Za etiku novinárov

Čo o nej hovorí rezolúcia Rady Európy (1993)
Počet zobrazení: 4797
Nasledujúci text uverejnil na svojom blogu Gustáv Murín 25. 4. 2018.

 

 

Neobjavujme už objavené. Už od roku 1993 platí Rezolúcia Rady Európy o etike žurnalistiky. Tú si adoptovala ako základný podnet svojej činnosti Aliancia za etiku novinárov založená na Slovensku vo februári 1997. Vďaka nej si každý môže porovnať, či výkony konkrétnych médií a novinárov sú v zhode s touto celoeurópskou normou. Niektoré jej ustanovenia sú pre dnešok zvlášť aktuálne: 

 

Rezolúcia 1003 (1993) o etike žurnalistiky



Správy a názory:

1. Okrem zákonom stanovených práv a povinností v príslušných zákonoch a normách, médiá majú etickú zodpovednosť voči občanom a spoločnosti, čo sa musí v súčasnosti podčiarknuť, keď informácie a komunikácia zohrávajú veľmi významnú úlohu pri formovaní osobných postojov občanov a vo vývoji spoločnosti – demokratického života.
2. Profesia novinára obsahuje práva i povinnosti, slobodu i zodpovednosť.
3. Základným princípom etického uvažovania v žurnalistike je to, že sa musí rozlišovať medzi správami a názormi, zabrániť tomu, aby sa oba útvary navzájom plietli. Správa je informácia o faktoch a údajoch, kým názor prináša myšlienky, idey, vieru alebo hodnotiace stanovisko zo strany spoločností ovládajúcich médiá, vydavateľov alebo novinárov.
4. Vysielané správy musia byť založené na pravdivosti, zaručené vhodnými spôsobmi overenia a dôkazov a nezaujatosti pri podávaní faktov, popisu a rozprávaní. Fámy sa nesmú pliesť so správami. Spravodajské titulky a súhrny musia čo možno najvýstižnejšie vyjadrovať podstatu úvodných faktov a údajov.
5. Vyjadrovanie názorov môže mať formu myšlienky alebo poznámky k všeobecným myšlienkam alebo formu poznámok týkajúcich sa aktuálnych spravodajských informácií. Hoci sú názory nevyhnutne subjektívne, a preto nemôžu a nesmú byť podriaďované kritériám pravdivosti, musíme zabezpečiť, že názory budú vyjadrené úprimne a eticky.
6. Názory, ktoré majú formu poznámok k udalostiam alebo činom vzťahujúcim sa k jednotlivcom alebo inštitúciám, nesmú mať snahu popierať alebo zatajovať skutočné fakty alebo údaje.
 

Vydavatelia, majitelia a novinári:

7. Práca médií je jedným zo spôsobov „sprístupňovania, sprostredkovania“, ktoré zabezpečuje informačný servis, a práva, ktoré majú v súvislosti so slobodou informácií, závisí od jej adresátov, ktorými sú občania.
8. Informácia je základné právo, ktoré bolo zdôraznené precedenčným právom Európskej komisie a Súdom pre ľudské práva v článku 10 Európskej dohody o ľudských právach a uznané podľa článku 9 Európskej dohody o televíznom vysielaní ako aj vo všetkých demokratických ústavách. Vlastníkom práva je občan, ktorý má tiež práva, aby boli informácie, ktoré poskytujú novinári, podávané pravdivo, v prípade správ a čestne v prípade názorov, bez vonkajšieho zasahovania či už verejných činiteľov alebo súkromného sektoru.
9. Verejní činitelia sa nesmú domnievať, že sú vlastníkmi informácií. Špecifické postavenie týchto činiteľov a orgánov vytvára právny základ pre úsilie garantovať a rozširovať pluralizmus v médiách a zabezpečiť, aby boli vytvorené podmienky pre uplatňovanie slobody vyjadrovania a právo na informácie a zabránenie cenzúry. Okrem toho, Výbor ministrov si uvedomuje túto skutočnosť, ako to dokázal vo svojej Deklarácii o slobode vyjadrovania a informácií, ktorá bola prijatá 29. apríla 1982.
10. Keď uvažujeme o žurnalistike, musí sa vziať do úvahy, že využíva médiá, ktoré sú súčasťou spoločnej štruktúry, v rámci ktorej je potrebné rozlišovať medzi vydavateľmi, majiteľmi a novinármi. V tomto zmysle je nevyhnutné okrem zabezpečenia slobody médií chrániť tiež slobodu v médiách a ochraňovať ich pred vnútornými tlakmi voči nim.
11. Spravodajské organizácie sa musia považovať za špeciálne sociálno-ekonomické agentúry, ktorých podnikateľské aktivity majú byť limitované podmienkami pre zabezpečenie prístupu k základným právam. 
12. Spravodajské organizácie musia preukázať prehľadnosť v záležitostiach vlastníctva médií a manažmentu, umožniť občanom presne zistiť identitu majiteľov a rozsah ich ekonomickej zainteresovanosti v médiách.
13. Vo vnútri spravodajskej organizácie musia koexistovať spolu vydavatelia a novinári, vziať do úvahy, že zákonný vzťah ideologickej orientácie vydavateľov a majiteľov je limitovaný absolútnymi požiadavkami na pravdivé podávanie správ a etických názorov. Toto je nevyhnutné vtedy, ak máme rešpektovať základné právo občanov na informácie.
14. Tieto požiadavky sú také, že musíme posilniť záruky na slobodu vyjadrovania novinárov, pretože oni pôsobia ako konečný zdroj informácií. V tomto zmysle musíme zákonným spôsobom rozšíriť a objasniť charakter zákonnej klauzuly (zohľadňujúcej náboženské a etické cítenie občanov) profesionálne tajomstvo vis-á-vis tajné zdroje, zosúladenie zákonných ustanovení v tejto záležitosti, takže budú môcť byť uplatňované v širšom kontexte demokratickej Európy.
15. Ani vydavatelia ani majitelia sa nemôžu domnievať, že vlastnia spravodajstvo.  Spravodajské organizácie nesmú považovať informáciu za druh tovaru, ale za základné právo občana. V tomto zmysle nesmú médiá využívať ani kvalitu ani podstatu správ alebo názorov pre účely zvýšenia záujmu čitateľov alebo publika v záujme zvýšenia príjmov z reklamy.
16. Ak máme zabezpečiť, aby sa informácie spracovali eticky, verejnosť, ktorej sú určené, sa musí považovať za jednotlivcov a nie za masu.
17. Informácie, ako ich podáva žurnalistika prostredníctvom médií s účinnou podporou nových technológií, má rozhodujúci význam pri rozvoji jednotlivca a spoločnosti. To je nevyhnutné pre demokratický život, pretože ak sa má demokracia plne rozvíjať, musí sa občanom zaručiť účasť vo verejných vzťahoch. Stačí, ak povieme, že takáto spoluúčasť nebude možná, ak občania nebudú dostávať informácie o verejných vzťahoch, ktoré potrebujú a ktoré musia zabezpečiť.
18. Význam informácií, predovšetkým rozhlasového a televízneho spravodajstva, pre kultúru a vzdelávanie bol vysvetlený v Odporúčaní Zhromaždenia 1067. Jej vplyv na verejnú mienku je nepochybný.
19. Bolo by veľmi zlé, ak by sme z významu tejto úlohy vyvodzovali, že médiá skutočne reprezentujú verejnú mienku alebo že musia nahrádzať špecifické funkcie verejných orgánov alebo inštitúcií výchovného a kultúrneho charakteru, ako sú napr. školy.
20. Toto sa bude rovnať pretrasformovaniu žurnalistiky a médií do orgánov alebo autorít („mediokracia“), hoci tieto nebudú reprezentantmi občanov alebo podliehať demokratickej kontrole ako verejné orgány a nebudú mať špeciálne vedomosti o príslušných kultúrnych a výchovno-vzdelávacích inštitúciách.
21. Preto žurnalistika nesmie meniť pravdivosť a nestrannosť informácií alebo ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku, pretože jej legitímnosť zotrváva na skutočnom rešpektovaní základného práva občanov na informácie ako súčasti rešpektovania demokratických hodnôt. V tomto zmysle je zákonná investigatívna žurnalistika limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov a nie je v súlade s novinárskymi kampaňami na základe predtým (vopred) prijatých pozícií a špeciálnych záujmov.
22. V žurnalistike musia informácie a názory rešpektovať prezumpciu neviny, predovšetkým v prípadoch, ktoré sú stále sub judice a musia sa zdržať vyvodzovania záverov.
23. Právo jednotlivcov na súkromie sa musí rešpektovať. Osoby, ktoré zastávajú určité funkcie vo verejnom živote, majú právo na ochranu svojho súkromia s výnimkou tých prípadov, keď ich súkromný život, môže mať vplyv na ich verejné pôsobenie. Skutočnosť, že osoba zastáva určitý verejný post, ju nezbavuje práva na rešpektovanie jej súkromia.
24. Snaha o dosiahnutie rovnováhy medzi právom na rešpektovanie súkromného života, podľa článku 8 Európskej dohody o ľudských právach, a slobodou vyjadrovania podľa článku 10, je dobre dokumentovaná v súčasnom ustanovení Európskej komisie pre ľudské práva.
25. V profesionálnej žurnalistike výsledok neospravedlňuje prostriedky, preto sa musia informácie získavať legálnymi a etickými spôsobmi.
26. Na požiadanie dotknutých osôb musia spravodajské médiá opraviť, automaticky a čo najrýchlejšie, a so všetkými relevantnými informáciami, akýkoľvek druh správy alebo názoru, ktoré uverejnili a ktoré nie sú pravdivé alebo sú chybné. Legislatíva štátu musí stanoviť primerané sankcie a tam, kde je to možné, uplatniť kompenzácie.
27. V záujme zosúladenia uplatňovania a vykonávania tohto práva v členských štátoch Rady Európy, musíme zaviesť do praxe  Rezolúciu (74/26 o „právo na odpoveď – postavenie jednotlivca vo vzťahu k tlači“, ktorý prijal Výbor ministrov 2. júla 1974, a tiež príslušné ustanovenia Dohody o televízii
28. V záujme zabezpečenia vysokej kvality práce a nezávislosti na strane novinárov, musia mať zaručené slušné platové a náležité pracovné podmienky a vybavenie.
29. Vo vzťahoch, ktoré musia novinári udržiavať v rámci svojich pracovných vzťahov s verejnými činiteľmi alebo s ekonomickým sektorom, musí sa venovať pozornosť tomu, aby sa zabránilo akémukoľvek druhu mlčanlivého súhlasu, ktorý by mohol ovplyvniť nezávislosť a nestrannosť žurnalistiky.
30. V žurnalistike sa nesmú pliesť kontroverzné alebo senzačné informácie s predmetmi, o ktorých je dôležité poskytovať informácie. Novinár nesmie využívať svoje pracovné povinnosti na účely získania prestíže alebo osobného vplyvu.
31. Z hľadiska komplexnosti procesu zabezpečovania informácií, ktorý je vo zvýšenej miere založený na využívaní nových technológií, rýchlosti a stručnosti, od novinára sa musí požadovať, aby mal primeranú profesionálnu prípravu.
 

Pravidlá pre pracovníkov vydavateľstiev:

32. V rámci novinárskej obce musia vedľa seba žiť vydavatelia, majitelia a novinári. Z tohto dôvodu sa musia stanoviť pravidlá pre zamestnancov vydavateľstiev, aby sa upravili ich pracovné vzťahy medzi novinármi a vydavateľmi a majiteľmi médií, oddelene od normálnych požiadaviek na pracovné vzťahy. Takéto pravidlá môžu vypracovať výbory vydavateľstiev.
 

Situácie konfliktov a špeciálnej ochrany:

33. V spoločnosti dochádza niekedy k napätým situáciám a konfliktom pod tlakom takých faktorov, akú sú terorizmus, diskriminácia voči menšinám, xenofóbia alebo vojna. Za takejto situácie majú médiá morálne právo a povinnosť obhajovať demokratické hodnoty: rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, riešenie problémov pokojným a tolerantným spôsobom a následne bojovať proti násiliu a jazyku nenávisti a konfrontácie a zamietnutie každého druhu diskriminácie založenej na kultúrnych, náboženských alebo sexuálnych rozdieloch.
34. Nikto nesmie zostať neutrálny vis-á-vis pri porušovaní demokratických hodnôt. V tomto zmysle musia médiá zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní napätia a musia podporovať vzájomné porozumenie, toleranciu a dôveru medzi rôznymi spoločenstvami v regiónoch, kde pretrvávajú konflikty, ako to preukázal generálny tajomník Rady Európy pri vypracovaní dôverných postupov pre bývalú Juhosláviu.
35. Vzhľadom na veľmi špecifický vplyv médií, predovšetkým televízie, na postoje mladých ľudí, musí sa venovať pozornosť vysielaným programom, správam alebo obrazom, ktoré glorifikujú násilie, využívajú sex a konzumný spôsob života alebo využívajú zámerne nevhodný jazyk.
 

Etika a samoregulácia v žurnalistike:

36. Vzhľadom na nevyhnutné podmienky a základné princípy uvedené vyššie, médiá musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali pevné etické princípy zaručujúce slobodu vyjadrovania a základné práva občanov na dostávanie pravdivých informácií a serióznych názorov.
37. Aby bolo možné kontrolovať dodržiavanie týchto princípov, musia sa ustanoviť orgány pre samoreguláciu alebo mechanizmy, ktoré budú zložené z vydavateľov, novinárov, užívateľov médií, združení, expertov z akademického sveta a právnikov, títo budú zodpovední za vydávanie rezolúcií o rešpektovaní etických predpisov v žurnalistike, s príspevkom médií pre publikovanie príslušných rezolúcií. To pomôže občanom, ktorí majú právo na informácie, urobiť si buď pozitívny alebo negatívny názor o práci novinára a dôveryhodnosti.
38. Orgány pre samoreguláciu alebo mechanizmy, združenia užívateľov médií a príslušné katedry univerzít môžu každý rok publikovať výskumné práce posteriori o pravdivosti informácií vysielaných médiami, kde budú porovnávať spravodajstvo so skutočnými faktami. To bude slúžiť ako barometer dôveryhodnosti, ktorý môžu občania využiť ako príručku pre etické normy, ktoré dosahuje každé médium alebo istá časť média alebo dokonca každý jednotlivý novinár. Príslušné korektívne mechanizmy môžu súčasne pomôcť zlepšiť spôsob, akým sa vykonáva profesionálna žurnalistika v médiách.

Text bol prijatý Zhromaždením Rady Európy na 42. schôdzi, 1. júla 1993.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984