Reklama

Zlyhanie kapitalistickej utópie

Počet zobrazení: 2349

Pri čítaní tejto knihy sa mi vynárala v pamäti spomienka na rozhovor s istou americkou vedkyňou, vysokoškolskou pedagogičkou, ktorá sa venovala sociálnym teóriám a ktorá v rámci študijného pobytu prišla začiatkom deväťdesiatych rokov – podobne ako viacerí jej kolegovia a kolegyne – do Bratislavy. Zavítala aj k nám, na Katedru filozofie a dejín filozofie UK v Bratislave, v spoločných diskusiách prízvukovala, že nielen ona sama, ale aj ľavicové intelektuálne kruhy v jej okolí sa tešili nástupu demokracie v strednej a východnej Európe, no zároveň boli sklamané z rozhodnutia týchto krajín vrátiť sa ku kapitalizmu, dúfali, že naše historické skúsenosti so socializmom nájdu lepšie zúročenie. Jednou z tém našich rozhovorov sa tak vtedy stal vzťah kapitalizmu a demokracie, sociálnej rovnosti, spravodlivosti (dodám, že najmä z aspektu postavenia žien).

daubner_metastazy.jpgPeter Daubner
Metastázy globálneho kapitalizmu (Dialógy s ľavicovými intelektuálmi)

Matica slovenská a Politologický odbor MS, 2017, 136 strán

Spojenectvo kapitalizmu a demokracie sa z liberálneho hľadiska poníma ako prirodzené, no ako sa čoraz jasnejšie ukazuje, platnosť podobného tvrdenia je značne spochybnená. Tento (dnes už aj u nás častejšie v spoločenských vedách kriticky reflektovaný) vzťah možno vnímať ako kľúčový motív rozhovorov, ktoré Peter Daubner zahrnul do knihy Metastázy globálneho kapitalizmu a v ktorých svoje myšlienky o podstate globálneho kapitalizmu a o jeho (ne)možnosti byť vhodným civilizačným modelom do budúcnosti prezentuje (okrem zostavovateľa a zároveň autora úvodného príspevku) deväť osobností z oblasti spoločenských vied: francúzska politologička, sociologička, filozofka a aktivistka Susan Georgeová, autorka početných monografií o problémoch sociálnej spravodlivosti, americký historik a politický ekonóm Jerry Harris, odborník na politické, ekonomické a ekologické aspekty globálneho kapitalizmu, pôsobiaci momentálne ako hosťujúci profesor v Akadémii vied ČR v Prahe, autor známej knihy Dialektika globalizácie (vyšla vo Vydavateľstve SSS v tomto roku). Ďalšími zastúpenými v knihe sú: americký sociálny filozof Rodney G. Peffer (jeho kniha Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť vyšla pred dvoma rokmi v tom istom vydavateľstve), aj u nás dobre známy český sociológ a environmentalista Ján Keller, takisto známy český politický filozof Marek Hrubec, z domácej scény sa stretneme s historikom, politickým analytikom a občianskym aktivistom Eduardom Chmelárom (inicioval napríklad podpisovú kampaň Zjednotení za mier), s politickým filozofom a poslancom NR SR Ľubošom Blahom, s teoretikom medzinárodných vzťahov Tomášom Profantom a s politológom najmladšej generácie Michaelom Augustínom.  

Napriek istým odlišnostiam v pohľadoch na jednotlivé aspekty rozoberanej témy všetci oslovení sa zhodujú v tom, že sme svedkami zlyhania kapitalistickej utópie, viery v schopnosť samoregulácie voľného trhu ako základného princípu usmerňujúceho nielen ekonomiku, ale všetky sféry ľudského života. Zhoda vládne i v presvedčení, že neovládateľnosť a nekontrolovateľnosť nepredstavuje náhodné, ale systémové, štrukturálne zakorenené atribúty globálneho kapitalizmu (Peter Daubner), ktorý vedie k novým sociálnym nerovnostiam a exklúziám nezlučujúcim sa s reálnou demokraciou, je preto zrejmé, že súčasná globálna kríza nemôže mať riešenie v rámci logiky neoliberálneho kapitalizmu (Jerry Harris). Podobne argumentuje aj Rodney G. Peffer, zástanca koncepcie demokraticko-trhového socializmu, tento filozof pokladá za veľmi potrebné vrátiť sa k štúdiu Marxa a k jeho dosiaľ neprekonaným analýzam kapitalizmu. Žiaľ, ako na to Peffer poukazuje, marxizmus sa tak na Východe ako na Západe stotožňoval s tým, čo sa uskutočňovalo v krajinách reálne existujúceho socializmu, a tak na oboch častiach zemegule utrpelo Marxovo učenie diskreditáciu, sám Marx mal však víziu socializmu, ktorého podstatnou súčasťou bola demokracia, ochrana práv a občianskych slobôd. Potrebu návratu k Marxovi a jeho nového čítania energicky presadzuje Ľuboš Blaha, autor zásadnej publikácie Späť k Marxovi?, ktorý – okrem iného –   oceňuje inšpiratívnosť marxovskej metodológie aj pre kritické analýzy súčasných kríz. O delegitimizácii globálneho kapitalizmu a o nemožnosti riešiť jeho krízy vnútri tohto systému hovorí Marek Hrubec, dôvodiac, že štruktúra globálneho kapitalizmu nemôže odstrániť napríklad chudobu, pretože ju sama generuje. Hrubec poukazuje na neproduktívnosť a nevhodnosť súčasnej rozvojovej politiky, ktorá neraz poškodzuje chudobné rozvojové krajiny a je výhodná najmä pre „darcovské“ bohaté krajiny sledujúce vlastné záujmy a zisky. Potrebu meniť rozvojovú politiku (v zmysle väčších investícií do nej ako do zbrojenia) zdôrazňuje aj Eduard Chmelár, a to v súvislosti s väčšou bezpečnosťou Európy (sveta), s ochranou proti terorizmu. Na rozvojovú teóriu kriticky nazerá takisto Tomáš Profant, v rámci nej pozornosť upriamuje na charitatívne kampane či na tzv. celebritný humanitarizmus ako na prostriedky, ktoré v podstate akceptujú jestvujúcu sociálnu nerovnosť, chudobu aj samotné vykorisťovanie.

Viacerí oslovení prezentujú kritický postoj k dohodám o nadnárodných obchodných a investičných partnerstvách, ktorých výhodnosť je pre zúčastnené subjekty veľmi asymetrická, ba pre niektoré z nich sú tieto dohody priam poškodzujúce. Výhrady k nim, najmä k Transatlantickému obchodnému a investičnému partnerstvu (TTIP) razantne artikuluje  Susan Georgeová, ktorá hovorí o negatívnych dopadoch takejto dohody medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou na práva a slobodu občanov, ich zdravie či pracovné podmienky, na demokraciu, životné prostredie, a to všetko v prospech transnacionálnych korporácií. Francúzska vedkyňa, ktorá vníma globalizáciu ako „stroj na vytváranie veľmi malej elity na vrchole“ je nekompromisnou kritičkou neoliberalizmu a jeho tendencií presadzovať sa v Európskej únii. Jerry Harris zachádza v kritike EÚ ešte ďalej, keď o nej hovorí ako o „neoliberálnej nočnej more“, ktorej dôsledkom bude postupné odumieranie sociálneho štátu, sociálnych istôt, skrátka „sociálnej Európy“. Autor Dialektiky globalizácie upozorňuje na narastajúci rozpor medzi systémom národných štátov a nadnárodným systémom korporácií, reálne riešenie môže podľa neho priniesť spájanie sociálnych hnutí s novými ľavicovými politickými stranami, preto, ako zdôrazňuje, ľavica by mala udávať smer masovým hnutiam, a tak utvárať lepší svet, svet „zeleného a demokratického socializmu“. O problematickom postavení súčasnej ľavice a jej možnostiach osloviť a mobilizovať čím väčšiu populáciu uvažuje aj Michael Augustín.

Zaujímavé sú pohľady na Európsku úniu, na pôsobenie jej parlamentu a fungovanie jej mechanizmov takpovediac zvnútra, tieto, značne kritické pohľady sprostredkúvajú Ján Keller a Ľuboš Blaha. Keller hovorí napríklad o vplyve neformálnych vzťahov, o ritualizácii správania či o sklone k frázam, ale aj o pomeroch a vzťahoch medzi jednotlivými frakciami v Európskom parlamente. Blaha vyčíta Európskej únii jej elitársky a technokratický prístup k problémom, znepokojujúce je podľa neho jej neoliberálne smerovanie, rastúci deficit demokracie, oslabovanie idey sociálneho štátu. Obaja filozofi sa zhodujú v požiadavke, aby sa v rámci EÚ vo väčšej miere zlaďovali aspekty ekonomickej prosperity s aspektmi sociálnej spravodlivosti a zodpovednosti. V podobnom kritickom duchu sa vyjadruje na margo Európskej únie aj Eduard Chmelár, tento pripomína, že v súčasnosti chýba zjednocujúca vízia, ktorá by sa neredukovala na ekonomickú rovinu, ale opierala by sa o morálne hodnoty, ktorá by korešpondovala potrebám ľudí a dokázala by motivovať k pozitívnym premenám...

Z ďalších tém spomeniem aspoň tému národného štátu a jeho možností v podmienkach neoliberalizmu, ďalej témy ekologického ohrozenia planéty, terorizmu či masovej imigrácie. Napriek istým odchýlkam v názoroch na riešenie súčasnej kritickej situácie nachádzame v odpovediach základnú zhodu v určovaní priorít pri utváraní modelov spravodlivejšieho, demokratickejšieho, „zelenšieho“ a celkovo humánnejšieho sveta. Je to kniha podnecujúca z ľavicových pozícií ku kritickému premýšľaniu o našej súčasnosti, k prehodnocovaniu minulosti, ale aj k projektovaniu  budúcnosti...

Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 33 – 34/2017

Priemer: 4.8 (22 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama