Reklama

Zopár poznámok k problematike Krymu

(Reakcia na článok V. Mandu: „Anexia“ Krymu)
Počet zobrazení: 2001

Nedávno zverejnil Vladimír Manda článok s názvom „Anexia“ Krymu, v ktorom reaguje na môj skorší článok „Anexia Východného Jeruzalema verzus anexia Krymu? Teším sa, že sa k otázke Krymu objavuje kritická diskusia, pretože v mnohých médiách sa na danú tému nediskutuje vôbec. Článok V. Mandu som si prečítal s určitým oneskorením, ale i tak uvediem niekoľko poznámok.
 

K otázkam „anexie“


Ústrednou témou, ktorá sa v článku objavuje, bola výhrada týkajúca sa mojej nejednoznačnosti v otázke, či na Kryme išlo o anexiu alebo nie. V tomto má autor pravdu: otázka, či skutočne išlo o anexiu, je podľa mňa stále otvorená. Existujú argumenty v prospech tézy, že išlo o anexiu, ale existujú aj protiargumenty. Otázke som sa mohol venovať podrobnejšie, avšak cieľom môjho článku nebolo ani tak vyriešiť, či na Kryme išlo o anexiu, ako skôr poukázať na fakt, že existujú jednoznačnejšie príklady anexií vo svete (Východný Jeruzalem), v prípade ktorých sa neaplikujú rovnaké sankcie.

Zrejme som sa mohol viac venovať samotnému pojmu „anexia“, ktorý nie je jednoznačný a mal som uviesť viacero možných definícií pojmu. Existujú definície, ktoré hovoria v prospech používania pojmu anexia v prípade udalostí na Kryme, iné zasa hovoria v jeho neprospech. Pojem nie je jednoznačne definovaný ani v prameňoch medzinárodného práva, ani v práve SR, a preto ponúka veľa možností na interpretáciu. Situáciu komplikujú aj rôzne špecifické formy anexie, napr. tzv. symbolická anexia, pri ktorej faktickú kontrolu vytvorí iný subjekt a anektujúci štát len symbolicky súhlasí s nadobudnutím územnej suverenity.

Autor V. Manda sa opiera o definíciu anexie, uvedenú aj v mojom článku, hovoriacu o rozpore s vôľou „obyvateľstva žijúceho na danom území“. Keďže vôľa obyvateľstva bola v prípade Krymu jasne prítomná a vyjadrená v referende, ide o argument proti používaniu pojmu anexia. Hoci v prípade Krymu nemožno hovoriť o práve národa na sebaurčenie v tom zmysle, ako ho spomínajú medzinárodné pakty z roku 1966, ide o právo, ktoré sa dá odvodiť z určitých prameňov, napr. z poradného stanoviska MSD v otázke Kosova.

Na druhej strane sa však treba zaoberať ďalšími definíciami anexií, ktoré rozpor s vôľou obyvateľstva nepovažujú za definičný znak. Existujú aj argumenty v prospech tézy, že na Kryme prišlo k anexii. Niektorí autori uvádzajú, že pod pojem anexia spadá aj „domáci právny akt štátu usilujúceho sa o suverenitu nad časťou územia, nad ktorou získal efektívnu kontrolu nekonsenzuálnymi mocenskými prostriedkami“ (nekonsenzuálnymi sa myslí bez konsenzu s predošlým územným suverénom). Aj ďalší autori hovoria o naplnení definičných znakov anexie v prípade Krymu, dokonca i stanovisko Benátskej komisie skôr podporuje predstavu o anexii Krymu, hoci to vyjadruje opatrnejšie.

Autor V. Manda ďalej kritizuje „zvláštny výraz ruské obsadenie územia“. Nesúhlasím, že by pri pojme „obsadenie územia“ išlo o nejaký zvláštny výraz, spomína sa totiž aj v medzinárodných dohovoroch, napr. v Ženevských dohovoroch z r. 1949 (65/54 Sb.) a je jasnejší než pojem anexia. Nejde o totožný pojem, hoci medzi oboma pojmami existuje prienik.
 

K otázke protiústavnosti a kontinuity


Autor V. Manda rozoberá aj otázku protiústavnosti prevratu v Kyjeve a jej následky z hľadiska kontinuity ukrajinskej ústavy pre otázku Krymu. Sám som sa touto témou opakovane zaoberal. S hodnotením udalostí v Kyjeve vo februári 2014 zo strany V. Mandu v zásade súhlasím, avšak to, aký dopad majú protiprávne konania v Kyjeve na hodnotenie právneho statusu Krymu, považujem za otvorené a aj tu existujú rôzne argumenty.

Zásadnou je otázka, či protiústavnosť postupu v Kyjeve vo februári 2014 legitimizuje protiústavné referendum a následné kroky smerujúce k pripojeniu územia Krymu k Rusku. Odpoveď na túto otázku závisí z veľkej časti od hodnotenia vzťahu medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom. Ide o to, či tvoria jeden alebo dva systémy práva: môžeme sa pýtať, ako právne skutočnosti vo vnútroštátnom práve ovplyvňujú právne vzťahy v medzinárodnom práve. Taktiež treba riešiť otázku, čo tvorí štát ako subjekt práva v medzinárodnom práve a či ústavná, resp. protiústavná zmena, má dopad na subjektivitu v medzinárodnom práve. Z hľadiska medzinárodného práva totiž štáty „žijú“ kontinuálne aj po tom, čo nastane prevrat a ich ústava ako „živá duša štátu“ (V. Manda) bude odstránená, napr. pri protiústavnom prevrate.  

Princíp neporušiteľnosti hraníc štátu pri rozvrate ústavného poriadku štátu sa riešil už dávno pred udalosťami na Kryme. Podobný rozvrat ústavného poriadku sa objavil v mnohých afrických štátoch, neznamenal však automaticky akceptáciu práva separatistických regiónov meniť hranice existujúceho štátu. Ako najznámejší príklad možno uviesť situáciu v Biafre v rokoch 1966 – 1967, kde vyhláseniu nezávislosti predchádzal protiústavný prevrat v Nigérii spojený s etnickým násilím. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že doterajšie pokusy využiť protiústavnosť prevratov na legitimizáciu separatistických hnutí neboli akceptované.
 

Miera protiprávnosti
 

Pokiaľ ide o „mieru protiprávnosti“, autor uvádza: „Neviem, do akej miery je v práve oprávnené hovoriť o menšej alebo väčšej protiprávnosti, teda o menšom alebo väčšom porušení zákona, ale z čisto logického hľadiska to nie je prijateľné. Ak nejaký objekt nemá všetky vlastnosti vymedzené jeho pojmom, tak nemôže spadať do rozsahu daného pojmu.“

Autor zrejme odvodil môj pohľad na „mieru protiprávnosti“ z tohto výroku v mojom článku: „ruské obsadenie Krymu nebolo natoľko protiprávne ako izraelská okupácia Východného Jeruzalema“. Pri diskusii o „miere protiprávnosti“ sa dá uvažovať napr. o tom, ktoré z princípov a noriem medzinárodného práva boli porušené a v prípade Krymu a Východného Jeruzalema ide o nerovnaký výpočet. Dosť zásadnú otázku tu zohráva aj stále nevyriešený vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva, kde protiprávnosť v rámci jedného odvetvia môže alebo nemusí mať dopad na druhé odvetvie.
 

Slovensko a jednotný meter


Na záver možno povedať len toľko, že v otázke právnej kvalifikácie udalostí na Kryme neexistuje jednota a hodnotenie právneho statusu Krymu predstavuje výzvu, ktorá sa nedá vyriešiť jedným článkom, venovanom širšiemu spektru problémov. Treba si však uvedomiť, že aj kvôli tejto nejednoznačnosti argumentov by sa v prípade uznania zmeny právneho statusu Krymu zo strany vlády dali len ťažko udržať mnohé zásadné postoje SR, napr. v otázke Kosova. Myslím, že v súčasnosti sa v medzinárodných vzťahoch nepodarí vytvoriť jednotný pohľad na uvedené situácie, a preto sa treba usilovať najmä o zjednotenie metra pri otázke sankcií.

Priemer: 4.6 (36 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama