Zimné túlačky po viedenských galériách I.

Umelecké skvosty pod Semperovou kupolou
Počet zobrazení: 4980

1_kulturnohistoricke_muzeum_na_namesti_marie_terezie._400x252.jpgV polovici januára nastalo vo viedenských galériách veľké sťahovanie. Skončilo sa viacero výstav významných autorov, mnohé požičané obrazy a sochy putovali do svojich materských múzeí až za veľkú mláku, aby uvoľnili priestor pre pripravované expozície. Ale čosi sme na posviatočných potulkách po pamätihodnostiach metropoly našich susedov predsa len stihli.

Kultúrnohistorické múzeum na Námestí Márie Terézie.

Najväčším šlágrom medzi milovníkmi výtvarného menia v uplynulých mesiacoch bola výstava v Umeleckohistorickom múzeu (Kunsthistorisches Musseum, KHM), vôbec prvá na rakúskej pôde – séria veľkých plátien Luciana Freuda, vnuka slávneho univerzitného profesora neuropatológie vo Viedni, zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda.

3_lucian_freud_vpravo_a_jeho_portretovany_priatel_david_hockney_2002_400x295.jpgSlávny vnuk slávneho lekára

Lucian Freud, vpravo, a jeho portrétovaný priateľ David Hockney, 2002.

Mimochodom, Sigmund Freud sa narodil v roku 1856 v českom Příbore (okres Nový Jičín) v neortodoxnej židovskej rodine pochádzajúcej z Haliča. Pretože nemeckí nacisti pálili na námestiach aj jeho knihy, po anšluse Rakúska v roku 1838 našiel nový domov pre svoju rodinu v Londýne, no sám zomrel v meste na Temži už po roku. Jeho popol uložili v krematóriu Golders Green do 2 300-ročnej gréckej urny, ktorú pred niekoľkými dňami vážne poškodili zlodeji cintorínov.

4_lucianfreud_dvaja.jpgLucian Freud: Dvaja. Dolu Slečna.

Lucian Freud (1922 – 2011), inak rodom Berlínčan, sa na sklonku 30. rokoch stal poddaným Jeho, neskôr Jej Veličenstva. Už v 50. rokoch sa preslávil ako britský umelec. Považujú ho dokonca za jednu najvýznamnejších postáv svetového figurálneho umenia v druhej polovici minulého storočia.

Hoci bol tematicky univerzálnym maliarom, veď vo svojich dielach zobrazoval zvieratá, osobitne psov, zátišia, stromy a kopy odpadkov pod nimi, predsa len v centre jeho záujmu bol človek. Najmä obnažené telá, či už išlo o ženy alebo mužov, aj s ich anatomickými detailami. Ako modely mu stáli takmer výlučne najbližší priatelia a príbuzní, i 6_lucien_freud_slecna.jpgdospelé dcéry. A pretože mal k nim všetkým hlboký vzťah, napriek ich prípadnej fyzickej nedokonalosti vždy zachovával dôstojnosť. V roku 2001 mu umožnili, aby portrétoval i kráľovnú Alžbetu II., pravdaže nie vo forme aktu.

Obrazy na svoju poslednú výstavu vybral sám Freud z diel v najväčších galériách na svete, ako je Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, Tate Gallery v Londýne či Múzeum Thyssen-Bornemisza v Madride, ale i zo súkromných zbierok. Vernisáž bola krátko pred jeho smrťou (20. júla 2011) v parížskom Centre Georgea Pompidoua. Odvtedy už pochodila svet. Vo Viedni pre mimoriadny záujem bola predĺžená do 12. januára 2014.

Hádam tak trocha zo zlomyseľnosti konzervatívnejších pracovníkov KHM, ale zrejme skôr cieľavedome, „krásavcov“ a „krásky“ s prižmúrenými očami a kypriacimi tvarmi tela inštalovali v susedstve sály s dokonalými madonami renesančného majstra Rafaela. Asi preto, aby si návštevník lepšie uvedomil, že umenie nemá vyvolávať iba estetický zážitok krásna, ale aj iné emócie, v tomto prípade i šok. Ale proti gustu žiadny dišputát...

Pokladnica svetového umenia

Keď počas letných dovoleniek navštevujeme múzeá a galérie v Paríži, Ríme, Florencii, Londýne, Madride či v Petrohrade (poniektorí aj v New Yorku), vzdycháme, že za kolekciami diel svetových autorov musíme cestovať stovky kilometrov. Pritom obrovské dedičstvo najkrajšej časti produkcie ľudstva sa nám ponúka priamo pod nosom, vo Viedni, kam z Bratislavy  jazdí prinajmenšom každú hodinu osobný vlak a po 65 minútach sa ocitneme takmer v srdci rakúskej metropoly – na rozostavanej novej Hlavnej železničnej stanici. Odtiaľ stačí zbehnúť po vlastných, alebo sa odviezť dve-tri zástavky metrom do Muzeálnej štvrte.

8neue_burg_na_namesti_hrdinou_s_jazdeckou_sochou_princa_eugena_savojskeho._400x288.jpgNeue Burg na Námestí Hrdinov s jazdeckou sochou princa Eugena Savojského.

Už len samotný KHM predstavuje klenotnicu klasického umenia, aká nemá v strednej Európe páru. Okrem známej budovy na Námestí Márie Terézie spravuje ďalších šesť objektov. Hneď na susednom Námestí Hrdinov (Heldenplatz) etnologické Múzeum ľudového umenia orientálnych krajín a v Novom hrade (Neue Burg) nálezy z archeologických výskumov v Efeze a ďalších antických miest prednej Ázie (dnešné Turecko), či renesančné a barokové hudobné nástroje aj od tých najznámejších skladateľov. Zbrojnica je zase jednou z najrozsiahlejších a najlepšie zdokumentovaných zbierok bojových i ceremoniálnych zbraní a rytierskych brnení v západnom svete od 15. až do začiatku 20. storočia.

O ulicu ďalej pre verejnosť sprístupnili (mimo KHM) Cisársku klenotnicu s korunovačnými klenotmi panovníkov Svätej ríše rímskej i habsburskej monarchie. V neďalekom Lobkowiczovom paláci sa ponúka vyše dvetisíc artefaktov Rakúskeho múzea divadla a pri zámku Schönbrunn zase parádne koče imperátorskej rodiny. Ku KHM patrí aj niekdajší cisársky palác Ambras s cennými zbierkami v Innsbrucku.

Ústrednú budovu múzea postavili v rokoch 1871 až 1891 podľa plánov nemeckého novo renesančného architekta Gottfrieda Sempera, autora dostavby slávnej drážďanskej opery a Zwingru, a jeho rakúskeho kolegu baróna Karla von Hasenauer, ktorý zase projektoval viacero ďalších reprezentačných stavieb v okolí viedenskej Ringstraße, aj spomínaný Neue Burg. Mimochodom, preň sa obaja tvorcovia pohádali na život a na smrť.

Architektonickým dvojčaťom KHM na námestí, ktorému dominuje pred rokom zrekonštruované mohutné súsošie Márie Terézie, je Prírodohistorické múzeum. V ňom nevystavujú iba „diela“ Matky Prírody, ale aj predmety z prehistorických čias ľudskej civilizácie, napríklad praveké Venuše.

13_hofburgu_s_michalskou_branou._400x256.jpgPriečelie Hofburgu s Michalskou bránou.

Obe tieto rozsiahle neorenesančné budovy boli súčasťou megalomanského projektu rozšírenia starej cisárskej rezidencie Hofburg. Prvá svetová vojna a následný pád dedičného domu Habsburgovcov však urobili škrt cez rozpočet. „Malej“ Rakúskej republike už neboli potrebné rozsiahle vládne sídla. A tak Neue Burg na Námestí Hrdinov má namiesto pandanta široké trávniky. Aj po takmer sto rokoch tam však väčšie stromy sadia poskromne, akoby ešte predsa len váhali, či nevybudovať Nový Hrad II.

14_fiaker_na_michalskom_namesti_s_robnomennym_kostolom_vo_viedni._316x400.jpgFiaker na Michalskom námestí s rovnomenným kostolom..

Inak, samotný Hofburg ponúka turistom prehliadky cisárskych salónov, vrátane pracovných a osobných apartmánov Františka Jozefa a jeho manželky Alžbety Bavorskej, milovníkom starších romantických filmov a Červenej knižnice známej skôr pod prezývkou Sissi. Na prízemí sú miestnosti doslova s rakúskym rodinným striebrom, ktoré predstavuje neuveriteľné množstvo strieborných a porcelánových jedálenských súborov. Kedysi ich používala habsburská rodina a teraz na recepciách aj hostia rakúskeho prezidenta. Hneď vedľa je aréna španielskej jazdeckej školy, kde biele lipicany predvádzajú balet na klasickú hudbu.

Mramorový emblém Sissi (Elizabeth) na slávnostnom schodišti.

16_x_mramorovy_emblem_sisi_elizabeth_na_slavnostnom_schodisti._333x400.jpgPestrá ponuka stálych expozícií

Zo vstupnej haly Umeleckohistorického múzea (KHM) sa dá rovno prejsť do priestorov venovaných vyše 12-tisíc pamiatkam starovekého Egypta a Blízkeho východu. Zaujmú tu početné sarkofágy, stély, ľudské i zvieracie múmie, sochy bohov a faraónov, legendárne knihy mŕtvych, popísané papyrusy, predmety každodenného života staré štyritisíc rokov, ale aj kamenný lev z Ištarinej brány v Babylone.

Stála expozícia antických pamiatok zase predstavuje okolo 2 500 predmetov od doby bronzovej až po raný stredovek. Grécke sochy, rímske mozaiky, nálezy z doby sťahovania národov, napríklad takmer desať kilogramov ťažký zlatý „poklad byzantského kupca“, ktorý objavili v roku 1799 pri Nagyszentmiklósi. Dnes ide o mesto v západnom Rumunsku – Sânnicolau Mare (v susedstve napoly slovenského Nadlaku), a preto vláda v Bukurešti oficiálne žiada o jeho vrátenie.

18_plachetnica_400x337.jpgx17_bronzove_sosky_392x400.jpg19_soska_zo_slonoviny._309x400.jpg


Pozlátené bronzové sošky.
Plachetnica zo zbierky umeleckých kuriozít.

Sošky zo slonoviny.

Vlani v marci KHM otvorilo na medziposchodí celý rad miestností so zreštaurovanými umeleckými exponátmi a exotickými kuriozitami zo zlata, striebra, drahokamov, perál a slonoviny, ktoré od neskorého stredoveku až po barok sústredili habsburské kniežatá a cisári. Nepočítajte s tým, že tu strávite iba desať-pätnásť minút. Zbierka pozostáva z približne 2 200 fascinujúcich predmetov. Vystavujú tu napríklad výrobky zo zlatníckej diele Benvenuta Celliniho, madony z Českého Krumlova, majstrovské bronzové sošky, bizarné jemné predmety zo sloních klov, cenné hodinky, šperkovnice, zložité vedecké prístroje či spoločenské hry.

15_slavnostne_schodiste_vedie_na_medziposchodie._295x400.jpgSlávnostné schodište. António Canova: Thézeus zabíja Kentaura. Mihály Munkácsy Glorifikácia renesancie.

7_antonio_canova_thezeus_zabija_kentaura._280x400.jpg

9_mihaly_munkacsy_glorifikacia_renesancie._400x300.jpg






Z vestibulu vedie na prvé poschodie slávnostné schodište lemované dvoma mramorovými levmi a súsoším od Antónia Canovu, ktorý zvečnil chvíľu, keď grécky hrdina Thézeus zabíja Kentaura. Autorom veľkoplošnej stropnej maľby Glorifikácia renesancie je rodák z Mukačeva, prevažne tvoriaci v Paríži, Mihály Munkácsy. Časť fresiek s historickými témami nad schodiskom vytvoril rakúsky umelec Gustav Klimt. Pri príležitosti 150. jubilea jeho narodenia pred dvoma rokmi tu postavili dočasnú rampu, a tak sa návštevníci mohli pokochať jeho maľbami zblízka.

10_jedna_z_velkych_sal_obrazarne._400x293.jpgJedna z veľkých sál obrazárne.

Samozrejme, najviac návštevníkov priťahuje Obrazáreň na celom prvom poschodí, ktorej základy tvoria umelecké zbierky habsburskej dynastie. Jej hlavné priority položili už v 17. storočí: benátska kresba 16. storočia (Tizian Vecelli, Paolo Veronese, Jacopo Tintoretto), flámska maľba 17. storočia (Peter Paul Rubens, Anthony van Dyck), skoré holandské (Jan van Eyck, Rogier van der Weyden) a staré nemecké maliarstvo (Albrecht Dürer, Lucas Cranach). Medzi ďalšie vrcholy obrazárne patrí jedinečná kolekcia obrazov Pietra Bruegela staršieho a majstrovské diela Jana Vermeera, Rembrandta Harmenszoona van Rijn, Rafaela Santiho, Michelangela Caravaggia, Diega Rodrígueza de Silva y Velázqueza a talianskej barokovej maľby.

Osobitnú sálu teraz vyhradili pre zvyšky niekdajšej zbierky cisára Rudolfa II., ktorá mala nevyčísliteľnú hodnotu. Niečo z nej ostalo na pôvodnom mieste – v Prahe, čosi získal Vatikán prostredníctvom dedičstva kráľovnej Kristíny, no podstatná časť je dosiaľ v Štokholme. Tam ju odviezli počas tridsaťročnej vojny švédski vojaci, keď sa im v júli 1648 podarilo načas obsadiť Malú Stranu a Pražský hrad. Pokiaľ ide o jej ukážky vo viedenskom KHM, zdá sa, že Rudolf neprejavoval záujem iba o mravné madony, ale aj o na tie časy sporne odeté krásavice.

12_semperova_kupola_400x300.jpgSemperova kupola.

Výstavy obmieňajú niekoľkokrát do roka

Centrom KHM je veľkoryso projektovaná Klenutá sála, ktorú obložili leštenou žulou a mramorom rozličných farieb a vyzdobili štukatérskymi prácami zosobňujúcimi predstaviteľov Habsburgovcov, ako bol cisár Maximilián I., Karol V., Rudolf II., Karol VI., či František Jozef I. V rozľahlej sieni prevyšujúcej aj druhé poschodie so Semperovou kupolou cez všedný deň funguje kaviareň s reštauráciou (po niekoľkohodinovej prehliadke návštevníci vždy vysmädnú) a predajne s umeleckými predmetmi. Organizujú tu tiež galavečery, slávnostné predstavovanie nových luxusných výrobkov, príležitostné koktailové podujatia i drahé svadobné hostiny. Nielen predajom lístkov (základný stojí 14 eur) sa dajú zarobiť peniaze na podporu umenia.

Na druhom poschodí sa v troch sálach nachádza výber z jeden z piatich najvýznamnejších numizmatických zbierok na svete s približne 700-tisíc mincami, medailami, rádmi, vyznamenaniami či papierovými bankovkami z posledných troch tisícročí. Múzejná knižnica v súčasnosti obsahuje asi 256-tisíc zväzkov, nevynímajúc prvotlače, rukopisy, historické mapy, architektonické projekty či špeciálnu kolekciu cisára Maximiliána I. s množstvom dobových letákov.

Hneď vedľa vlani otvorili výstavu Cisár Karol V. obsadil Tunis, ktorú plánujú až do 31. mája 2015. Tento vnuk spomínaného Maximiliána I., rímsko-nemecký cisár a súčasne španielsky kráľ v roku 1535 podnikol nákladnú vojenskú výpravu proti poturčencovi Chajruddínovi Barbarossovi, ktorý pod kuratelou carihradského sultána Sulejmana I. Nádherného organizoval pirátstvo a napádal prístavy v západnom Stredomorí.
Imperátor vystrojil na Sardínii flotilu so 400 loďami a s vyše 30-tisíc vojakmi sa vylodil v dnešnom Tunisku. Chajruddína porazil a oslobodil 20-tisíc kresťanských otrokov, čím si získal v Európe veľkú úctu, no zastaviť rozmáhajúci sa islam sa mu nepodarilo. Vďaka rozsiahlym španielskym kolóniám v Amerike však mohol hrdo dávno pred anglickými panovníkmi vyhlasovať: „En mi imperio, no se pone nunca el sol.“ Nad mojou ríšou slnko nezapadá.

11_renesancny_gobelin._400x300.jpgRenesančný gobelín

Karol V. nenechal po propagandistickej stránke nič na náhodu. Na výpravu si zobral flámskeho umelca Jana Cornelisza Vermeyena, ktorý množstvo svojich kresieb a skíc z dobrodružnej cesty využil i s ďalšími umelcami na zhotovenie veľkoplošných kartónov. Na ich základe neskôr vyrobili gobelíny. Desať z dvanástich tvorí jadro expozície v KHM doplnenej mapami, dokumentmi, trojrozmernými exponátmi i umelecko-dokumentárnym filmom viažúcim sa na túto historickú udalosť.

Osemnásteho februára k nestálym expozíciám pribudne prierez dielom najvýznamnejšieho ruského klenotníka a zlatníka Petra Karola Fabergého. Na prelome 19. a 20. storočia jeho firma zamestnávala vyše 500 umelcov a remeselníkov z rozličných krajín. Svoje výrobky dodávala nielen pre cársky dvor v Petrohrade, ostatnú európsku šľachtu, aristokraciu, finančných magnátov, ale cenovo dostupnejšie šperky aj pre ruské stredné vrstvy. Návštevníci si budú môcť prezrieť 160 nádherných klenotov z Kremeľskej pokladnice a Fersmanovho mineralogického múzea v Moskve.

V centre pozornosti zrejme budú štyri z niekoľkých málo legendárnych zlatých vajec posiatych drahokamami, ktorými sa obdarúvali členovia rodiny Romanovcov a v ktorých sa skrýva miniatúrny svet. Súčasťou výstavy budú aj kamenárske práce Fabergého a cárskej manufaktúry v Petrodvorci a Jekaterinburgu. Výstava potrvá do 18. mája 2014.

(Pokračovanie)

Foto autor a KHM vo Viedni

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984