Žil svoju filozofiu

Milan Zigo (4. 9. 1934 – 11. 11. 2017)
Počet zobrazení: 4433

Takto priliehavo priblížila pôsobenie a tvorbu profesora Milana Zigu spisovateľka a kolegyňa z Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Etela Farkašová. Jeho dielo je dobre známe nielen odbornej, ale aj širokej obci, ktorá sa zaujíma o filozofiu a jej osudy. Na svojej Alma mater sa svojej životnej láske, filozofii venoval sto semestrov. Lásku k múdrosti vštepoval generáciám adeptov a potom jej pokračovateľom a pokračovateľkám.

m._zigo.jpg

Spočiatku mu učarovala  problematika vzťahu prírodných vied a filozofie, aby sa neskôr vo svojej pedagogickej a vedeckej práci zameral na dejiny novovekej filozofie a filozofie 19. storočia. Vo filozofii dvadsiateho storočia ho oslovil vývin vo frankofónnej filozofii a niektorí jej predstavitelia, ako Bachelard, Gonseth, Piaget. Citlivo vnímal zmeny vo vedách a vedeckom obraze sveta. Jeho pozornosti neušla ani tak málo rozpracovaná téma, akou je vzťah filozofie a literatúry. Osobnosť profesora Milana Zigu bola vážená vo všetkých spomenutých spoločenstvách.

Nemožno obísť ani oblasť, ktorú možno pomenovať ako „slovenský filozofický miestopis“,  ktorým obohacoval počas exkurzií po mestách i miestečkách na Slovensku profil ich účastníkov. Rozhodne vytváral dostatok podnetov pre primerané chápanie „občianskej náuky“.

Okrem pedagogickej a vedeckej činnosti zastával aj rad významných funkcií ako člen vedeckých rád, bol členom Rady MŠ pre vedu, členom kolégií pre filozofiu a sociológiu pri SAV a ČSAV, členom redakčnej rady Filozofia, či členom komisií pre obhajobu dizertačných doktorských prác atď..  Za svoju prácu získal mnoho ocenení, Zlatú medailu Univerzity Komenského, Striebornú medailu Ľudovíta Štúra SAV, Cenu SAV za monografiu „Pohľady do novovekej filozofie“. Ako vedúci katedry i ako člen vedenia Filozofickej fakulty si získal prirodzenú autoritu a úctu. Za kolegov a kolegyne, za celé pracovisko Filozofickej fakulty UK sa 15. novembra v Dome smútku v Modre s profesorom Milanom Zigom rozlúčil vedúci Katedry filozofie a dejín filozofie profesor Milan Chabada.

Priehrštím rozdával ľudskosť a ukazoval, aké miesto má tolerancia v živote komunity. My, ktorí sme mali možnosť ho poznať, nikdy nezabudneme na jeho rady, pomoc, usmernenia. Aj takto posúval odkaz milovaných osvietencov do doby, ktorá osvietenstvo potrebuje rovnako ako dúšok čistej vody. Dokázal nám, že to ide aj bez dogiem. Veľmi nám bude chýbať.

Foto: Branislav Malík

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984