, Rudolf Kodada, Róbert Židuliak a Marián Kollár.

Na toto dôležité verejné zhromaždenie pozvanie prijali aj – štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Csicsai, podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Ladislav Marenčák, poslankyňa zastupiteľstva nitrianskeho kraja Helena Bohátová, ďalej starostovia z okolitých obcí – Marián Tóth z Tvrdošoviec, Štefan Jancsó z Nededu, Gyula Iván z Vlčian, János Bób zo Zemného, Július Rábek z Trnovca nad Váhom, Adriana Matúšeková z Jatova a Marta Izsáková, zástupkyňa starostu obce zo Selíc. Záujmy investora firmy spoločnosti Agrovýkrm obhajoval jej splnomocnený zástupca Marek Tóth, projektový manažér. Pozvanie prijali aj – Jozef Derňár, starosta obce Palárikovo, Pavol Bíró, riaditeľ spoločnosti ZOO divízie zo Selíc.

palarikovo_1.jpg
Pohľad na účastníkov zhromaždenia. Foto: Autor

Alžbeta Husková, predsedníčka Komisie životného prostredia v Palárikove, prezentovala vývoj získavania povolenia od zámeru až po predloženie žiadosti investora o vydanie integrovaného povolenia pre novú prevádzku a zároveň uviedla argumenty o negatívnom vplyve megafarmy na životné prostredie, zdravie a pohodu obyvateľov regiónu. Treba uviesť aj ten závažný fakt, že v priebehu posudzovania vplyvu veľkochovu 7 188 prasníc s ročným odstavom takmer 160 tisíc odstavčiat na životné prostredie boli nedostatočne preskúmané a zapracované pripomienky odborníkov i občanov do záverečného stanoviska EIA.

 Investor navyše vykreslil zámer rekonštrukcie farmy v zmysle najprísnejších európskych noriem, využívaním najmodernejšej BAT technológie smerujúcej k redukcii emisií znečisťujúcich látok, avšak počas troch rokov prípravy sa množstvo údajov zmenilo, upravovalo. Boli zamlčané negatíva vplyvu novej prevádzky, jednej z najväčších fariem ošípaných na Slovensku, na životné prostredie a zdravie, pohodu a kvalitu života dotknutých obyvateľov, najmä produkovaním emisií 95 ton čpavku ročne. Úplne sa marginalizoval vplyv čpavku, toxicky veľmi nebezpečnej látky, ktorý aj pri nízkych koncentráciách poškodzuje dýchacie cesty, spôsobuje okyslenie vodných zrážok, je mimoriadne toxický pre vodné organizmy.

Ďalší negatívny vplyv na vodné zdroje, vodu, pôdu a Chránené vtáčie územie Dolné Považie by mala i produkcia 35 tisíc ton hnojovice ročne, s obsahom rezíduí antibiotík a dezinfekčných látok hojne používaných pri takom koncentrovanom chove ošípaných. Vývozom zapáchajúcej hnojovice, kadáverov, presunov ošípaných, zásobovaním krmovinami, by sa výrazne zvýšilo dopravné zaťaženie ťažkotonážnou kamiónovou dopravou, ktorá hlukom, otrasmi, zápachom by znížila všeobecnú hodnotu nehnuteľností občanov a zároveň vysoko ovplyvnila faktor pohody a kvality ich života. Tieto skutočnosti by negatívne vplývali aj na využívanie kultúrnych a historických pamiatok v obci, ktoré majú nadnárodný charakter.

Treba zdôrazniť, tak ako to odznelo takmer vo všetkých diskusných príspevkoch, že realizáciou tejto megafarmy by došlo k devastácii životného prostredia a odzrkadlilo by sa to aj na zdraví obyvateľov zainteresovaných obcí. Uviedli to, ako príklad a negatívnu skúsenosť aj predstavitelia tých obcí, kde obdobné megastavby sú už v prevádzke a občanov dennodenne kvári a obťažuje najmä zápach unikajúci z fariem, či pri vývoze alebo aplikácii hnojovice.

Negatívne skúsenosti s prevádzkou farmy ošípaných vo Svodíne vo vlastníctve dánskych investorov účastníkom zhromaždeniu autenticky sprostredkoval Jozef Dékány, bývalý predseda družstva a predtým hlavný zootechnik ošipárne vo Svodíne. Boli tiež prečítané podporné a podnetné listy starostu obce Arnolda Ozsvalda z Ipeľského Sokolca a šiestich poslancov Obecného zastupiteľstva z Veľkého Cetína, ktorí sa na základe vlastných skúseností ostro vyjadrili proti stavbe ďalšej megafarmy na Slovensku a vyzývali zamedziť škodám na životnom prostredí, ku ktorým pri veľkej koncentrácii chovu ošípaných zákonite prichádza. K dôraznému protestu Marty Izsákovej, zástupkyne starostu obce zo Selíc, že z procesu posudzovania vplyvu farmy na životné prostredie boli úplne vynechané nielen Selice, ale aj obyvatelia ostatných blízkych obcí, sa pridal i starosta obce Tvrdošovce. Zároveň bolo zdôraznené, že počas povoľovacieho procesu prevádzky farmy boli nedostatočne či zavádzajúco informovaní i poslanci dotknutej obce Palárikova.

Občania i tí najkompetentnejší, sa postupne vecnými argumentmi i emočne vyjadrovali k danej problematike v rámci panelovej diskusie. Podporné stanovisko proti povoleniu stavby vyjadrili aj hostia, vrátane štátneho tajomníka Gabriela Csicsaiho, Ladislava Marenčáka a Heleny Bohátovej. Verejné zhromaždenie občanov jednoznačne podporilo aktivity proti povoleniu prevádzky megafarmy ošípaných Palárikovo-Šándor, za povolenie prevádzky sa totiž súhlasne vyjadrili iba traja účastníci – všetci zástupcovia investora.

Verejné zhromaždenie jednoznačne podporilo aktivity jej organizátorov proti povoleniu prevádzky farmy na Šándore, iniciuje a mobilizuje odborníkov i predstaviteľov samospráv dotknutých obcí upozorniť správne orgány, aby sa dôsledne zaoberali témou živočíšnej výroby na Slovensku. Je najvyšší čas podporovať našich farmárov s  cieľom chovať hospodárske zvieratá pre domáci trh pri únosnej záťaži životného prostredia a tak zabezpečiť ústavné právo každého občana žiť v zdravom životnom prostredí. A o to účastníkom zhromaždenia išlo a ide.

Úvodné ilustračné foto: Nick Saltmarsh / Flickr

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984