Reklama

Zrušenie víz pre Ukrajincov

Počet zobrazení: 3044

Ako je známe, po dlhom rozhodovaní sa Brusel rozhodol zrušiť turistické víza pre Ukrajincov a povoliť im cestu do EÚ bez víz. Od 11. júna 2017 budú mať Ukrajinci právo navštíviť bez turistických víz štáty schengenskej zóny na obdobie najviac 90 dní. Ide určite o krok správnym smerom, pretože turistické víza pre Ukrajincov boli nezmyselným obmedzením ich slobody pohybu. Na druhej strane však motivácia a okolnosti zrušenia víz pre Ukrajincov zo strany EÚ budia veľké otázniky.
 

Bezvízový režim z deväťdesiatych rokov
 

Téma bezvízového režimu pre ukrajinských turistov nie je na Slovensku nová. V deväťdesiatych rokoch sem totiž bez víz cestovali nielen Ukrajinci, ale aj Rusi a Bielorusi a ich prínos bol cítiť najmä vo Vysokých Tatrách. Pre našich hotelierov tvorili mimoriadne významnú skupinu turistov. Bezvízový režim znamenal pri súťaži o ruských a ukrajinských lyžiarov veľkú komparatívnu výhodu, pretože do Rakúska alebo Švajčiarska títo turisti víza potrebovali. Nemali sme a ešte vždy nemáme takú kvalitnú infraštruktúru ako ich zimné strediská, ale turistov z bývalého ZSSR sem lákala širšia znalosť ruštiny a bezvízový styk. Po zavedení víz sa veľká časť klientely z bývalého ZSSR preorientovala na zimné strediská v iných krajinách. Napriek tomu stojí za to o ňu súťažiť, najmä preto, lebo Rusko, Bielorusko a Kazachstan (Ukrajina menej) zažili od roku 2000 významný ekonomický rast.

Hoci boli krajiny bývalého ZSSR v deväťdesiatych rokoch celkovo chudobnejšie ako dnes, ani vtedy sa obavy z bezvízového styku nenaplnili. Bezvízový styk krajín V4 s hospodársky oslabenými štátmi bývalého ZSSR nespôsobil žiaden kolaps pracovného trhu pred rokom 2000 a možno predpokladať, že ani nové zrušenie turistických víz nepovedie k neriešiteľným problémom. Samozrejme, treba uviesť, že Ukrajina je výrazne chudobnejšia než ostatné menované štáty bývalého ZSSR. Už pred revolúciou na Majdane mala Ukrajina na 1 obyvateľa asi len polovicu bieloruského HDP a s Ruskom alebo Kazachstanom sa nemohla porovnávať vôbec, i keď v roku 1991 začínala približne s rovnakým HDP na 1 obyv. V prípade bezvízového styku s Ukrajinou si treba dať pozor, aby sem na turistické víza necestovali ilegálni pracovníci, pracujúci za menej, než je minimálna mzda. Čosi podobné sa nedávno preukázalo pri srbských pracovníkoch vo fabrike Samsung.
 

Zrušenie víz ako politická zbraň
 

Ako je známe, o zavedenie víz pre turistov z Ruska a Ukrajiny sa zaslúžila Dzurindova vláda vypovedaním dohôd o bezvízovom styku ešte v roku 2000. So zavedením víz sa Slovensko veľmi ponáhľalo a aj Kyjev označil tieto kroky za predčasné. Určite sme mohli so zavedením víz počkať trochu dlhšie, napr. ako to spravili Poľsko a Maďarsko (2003). Dzurindova vláda však zrejme aj takto chcela potvrdiť svoju prozápadnú orientáciu. Je paradoxné, že v súčasnosti sa stal práve M. Dzurinda jedným z hlavných podporovateľov zrušenia víz pre Ukrajincov. Určite ho ovplyvnila funkcia poradcu, ktorú v Kyjeve vykonáva, no jeho celkovo prepolitizovaný prístup k problematike víz považujem za veľmi nešťastný. Žiaľ, stal sa typický aj pre bruselskú elitu.

Problém spočíva v tom, že bruselská byrokracia považuje zrušenie víz za nástroj politického boja. Aj Ukrajincom dnes ruší turistické víza preto, lebo chce podporiť súčasný politický režim v Kyjeve. Lenže zrušenie víz je ako nástroj politického vplyvu veľmi obmedzený a väčšina Ukrajincov považuje zrušenie turistických víz za prirodzené. Ukrajinci nechápu, prečo práve oni majú také komplikácie pri žiadostiach o víza, keď do EÚ môže bez turistických víz cestovať takmer celá Latinská Amerika. Navyše tí, ktorí demonštrovali na Majdane, očakávajú od Bruselu podstatne viac než len zrušenie víz, teda najmä perspektívu vstupu do EÚ. Čosi také v súčasnej situácii Brusel nemôže a ani nechce prisľúbiť. Potom však treba počítať s tým, že samotné zrušenie turistických víz nedokáže zabrániť rozčarovaniu Ukrajincov z politiky EÚ.  

Európski politici nesprávne hodnotia tému turistických víz aj vo vzťahu k Rusku. Rusi opakovane problematiku zrušenia víz pre turistov otvárali pri samitoch s EÚ, avšak v Bruseli vždy našli dôvod, prečo bezvízový styk odmietnuť. Medzi západnými politikmi je o Rusku rozšírených veľmi veľa predsudkov. Viacerí z nich Rusko spoznali v deväťdesiatych rokoch, keď prechádzalo smutným obdobím a nič tam nefungovalo. Ďalší sú zase sklamaní, že Rusko zaznamenalo hospodársky rozvoj v čase, keď prestalo vnímať Západ ako vzor a rozhodlo sa pre vlastný model transformácie. V samotnom Rusku si takisto všimli, že zatiaľ čo im zrušili víza pri ceste do iných bohatých krajín (Južná Kórea, Izrael), EÚ sa k tomuto kroku stále nechce odhodlať. Zrušenie turistických víz by pritom pomohlo aj lepšiemu vzájomnému poznaniu ľudí a teda aj odstráneniu predsudkov, ktoré sú rozšírené tak medzi obyvateľmi EÚ, ako aj medzi obyvateľmi Ruska.
 

Zlý signál z Kyjeva  
 

Úplne najparadoxnejšie na celej situácii je chápanie vízovej otázky politikmi v Kyjeve. Na jednej strane sa zrušenie víz oslavuje ako „návrat do Európy“. Lenže keď pri cestách do EÚ nemusia o víza žiadať ani Mexičania či Guatemalčania, ktorí sa do Európy „vracať“ nechystajú, nejde o žiadny návrat do Európy, len o určitú normalizáciu pomerov so susedmi. Na druhej strane sa však v Kyjeve čoraz častejšie hovorí o zavedení víz pre turistov z Ruska. Tento nenormálny nápad už prezentujú nielen extrémni nacionalisti, napríklad predseda parlamentu A. Parubij, ale aj ďalšie politické skupiny. Fakt, že ideu zavedenia víz pre Rusov berú v Kyjeve vážne, ukazuje, ako zle ukrajinskí politici porozumeli vízovej problematike. Prípadné zavedenie vízovej povinnosti by neprinútilo Rusko k žiadnym ústupkom, ale v prípade zavedenia víz pre ruských turistov by Moskva zaviedla recipročné opatrenia.

Tie by sa prejavili nielen zavedením víz pre ukrajinských turistov, ale zrejme i komplikáciou režimu pracovných víz pre obyvateľov Ukrajiny. Rusko je pritom stále najväčšou cieľovou destináciou pre lacnú pracovnú silu z Ukrajiny, a hoci nie je úplne jasné, koľko Ukrajincov v Rusku pracuje, ide o milióny ľudí (oficiálne 2,1 milióna). Ukrajinskí gastarbajtri odišli z Ukrajiny kvôli dlhodobej hospodárskej mizérii doma a peniaze, ktoré v Rusku zarobia, posielajú svojim príbuzným na Ukrajinu. Pre mnohých Ukrajincov predstavujú transfery z Ruska nevyhnutný zdroj príjmov na prežitie. Ak by sa však ukrajinskí pracovní migranti museli vrátiť späť do vlasti, kde pre nich niet pracovných príležitostí, tak by to len prispelo k ďalšiemu hospodárskemu rozvratu Ukrajiny. Avšak aj mnohí Ukrajinci, čo žijú a pracujú na Ukrajine, budú zavedením víz voči Rusku poškodení. Stačí si uvedomiť, koľko Ukrajincov má príbuzných v Rusku.

Pre Ukrajinu však existuje aj ďalšie riziko: zrušenie turistických víz pre jej občanov pri cestách do EÚ nemusí byť definitívnym krokom a mnoho ľudí v západnej Európe toto zrušenie víz nepodporuje. V prípade, že sa v EÚ zmení politická nálada alebo sa objavia problémy vo vzájomných vzťahoch s Kyjevom, napr. škandály s ilegálnymi pracovníkmi, bude môcť EÚ Ukrajine vízový režim znovu zaviesť. Nakoniec by mohli Ukrajinci skončiť tak, že budú potrebovať víza do EÚ i do Ruska...

Mierne skrátené vyšlo v Literárnom týždenníku 21 – 22/2017

Priemer: 4.1 (32 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama