Vzkriesenie prišlo do Bratislavy až v stredu

Počet zobrazení: 4960

Jozef Kostka: Socha víťazstva, pri ktorej sa v stredu 4. apríla popoludní uskutočnilo kladenie vencov, na ktorom boli prítomní aj poslední žijúci priami účastníci protifašistického odboja, poslanci, primátor a viacerí starostovia mestských častí Bratislavy, ako aj predstavitelia veľvyslanectiev na Slovensku.

jozef_kostka_socha_vitazstva.jpgPred 73 rokmi Červená armáda oslobodila hlavné mesto Slovenska. Bratislava sa tak zaradila medzi tie šťastné európske metropoly, ktoré sa nadobro zbavili fašistického jarma a mohli kráčať v ústrety mierových časov.

Neviem, či ste si všimli, ale sled dní roku 2018 je totožný s rokom 1945, dokonca aj Veľkonočné sviatky presne tak vychádzali. Urobme si teda rekapituláciu toho, ako tieto sviatky prežívali Bratislavčania pred 73 rokmi.

Na Zelený štvrtok 29. apríla 1945 sa začal v Petržalke, ktorá bola vtedy súčasťou tretej ríše, pochod smrti väzňov z tamojšieho prechodného koncentračného tábora do Rakúska. Už v predchádzajúcich týždňoch, no osobitne v ten deň zahynulo, či presnejšie bolo zavraždených 497 Židov z Maďarska a južného Slovenska. Na miestnom cintoríne v Petržalke je teda po Kremničke a Nemeckej tretí najväčší masový hrob obetí nacistických perzekúcií na území Slovenska.

Na Bielu sobotu 31. marca vyšiel z Bratislavy už štvrtý transport s politickými väzňami, ktorých ľudácka vláda Štefana Tisu dobrovoľne odovzdala gestapu. V Mauthausene ich už ani nezaradili ako slovenských väzňov z predchádzajúcich troch transportov do svojej zločineckej štatistiky, ale hneď po príchode do koncentráku ich všetkých pozabíjali.

Na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla sa kolaborantská vláda a prezident „premiestnili“ do Holíča, odkiaľ pred postupujúcou Červenou armádou ušli do rakúsko-bavorského pomedzia. Odtiaľ Jozef Tiso ešte stihol telegraficky zablahoželať k zvoleniu Hitlerovho nástupcu admirálovi Karlovi Dönitzovi a ubezpečiť ho, že Slovensko ostane do posledného dychu verné svojmu spojencovi.

Na Veľkonočný pondelok 2. apríla zastavili v meste prívod vody, plynu a elektriny. Ľudia si urobili zásoby potravín na dlhšie obdobie, lebo sa pripravovali na to najhoršie. Dobre vedeli, že dobývanie Budapešti trvalo niekoľko týždňov a časť historického centra tam ľahla popolom.

Nemecké vojenské velenie vyhlásilo Bratislavu za „Festung Pressburg“, na východných okrajoch mesta vyrástli tri obranné valy. Podmínované boli strategické objekty, ako Hlavná pošta, Rozhlas, energetické a vodohospodárske stavby, ako aj najvýznamnejšie priemyselné závody.

V utorok 3. apríla sa začali priame boje o bratislavské predmestia. Oslobodená bola Rača, Trnávka, Prievoz, Ružinov, Nivy, Koliba...

V stredu 4. apríla ráno sa boje postupne preniesli do centra mesta smerom od Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej cesty. Okolo obeda sa strieľalo v Starom Meste, do 16. hodiny červenoarmejci vyčistili návršie s hradnými ruinami, kde sa zakuklili Nemci. Osloboditeľské vojská potom pokračovali smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Súčasne Nemcov a Maďarov vytlačili z Petržalky. Tento deň možno považovať za určité prebudenie nášho hlavného mesta zo zlého, fašistického sna. Vzkriesenie teda prišlo v roku 1945 do Bratislavy o tri dni neskôr.

Prestrelky však ešte pokračovali v západných predmestiach. V piatok 6. apríla si od nacistickej okupácie oddýchla aj Devínska Nová Ves, ktorá bola spolu s Devínom takmer sedem rokov súčasťou „tisícročnej ríše“. Už v ten deň sa však predával čerstvý chlieb upečený v mestských pekárňach, fungovala elektrina, tiekla voda vo vodovodoch. A v pondelok 9. apríla v kine Čas premietali po dlhšej prestávke film – o ruskom vojvodcovi Michailovi Illarionovičovi Kutuzovovi.

Samozrejme, hádam až nečakane rýchla operácia, si okrem tisícky poškodených budov vyžiadala aj mŕtvych: 742 sovietskych vojakov, 470 nemeckých a 120 civilistov. Celkový počet obetí Bratislavsko-brnianskej operácie však bol oveľa vyšší. Veď len na Slavíne sníva svoj posledný sen 6 845 príslušníkov Červenej armády, Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Kazachov, Gruzíncov, Arménov... A takýchto ústredných cintorínov je od brehov Hrona až po Brno niekoľko.

Druhému ukrajinskému frontu velil maršal Rodion Jakovlevič Malinovskij. Názov ulice nesúcej jeho meno sme v Bratislave v deväťdesiatych rokoch zrušili a spolu s tým zlikvidovali aj pamätnú tabuľu – bez náhrady. Pritom v Brne maršalova socha dodnes stojí. Na bojoch sa podieľala aj Dunajská vojenská riečna flotila pod vedením kontraadmirála Gregorija Nikitiča Cholosťakova a Druhý tankový pluk Rumunskej kráľovskej armády.

Na opačnej strane stála okrem Šiestej armády hitlerovského Nemecka aj Tretej armády szálasiovského Maďarska domobrana bratislavských Nemcov, ktorí sa dnes sťažujú, že boli po vojne násilne vyhnaní zo svojej starej vlasti. A  v súčinnosti s SS nechýbali v pouličných prestrelkách ani agilní príslušníci Hlinkovej gardy. Tej gardy, ktorej uniformu imitujú na svojich zrazoch členovia jednej zo súčasných parlamentných strán – ĽSNS. Kotlebovci sa nehanbia, keď naďalej vychvaľujú fašizoidný režim na Slovensku a spochybňujú spoluúčasť jeho predstaviteľov na zločinoch druhej svetovej vojny.

Nedávno v Bratislave nakrúcal štáb moskovskej televízie seriál o pomníkoch Červenej armády v strednej Európe. Mladí autori sa chceli stretnúť s priamymi slovenskými účastníkmi bojov o Bratislavu. Samozrejme, v rámci 2. ukrajinského frontu nepôsobili aj československí vojaci, veď armádny zbor Ludvíka Svobodu prechádzal krvavou cestou cez Dukliansky priesmyk a severné Slovensko smerom na Ostravu. A tak sme im mohli sprostredkovať príslušníka Svobodovej armády a partizána SNP zo stredného Slovenska, ktorí teraz žijú v Bratislave.

Napriek tomu aj Bratislavčania prispeli k oslobodeniu mesta, hoci sa o tom málo vie. Členom ilegálnej protifašistickej skupiny Flóra sa podarilo dostať k tajným nemeckým dokumentom, ktoré sa týkali spomínaného Festung Pressburg a včas ich doručili veleniu sovietskych vojsk operujúcich na západnom Slovensku. Verím, že aj to dopomohlo k urýchlenému oslobodeniu Bratislavy a aj k tomu, že podmínované objekty s výnimkou mosta nad Dunajom a železničného mosta pri Železnej studienke, ostali na svojom mieste a dodnes nám slúžia. To by si vyžadovalo prácu historika a potom by sme sa hádam dočkali aj pamätnej tabule ľuďom, ktorí sa o to zaslúžili. Pán primátor Ivo Nesrovnal mi iste dá za pravdu (primátor pritakal).

Aj dnešné časy nás presviedčajú, že si musíme neustále pripomínať to, čo sa stalo pred 73 rokmi. Totiž nielen ľudská pamäť, ale aj pamäť národa, či celého kontinentu funguje akosi tak, že radšej si spomíname na to dobré, a na to zlé často zabúdame.

V pohnutej histórii strednej Európy sa málokedy stalo, že sa mohli tak, ako naše dve, tri generácie, tešiť vyše sedem desaťročí zo života v mieri. Žiaľ, teraz znovu rastie vo svete napätie. Usilujme sa o to, aby sa nielen politické vedenie nášho štátu, ale aj my osobne nedali zatiahnuť do novodobých horúcich či studených vojen. Zachovajme si svoju hrdosť, nezávislosť, chladný rozum a slovanské, legendárne Dankovo horiace srdce. Srdce, ktoré nezabúda, že k nám prišla ťažko vydobytá sloboda z Východu.

(Z prejavu predsedu OblV SZPB Martina Krnu na zhromaždení Bratislavčanov pri Soche víťazstva pred Redutou.)

poslanci_snr_4._aprila_2018_na_pietnom_akte_pri_redute.jpg
Poslanci Národnej rady za stranu Smer-SD a SNS 4. apríla 2018 na pietnom akte
pri Redute.

kladenie_vencov_k_pomniku_v_parsiku_pred_redutou_sprava_primator_bratislavy_ivo_nesrovnal_a_mestsky_poslanec_martin_borgula_smer-sd.jpg
Kladenie vencov k pomníku v parčíku pred Redutou, sprava primátor Bratislavy
Ivo Nesrovnal a mestský poslanec Martin Borguľa (Smer-SD).

delegacia_odbojarov_na_pietnom_akte_zlava_predseda_oblv_szpb_martin_krno_predseda_zvazu_pavol_seckar_a_tajomnik_ustrednej_rady_szpb_viliam_longauer.jpg
Delegáciu odbojárov viedli zľava predseda OblV SZPB Martin Krno, predseda
zväzu Pavol Sečkár a tajomník Ústrednej rady SZPB Viliam Longauer.


Foto: Jozef Šolc, Vladimír Dobrovič

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984