Vždy by to malo byť o múdrosti, tolerancii a človečenstve

Počet zobrazení: 3541

Priznám sa, že súčasný svet sa pre mňa stáva zložitý a  nezrozumiteľný. Žijeme v neistote a v neistote nemôže byť nikto šťastný. Nedokážeme predvídať, čo sa stane zajtra, o týždeň, o mesiac. Uvedomujem si, že vždy boli rozpory a vojny. Za veľmi pozitívny stav považujem antiku – no aj tam boli stále vojny, násilie a otrokárstvo. Každý vývoj je pre niekoho pozitívny a pre niekoho negatívny. Vždy to tak bolo a aj bude, že niektorí ľudia si nerozumejú alebo sa aj neznášajú. Ale preto, že niektorí, naopak, názorovo k sebe inklinujú a nachádzajú spoločnú reč, vznikajú politické strany, kluby priateľov, manželstvá a priateľstvá  Myslím si že, pre mier medzi názorovými protikladmi je dôležitá tolerancia – rešpektovanie inakosti. Zastávam názor, že vždy by to malo byť  o múdrosti,  tolerancii a človečenstve. 

V niektorých  krajinách rastie počet obyvateľov rýchlejšie, aké je množstvo zdrojov vody a potravinovej produkcie. Od roku 1950 sa zvýšil počet obyvateľov vo väčšine najchudobnejších krajín na Zemi na 5- až 6-násobok. Situáciu zhoršuje aj klimatická zmena, ktorá sa prejavuje v mnohých regiónoch ako častejší výskyt sucha, intenzívnych lejakov a iných extrémov počasia. Výsledkom takého vývoja v týchto krajinách je rast politických, sociálnych, kultúrno-etnických a náboženských konfliktov, ktoré určité medzinárodné zoskupenia vidiac vlastný komerčný cieľ často podporujú dodávkami moderných zbraní. Humanitárna pomoc smerujúca do týchto krajín (veľakrát aj z krajín, ktoré dodávajú zbrane) vo forme potravín a lekárskej starostlivosti pomáha len dočasne, lebo nesmeruje k spomaleniu rastu počtu obyvateľov, ktorý sa môže javiť ako hlavný dôvod problémov. Situáciu je nutné  riešiť systémovo. Charita je len doplnkovým dočasným riešením.

Zásadne rozdielne názory na riešenie situácií vznikajúcich najmä v krajinách tretieho sveta je nutné riešiť v komunikácií s vládami týchto krajín . Hľadanie podstaty príčin politických a z nich plynúcich kultúrnych a sociálnych kríz dnešného sveta je jedinou cestou k riešeniu. Neplodná diskusia, po ktorej často nasleduje silová alebo verbálna konfrontácia, situáciu iba zhoršuje, zneprehľadňuje a komplikuje. A to často do takej miery, že riešenie sa hľadá v rinčaní zbraní a primitívnom násilí rozličných skupín manipulovaných často podvodníkmi a konšpirátormi. Ako dosiahnuť terapeutický efekt v predmetnej oblasti ? Základom môže byť organizačný poriadok, teda miera slobody, kde platí prísne ,,Tvoja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda tvojho spoluobčana“. To dáva rámec pre  dohodu či riešenie konfliktov v prvom rade v rovine politickej. Otázne je, kto by ten organizačný poriadok navrhol a schválil – obávam sa, že by to opäť boli iba mocní tohto sveta, ktorí by si ho prispôsobili svojim potrebám...

Očami informatikov by sme sa k terapeutickému efektu zmeny v oblasti vnímania politických kríz určitej dosť veľkej skupiny občanov mohli dopracovať reštartovaním –  nahraním nového operačného systému a dobrým antivírovým programom. Pod nahradením nového operačného systému treba vidieť zmeny v oblasti politiky a v  nasadení antivírového programu zmeny v oblasti kultúrno-mediálnej a inštitucionálnej. Svoju úvahu by som rád ukončil príkladom zo živočíšnej ríše.

V prírode máme niekoľko živočíšnych spoločenstiev, kde to už tisícročia (ak nie milióny rokov) funguje dobre a tieto spoločenstvá očividne prosperujú. Nám najbližšie je spoločenstvo šimpanzov, no nie celkom vzdialená je aj vlčia svorka. Tam sa vytvorila prirodzene určitá hierarchia, ktorú všetci rešpektujú, je tam vnútorný poriadok a primeraná disciplína. Také spoločenstvo vedie najschopnejší a najsilnejší samec, ktorý všetkých presvedčil nielen o svojich kvalitách, ale dokáže im vnútiť aj kooperatívne správanie. Dôležité je aj to, že v takýchto spoločenstvách je náležite postarané o slabších jedincov (samice, starší alebo oslabení jednotlivci a mláďatá). Nie žeby sa mladšie samce nesnažili postúpiť v hierarchickom rebríčku, to sa deje každodenne, no má to určitý tradičný rituál, ktorý neublíži ostatným. Jedinou tragédiou v tomto procese je situácia, keď vedúci samec stratí svoje postavenie a musí ustúpiť mladšiemu schopnejšiemu vodcovi. Obyčajne to berie s nadhľadom a stiahne sa do ústrania. Možno sú tam niektoré aspekty, ktoré by sme v ľudskej spoločnosti nemohli akceptovať (napríklad to, že matka samica rozhoduje o tom, či nechá prežiť nedostatočne vyvinuté mláďa), no vo viacerých prípadoch by sme si mohli zo správania spoločenských zvieracích druhov niečo osvojiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984