Výročie hrdinstva príslušníkov československej brigády v Sokolove (Ukrajina)

Počet zobrazení: 3921

Začiatkom marca (7. – 13.) 2018 uplynulo 75 rokov od bojov 1. čs. samostatného poľného práporu s nemeckými jednotkami o Sokolovo. Pri tejto príležitosti usporiadala Československá obec legionárska národnú púť na miesta bojov, v ktorých sa bok po boku vyznamenali Česi a Slováci.

 Nástup čestnej jednotky v replikách svobodovcov s replikou bojovej zástavy. Veliteľ Ludvík Svoboda.

2_svobodovci.jpg7_l._svoboda.jpg

Československí vojaci sa v Sovietskom zväze ocitli už v septembri 1939 ako príslušníci tzv. Poľského legionu. Pod náporom útočiacich nemeckých vojsk ustupovali na východ Poľska, ktorý po 17. septembri 1939 obsadila sovietska Červená armáda. Česi a Slováci z legionu v počte 798 boli internovaní 365 km východne od Moskvy v meste Oranky. Po vstupe ZSSR do vojny s Nemeckom a následnom podpísaní vojenskej dohody medzi československou a sovietskou vládou 18. júla 1941 nastali priaznivé podmienky na založenie vojenskej jednotky. Organizačné práce v tomto smere viedol plukovník Heliodor Píka z československej vojenskej misie v Moskve.

Ako je známe, prvým posádkovým mestom českých a slovenských vojakov sa stalo priuralské mesto Buzuluk v západnej časti Orenburskej oblasti, kam počiatkom roku 1942 prišla skupina 93 dôstojníkov a poddôstojníkov a začala budovať čs. jednotku. Po formálnom ustanovení jednotky pod velením podplukovníka Ludvíka Svobodu sem prichádzali ako dobrovoľníci Česi (medzi nimi veľa volyňských Čechov), Slováci a Rusíni, ktorí začali budovať ubytovacie kapacity a ďalšie potrebné zázemie pre výcvik. V polovici februára mal prápor už viac ako 300 príslušníkov. Ich výcvik sa začal v polovici marca 1942. V lete pomáhali obyvateľstvu aj pri žatevných prácach. Dňa 30. januára 1943 prápor odcestoval vlakom na západ smerom k frontu.

Plukovník Heliodor Píka. Pietny akt pred nemocnicou v Charkove pri pomníku na hromadnom hrobe našich a sovietskych ranených vojakov zavraždených v nemocnici.

8_h._pika.jpg1_charkov.jpg

Prvé bojové nasadenie, skutočný krst ohňom, absolvoval prápor v bojoch o Charkov vo februári a marci 1943. Mesto bolo oslobodené sovietskymi a našimi jednotkami 16. februára 1943, ale po nemeckej ofenzíve znovu padlo do rúk fašistov. Tí sa v charkovskej nemocnici dopustili naozaj ohavného zločinu, keď zavraždili okolo 900 ranených sovietskych i našich vojakov, ktorí nemohli byť evakuovaní. Tento vojnový zločin sa stal aj jedným z bodov obžaloby nemeckých predstaviteľov pred Norimberským tribunálom. Charkov bol o tri týždne znovu oslobodený a Nemci sa sústredili na Sokolovo na západ od Charkova. V tom čase už prebiehali intenzívne boje na rieke Mža a v okolí obce Taranovka. Časť československého práporu pod velením L. Svobodu, povýšeného už na plukovníka, mala brániť Sokolovo s úlohou zabrániť prechodu nemeckých tankov a pechote rieku Mžu v smere Sokolovo – Mirgorod a Sokolovo – Arťuchovka.

3_pomnik_v_sokolove.jpgPomník pred Múzeom v Sokolove.

Túto úlohu československé jednotky za cenu nemalých obetí aj splnili. V dňoch 7. – 13. marca tu padlo, alebo ich po zajatí Nemci zavraždili, 88 Čechov a Slovákov. Z nich viacerí dostali in memoriam vysoké sovietske vyznamenania. Zlatú hviezdu hrdinu Sovietskeho zväzu udelili npor. Otakarovi Jarošovi, vôbec ako prvému cudzincovi v čase Veľkej vlasteneckej vojny a takisto aj Leninov rad. Plukovník Svoboda dostal takisto Leninov rad a kapitán Bohumír Lenc-Lomský Rad Vlasteneckej vojny I. stupňa. Ďalší príslušníci čs. práporu boli vyznamenaní Radmi červenej zástavy, Radmi Veľkej vlasteneckej vojny, medailami Za odvahu, Čs. vojnovými krížmi a čs. medailou Za chrabrosť pred nepriateľom.

Boje pri Sokolove z hľadiska celkového priebehu bojov Veľkej vlasteneckej vojny neboli kľúčové, ale pre čs. jednotku a budovanie jej bojových tradícií mali obrovský význam. Húževnatá obrana Sokolova zdržala nemecké plány na dobytie Taranovky minimálne o dva dni. Prápor stratil vyše 230 príslušníkov (padlí, ranení a nezvestní), ale zostal naďalej bojaschopný.

V Charkove a Sokolove sa pri príležitosti spomienok na tieto boje pred 75 rokmi uskutočnili pietne akty a v Sokolove aj asi hodinová rekonštrukcia bojov. Českú delegáciu na akcii viedla ministerka obrany Karla Šlechtová a slovenskú generálporučík Ing. Pavel Macko, zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

4_slechtova_sokolovo.jpg

Ministerka obrany ČR Karla Šlechtová kladie veniec k pomníku v Sokolove. V pozadí slovenská delegácia.

10_kostol_v_sokolove.jpg
Kostol v Sokolove, v ktorom mal pozorovateľňu Otakar Jaroš. Tam aj padol.

6_diorama_bojov.jpg
Dioráma na múzeu v Sokolove – bojová scéna našich a Nemcov

5_rekonstrukcia_bojov.jpg
Z rekonštrukcie bojov pri Sokolove.

Foto: Autor a archív

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984