Zabíjanie slušnosti v priamom prenose...

„Postrieľal snáď niekto členov tejto, nazvime to, vlády? Nie? Škoda...“
Počet zobrazení: 6258

V stredu 4.apríla vo večerných Správach RTVS sme si mohli vypočuť nahrávku telefonátu medzi dvoma policajtmi. Ako platiaceho koncesionára i občana demokratickej (?) republiky by ma zaujímalo nielen to, či bola nahrávka získaná legálne. No aj okolnosti za akých sa dostala do médií. Bola to zlomyseľnosť, vybavovanie si účtov medzi kolegami, ten čo ju poskytol konal so súhlasom zamestnávateľa? A bolo to zdarma, či išlo o obchod? V takom prípade ale ide o trestný čin korupcie!

Úplne legitímne sú aj otázky či sa niekto oboch účastníkov komunikácie opýtal, či dávajú privolenie RTVS odvysielať ju, vrátane ich osobnostných znakov: hlasu aj celého mena?

Tak si to zrátajme. V jednom jedinom príspevku porušenie Ústavy Slovenskej republiky a viacero platných zákonov. Vrátane Zákona o RTVS a Zákona o vysielaní a retransmisii.

Prečo to tolerujeme? Sú nám klebety a zvedavosť, škodoradosť či zlomyseľnosť vlastné? A ozaj ich vedome uprednostňujeme pred ochranou súkromia, pred slobodou slova a pred ochranou demokracie?

Ak by sme žili naozaj v právnom a plne demokratickom štáte, tak by takýto brutálny zásah do súkromia, demokratických a osobnostných práv vyšiel všetkých aktérov, vrátane vysielateľa i konkrétneho redaktora poriadne draho... Rovnako politikov a iných krikľúňov, ktorí kedykoľvek, kohokoľvek a kdekoľvek – hoci aj v priamom prenose spravodajskej televízie TA3, rovnako vo vysielaní živých vstupov RTVS – obvinia nielen z porušovania legislatívy, no pokojne i zo zločinu alebo zo závažných trestných činov. A to bez akéhokoľvek dôkazu! Nemá to nič so slobodou slova ani s iným ušľachtilým zámerom. Nekonajú šéfredaktori, nekonajú editori, nekonajú rady dohliadajúce na dodržiavanie zákonov a regulatívov v elektronickom priestore a v éteri. Veď už len za porušenie ústavného princípu prezumpcie neviny by mohli do foyeru najvyššieho zákonodarného orgánu alebo do priestoru poslaneckého klubu, na Úrad vlády či do Prezidentského paláca vbehnúť kukláči a vinníka zatknúť, postaviť ho pred sudcu. 
 

martin_zss.jpg

Andrej Hrnčiar:  V našom meste si vážime slobodu slova. Aj preto sme organizátorom protestného zhromaždenia Za slušné Slovensko poskytli profesionálne ozvučenie a pódium zdarma – na náklady mesta. Zostal som prekvapený ako si jeden z rečníkov predstavuje Slušné Slovensko. Michal Svateník verejne povedal, že škoda, že niekto ešte nepostrieľal členov tejto vlády. A zhromaždenie nadšene tlieskalo a smialo sa. Na jednej strane sa vyjadruje smútok a pohoršenie nad vraždou dvoch nevinných ľudí a na strane druhej sa verejne vyjadruje poľutovanie, že sa nenašiel niekto, kto by zavraždil členov tejto vlády. Žiaľ, aj takto si niekto predstavuje slušné Slovensko.
Status na FB, 5. 4. 2018

https://www.facebook.com/ahrnciar/videos/1377207859092365/?q=Andrej%20Hrn%C4%8Diar

 

Nie je slušnosť ako slušnosť
       

domena_zss.jpgJa som tiež za slušné Slovensko, no nie pod hlavičkou občianskeho združenia (ktorého doménu zaregistroval nejaký Tomáš Trungel ešte vlani 1. septembra 2017!), ani nie za také Slovensko kde na tribúne odporne škriekajúci najatý pajác volá v tranze po odvolaní Gašpara... Nebudem sa dobre cítiť ani na Slovensku, kde sa budú neslušne a nepriamo zabíjať hodnoty aj konkrétni ľudia. Koho priamo obviniť či usvedčiť zo zabitia človeka, ktorému zaujaté agresívne médiá a ich mediálni teroristi urobia zo života peklo. Nech je to v prípade politika, ako práve náhle zosnulého iba 60-ročného Pavla Pašku – dvojnásobného predsedu slovenského parlamentu alebo nejakého manažéra, ktorého dal verejne zlikvidovať jeho konkurent.

Hnusí sa mi hnutie Za slušné Slovensko, ktoré zvolá do Martina hromadný protest a dovolí na tribúne vystúpiť šialencovi verejne vyzývajúceho k násiliu. „Postrieľal snáď niekto členov tejto, nazvime to, vlády? Nie? Škoda...“ A dav mu tlieskal. (Pozri status Andreja Hrnčiara a videozáznam vyššie - redakcia.)

Že odkiaľ to viem? Bohužiaľ nie zo slovenských médií, ani z tých verejnoprávnych, ktoré tento mimoriadne vážny incident a podľa mňa trestný čin, zamlčali. Zverejnil ho dnes na tlačovej besede v priamom prenose TA3 premiér vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini.

A myslíte si, že sa pozornosť prítomných novinárov obrátila k tejto závažnej neslušnej skutočnosti? V žiadnom prípade. Všetci si odverklíkovali otázky, ktoré vopred pred brífingom dostali od mecenášov. Dovoliť si iba tak, z rozhodnutia vlastným rozumom a svedomím zisťovať niečo, čo by spochybnilo celé to organizované úsilie živiť chaos a rozvracať verejný život, na to nemajú IQ ani „gule“. 

Som za slušné Slovensko, kde sa budú prísne a presne dodržiavať zákony aj obsah hesiel a požiadaviek z verejných zhromaždení či oprávnených protestov. Veď už aj teraz – podobne ako v novembri ´89 – počujeme a vidíme rozpor medzi výkrikmi a požiadavkami a skutkami v praxi. Dnes napríklad už protestujúci naskočili na aktuálne priliaty olej do mediálneho ohňa v súvislosti s dianím vo verejnoprávnej RTVS. A ozvala sa dokonca požiadavka po ochrane slobody slova! Samozrejme, v zmysle slobody iba pre tých, ktorí sú spútaní informačnou doktrínou hlavného prúdu oligarchických a súkromných médií v súlade s jediným správnym neoliberálnym svetoobčianskym názorom... Pre iný názor ani odlišný pohľad neexistuje ani sloboda, ani priestor. A ak sa objaví nejaké médium snažiace sa názorovo vyvažovať zdeformovanú slovenskú mediálnu scénu a prináša práve tie odlišné informácie či rôznorodé názory, ak menšia redakcia poskytne priestor osobnostiam z čiernej listiny mimovládok, dočká sa len útokov snajperov a nálepkovania. Najčastejšie označením konšpiračné či putinovské médium. 

Myslím, že slušnému Slovensku patria a zaslúži si verejnoprávne médiá, ktoré budú síce poskladané rôznorodými tvorcami i s rôznym presvedčením, no s profesionálnymi kvalitami, príslušne vzdelanými, vybavenými schopnosťami, zručnosťami a skúsenosťami na zodpovedné poslanie rozhlasových a televíznych žurnalistov. No ktorí budú predovšetkým rešpektovať zákony, budú slušne reprezentovať významnú národnú a kultúrnu inštitúciu a nebudú vo vysielaní zneužívať svoje postavenie a vnucovať divákom svoj politický názor či jednostranné informácie. S istou mierou zveličenia tvrdím, že ak by existovala výstupná kvalita na produkty vysielané v éteri, mnohé vydania večerných Správ RTVS s Dikovou receptúrou by musela vyradiť ako nepodarok. O výkone a diletantizme či o konkrétnych prehreškoch jednotlivých redaktorov ani nehovoriac.
         

Signatári si strhli škrabošky


Ani terajšia aktivita časti pracovníkov spravodajstva RTVS (signatárov listu adresovaného vedeniu verejnoprávnych médií ) nie je nič nové pod tatranským slnkom. Nesie „starý známy rukopis“ osvedčeného scenára pravicových a liberálnych buričov ešte z deväťdesiatych rokov. Zrkadlo histórie potvrdzuje, že „veľa kriku pre nič“ sa strhne vždy, keď do Slovenskej televízie a teraz do RTVS prišiel niekto, kto chcel pre divákov zabezpečiť objektivitu, vyváženosť, pluralitu a úctu k zákonu vo verejnoprávnom šate. Takzvané „čistky“ v spravodajstve patria k televíznemu folklóru ako kôstky k čerešniam od prevratu v novembri ´89. Po tzv. tichej deboľševizácii, prišlo po rozdelení federácie k tichému vyhnaniu čechoslovakistov, potom k utajenému zlikvidovaniu mečiarovcov (s bezprecedentným internovaním v tzv. „koncentračnom stredisku“ na 28. poschodí výškovej budovy BTP, následne za Rybníčka k fanfarónskemu zdecimovaniu celej televízie v mene komercie a likvidácie verejnoprávnosti. No ale hlasný „šrumec“ nastal po nástupe Radima Hrehu a jeho šéfredaktora spravodajstva Jána Šmihulu. Vtedy už kričali o ohrození slobody slova a písali zaujatí komerční aj bulvárni škrabáci v denníku SME, magazíne .týždeň, v Novom čase, no a, samozrejme, na webových portáloch Aktualne.sk či mediálne.sk. Novinkou bola v tom roku 2006 už aj delostrelecká podpora zopár inštitútov tretieho sektora. Tie spolu so spriahnutými médiami ostreľovali STV až do konca roku 2011. No odrazu – po nástupe „madam spod pyramídy“ Miloslavy Zemkovej a po nej Václava Miku s jeho markizáckym šéfredaktorom Lukášom Dikom – začala fungovať SCHEMA biznisovej, inzertnej a politickej dohody a výmenu desiatok skúsených redaktorov, editorov, reportérov a moderátorov v bulvárnej „pračke“ si bdelá a vždy objektívna i nestranná slovenská mediálna scéna nevšimla. Ticho pod pokrievkou ešte neznamená, že uvarená omáčka nie je dávno „zgrcnutá“...

Dobre informované televízne ráčkujúce kruhy tvrdia, že list vedeniu RTVS vytiahnutý na svetlo sveta včera, bol napísaný a pripravený už pred príchodom Juraja Rybanského s Borisom Chmelom začiatkom decembra 2017. Spravodajský nervovoparalytický „Telečok“ namiešaný Bakovou, Dobšinským, Hanzelovou a ďalšími nedovzdelanými aktivistami ich natoľko otrávil, že ani nie po pól roku radšej z toho „Čuda medzi ZOO a cintorínom“ utiekli zo zdravotných dôvodov – bez splnenia misie.
 

Odborná otázka sa stala politickou témou
 

Terajšia aktivita nového vedenia redakcie so spravodajcami v Mlynskej doline nie je nič iné ako odborná a veľmi potrebná diskusia o hľadaní ciest k profesionálnemu a skutočne verejnoprávnemu spravodajstvu. Obsahom i formou. Rovnako o nastavení pravidiel hry v inštitúcii zriadenej zo zákona, ktorú si platíme my – koncesionári. Neviem o tom, že by niekto niekoho z televízie či z rozhlasu vyhadzoval.

No tie hlúpe riadky v Otvorenom liste o tom, komu dajú a komu nedajú priestor vyjadriť svoj názor vo vysielaní, nie sú ani slušné, ani demokratické a ani pluralitné. Signatári sa nimi demaskovali, odmietli verejnoprávnosť a z odborného problému urobili politiku. Verejnoprávnu RTVS tým zatiahli rovno doprostred aktuálnej politickej krízy. Cieľavedome zneužili plné námestia, na ktorých vypočítavo kalkulujú s automatickou podporou.

Ak sú nespokojní s platmi alebo sa obávajú, že už nebudú môcť v tričkách aktivistov robiť politiku, mohli by vykročiť naspäť do komerčnej či bulvárnej sféry, vrátiť sa k svojim školiteľom, analytikom a expertom do inštitútov.

S tým ale nemôžu a nebudú súhlasiť iní, väčší hráči a oligarchovia, neslušne ovládajúci šírošíry mediálny priestor. Bohužiaľ, vrátane verejnoprávneho.

Ak sa konštruktívna a odborná debata o spravodajstve verejnoprávnych médií neskončí zosúladením jeho úrovne so zákonmi a princípmi vysokej profesionality, slušnosť na slovenských námestiach bude iba premysleným reklamným a účelovo politickým heslom.

Potom neostane, než súhlasiť s Janom Maršálkom, že: „Televízne stanice sa čoraz viac menia na televízne kanály.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984