Reklama

Za Ladislavom Sklenárom

Počet zobrazení: 2170

Začiatkom decembra roku 2017 skonal po krátkej a ťažkej nemoci v Považskej Bystrici Ladislav Sklenár, bývalý popredný predstaviteľ česko-slovenského a slovenského hutníckeho a strojárskeho priemyslu.

portret_l._sklenar.jpg
Ing. Ladislav Sklenár, CSc.
(29. 7. 1942 – 11. 12. 2017)


Rodák z Banskej Bystrice po ukončení Jedenásťročnej strednej školy v Rožňave študoval na Hutníckej fakulte VŠT v Košiciach. Vysokoškolské štúdium ukončil v tom čase v jedinej celoštátnej špecializácii vysokoškolského štúdia v ČSSR, v metalurgii neželezných kovov. Diplomovú prácu v roku 1964 spracoval z problematiky hydrometalurgie vo Výskumnom ústave kovov v Panenských Břežanech u Ing. V. Dlouhého, otca dnešného významného českého politika a národohospodára. Na vtedajšiu umiestenku do Výskumného ústavu kovov nenastúpil, ale išiel za majstra do hutnej výroby v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. Od roku 1972 viedol hutnú výrobu najväčšieho výrobcu medených a mosadzných polotovarov v ČSSR. V roku 1976 sa stal podnikovým riaditeľom jedného z najväčších strojárskych podnikov na Slovensku a v ČSSR, Považských strojární Považská Bystrica. V roku 1979 sa stal generálnym riaditeľom výrobnohospodárskej jednotky Závodov na výrobu ložísk v Považskej Bystrici, neskôr koncernu ZVL. V roku 1988 krátky čas zastával funkciu námestníka ministra všeobecného strojárstva ČSSR a od roku 1989 do roku 1990 bol námestníkom predsedu Slovenskej plánovacej komisie SR. Po voľbách v roku 1990, na novovzniknutom Ministerstve hospodárstva SR ako riaditeľ odboru strojárskeho priemyslu, bol kľúčovou osobou pre presun federálnych kompetencií v odvetviach hospodárstva do pôsobnosti národnej vlády SR. Po roku 1992 až do svojho skonu aktívne pôsobil v súkromných spoločnostiach predovšetkým v oblasti strojárstva a ťažby nerastných surovín. V rokoch 1998 až 2000 bol podpredsedom Fondu národného majetku SR. V roku 1983 úspešne ukončil na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline externé štúdium vedeckej ašpirantúry vo vednom odbore Fyzikálna metalurgia a medzné stavy materiálov na tému obrábateľnosti automatovej mosadze. Bol členom vedeckých rád VŠT v Košiciach a VŠDaS v Žiline.

tryzna_laco_sklenar_14.12.2017.jpg

Ladislav Sklenár sa vždy hlásil k tomu, že jeho Alma mater je Hutnícka fakulta VŠT v Košiciach a že pôvodom je hutník. Vnímal, že základom efektívnej výroby strojov a zariadení je hlboká znalosť vlastností použitých materiálov a technológií ich spracovania. Mal rozhodujúcu zásluhu na zásadnej revitalizácii výroby medených a mosadzných polotovarov nielen vo svojom materskom podniku, ale aj v ČSSR. Bol zástancom koncepčného a neustáleho inovačného procesu nielen produktov, ale aj technologických a riadiacich procesov. Bol kľúčovou osobnosťou, ktorá organizovala a riadila proces vývoja a zavedenia výroby dvojprúdového leteckého motora DV-2, ktorý v tom čase mal svetové prvenstvá vo svojej výkonovej kategórii. Základom zvládnutia výroby leteckého motora bolo ovládnutie dovtedy v ČSSR nepoznaných a neovládaných progresívnych technológií, ako napríklad presného liatia tenkostenných, dutých nikelchrómových lopatiek, výroby titánových lopatiek profilovým kalibračným valcovaním, obrábania a zvárania dovtedy v ČSSR nepoužívaných nových titánových, horčíkových zliatin. Presadil výrobu ložísk z ložiskovej ocele rafinovanej argónom, výrobu ložiskových súčiastok metódou práškovej metalurgie, zavedenie výroby ložísk pre textilné ložiská rýchlosťou otáčania 100 tisíc otáčok za minútu. Rozvíjal strojárske technológie, ich tvrdú, ale aj pružnú automatizáciu, vrátane robotov, nasadením výpočtovej techniky v práci konštruktérov a technológov systémov CAD, CAP, CAM. Spolu so SjF VŠT sa za jeho prispenia vyvinul prvý hydraulický robot HYMR 100 v ČSSR.

Ladislav Sklenár bol výborným organizátorom, s prirodzenou autoritou medzi zamestnancami. Kládol dôraz na odborné znalosti, na celoživotného vzdelávanie všetkých zamestnancov. Presadzoval do riadiacich funkcií mladých, vzdelaných a odborne zdatných ľudí. Presadil hromadné využívanie výpočtovej techniky nielen pre ekonomické riadenie, ale najmä na riadenie technologických procesov.

Bol jedným z iniciátorov založenia tradície organizovania Šachťákov na Barboru (deň baníkov a hutníkov) od roku 1968, ktorá nepretržite každoročne prebiehala v Považských strojárňach do roku 1990. Hlásil sa k odkazom zakladateľov hutnej výroby v predchodkyni Považských strojární – Zbrojovke Považská Bystrica, najmä takých osobností hutníctva Česko-Slovenska, akými boli jej bývalí zamestnanci J. Chvojka, M. Brzobohatý, Teindl, Farlík, Henych, Rittich. Bol hrdý na to, že bol žiakom prof. Dr. Ing. Jaroslava Malkovského. Jeho pracovitosť, zanietenosť, dôslednosť, cieľavedomosť, čestnosť, spravodlivosť a kamarátsky vzťah ku všetkým ľuďom bola príkladom pre mnohých. Jeho pôsobenie v hospodárskych funkciách nebolo technokratické. Kládol dôraz na sociálne vzťahy na pracovisku, viedol ľudí k vyváženému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju. Jeho srdce bilo naľavo a nebolo na predaj na burze, neslúžilo špekuláciám na úkor ľudí. Bol až do svojho skonu angažovaný v Klube ľavicových ekonómov. Výraznou mierou sa zaslúžil o nebývalý rozvoj mesta Považská Bystrica v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Bol a zostáva symbolom novej generácie technickej inteligencie z päťdesiatych až šesťdesiatych rokov minulého storočia majúcej veľký vplyv na efektívnu industrializáciu Slovenska v rámci Česko–Slovenska.

Česť jeho pamiatke!

Priemer: 4.8 (34 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama