Výlet s Drahoslavom

Počet zobrazení: 4026

d._machala.jpgČím sme s človekom bližšie, každodenne, tým menej si všimneme jeho neobyčajnosť. Až keď odíde, pocítime prázdno. Nedá sa nahradiť nikým a ničím.
V novembri 2017 to bolo sedemdesiat rokov, čo prišiel na svet v Zemianskom  Podhradí, 1. januára 2018 tri roky, čo po zákernej chorobe predčasne tento svet opustil.
Pri tejto príležitosti uverejňujeme zápis, spomienku Jarky Procházkovej, duše Spoločnosti Ladislava Novomeského, zo septembra roku 2013 na jeden deň strávený s Drahoslavom Machalom.
 

Koncom septembra 2013 Klub Spoločnosti Ladislava Novomeského v Prievidzi zorganizoval pre stredoškolskú mládež literárno-vzdelávacie podujatie „K prameňom samostatnosti“. Pozvali aj nás, spisovateľ Drahoslav Machala mal študentom hovoriť o esejistovi a spisovateľovi Vladimírovi Mináčovi. Nielen preto, že bol znalcom jeho diela, ale aj preto, lebo oddávna sa s ním priatelil. Drahoslav pozvanie rád prijal, hoci mal povinností nad hlavu. Dohodli sme sa, že do Prievidze vyrazíme z Bratislavy jeho autom o ôsmej ráno od Malej scény SND na Dostojevského rade. Čakám dvadsať minút – je síce slnečno, ale vzduch ostrý ako kosa, chvejem sa a aj znepokojujem: prečo tu Drahoslav ešte nie je? Stalo sa niečo? Veď on je vždy dochvíľny... Prešľapujem na mieste, zohrievam sa a   v tom sa ozve mobil: „Prepáč, prepáč, od piatej som hore, robil som podklady pre premiéra..., o chvíľu prídem.“ Aj tak bolo, o chvíľu vidím jeho auto, prepletáme sa po nekonečne zahltenej Bratislave na diaľnicu na Trenčín, z diaľnice smer Topoľčany, Partizánske, Nováky a do Prievidze. Bol krásny slnečný deň stvorený na cestovanie peknou krajinou. Drahoslav viedol auto suverénne, a pritom ma stihol upozorňovať na pamätné miesta, rodiská významných ľudí, ich pamätníky, múzeá, kostolíky, hradiská, kaštiele. Vedel, kto ich zbudoval a kto a kedy v nich žil – skrátka, bola to vlastivedná cesta s odborným výkladom, pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Do Prievidze sme síce docestovali len tak-tak, podujatie sa už aj začalo, no veľká sála Hornonitrianskeho kultúrneho centra bola plná študentov. Hudobné otvorenie podujatia sme zmeškali, ale to ostatné už bolo s našou účasťou. Na besedu prišla aj pani riaditeľka Gymnázia z Handlovej Dáša Strmeňová so svojimi študentmi. Ako povedala: najmä kvôli Drahoslavovi, lebo ona je zároveň aj predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej.

j._prochazkova_d._machala_2009.jpg
Jarka Procházková a Drahoš Machala, Nitra 2009.

Pani učiteľka Melová na úvod zaujímavým spôsobom priblížila študentom literárne diela Vladimíra Mináča, na ktoré potom nadviazal so svojím výkladom spisovateľ Drahoslav Machala. „Baťko“, ako Vladimíra Mináča blízki familiárne nazývali, v Drahoslavovom rozprávaní ožil, vystúpil z literárnych čítaniek, bol človekom s veľkým oduševnením pre národ, jeho krivdy a nespravodlivosti. Tak, ako „dúchal do pahrieb“ Vladimír Mináč, tak zápal pre slovenskú vec horel aj v spisovateľovi Drahoslavovi Machalovi. Beseda trvala už tri hodiny a žiaci nie a nie nás pustiť, stále ešte bolo niečo, čo ich zaujímalo.

No ideme ďalej, na ďalšiu Drahoslavovu akciu do Trenčína, cestou sme sa však dozvedeli, že podujatie sa tam už skončilo. Zamierili sme teda do Uhrovca, no so zastávkami,  Drahoslav v obciach fotografoval pamätné tabule, významné budovy, kostoly, kaštiele a ďalšie zaujímavosti, ktoré potrebuje do pripravovaného pokračovania Slovenskej vlastivedy. Aj v Uhrovci je objektov neúrekom, lenže volajú mu z Úradu vlády. Premiér má vystúpiť na akadémii v historickej budove SNR, minister práce a sociálnych vecí tam prijme tých, ktorí pomáhajú sociálne najslabším, premiér ich má pozdraviť a oceniť ich činnosť. Potrebuje podklady na príhovor, o hodinu najneskôr.  Drahoslav nemeškal a na obecnom úrade u pani starostky Zuzany Máčekovej v Uhrovci (ten má všade kamarátky!) si sadol za počítač. Všetko urobil načas a načas to aj odoslal. Divím sa jeho nasadeniu, hovorí, že toto sa naučil v redakcii Večerníka: úcte k faktom a pohotovosti. Za to vďačí šéfredaktorovi Františkovi Bartoškovi a svojej vedúcej oddelenia kultúry Nine Hradiskej. Potom, akoby to bola iba epizóda, pokračoval vo fotografovaní pamätihodností Uhrovca, kaštieľa, rodného domu, v ktorom sa narodili aj Štúr aj Dubček, ale pozornosť venuje aj pamätníkom, sochám a kostolom. Všetky dôležité dominanty po ceste zaznamenal. Mal v pláne aj Jankov Vŕšok, ale vzhľadom na čas ho vypustil, v Motešiciach ešte fotografoval starý zdevastovaný, žiaľbohu, neopravený kaštieľ, až sme dorazili do obce Trenčianske Stankovce, kde žije na dôchodku s manželkou Ľubou, rodenou Chovanovou, generál Svetozár Naďovič.

S paňou domu, učiteľkou slovenčiny a telesnej výchovy som si ihneď porozumela, lebo jej strýko, Julo Chovan, vedúci katedry telesnej výchovy na Vysokej škole ekonomickej, s nami nacvičoval na spartakiádu v roku 1956. Zostavu, s ktorou sme ako vysokoškoláci vystupovali na Večere družby. Ach, to boli časy, ako ďaleko je to za nami! Potom, v obývačke plnej kníh a obrazov, sme s pánom domu prezerali zbierku starých mečov a písomností z doby Napoleona a ďalšie historické artefakty. U Naďovičovcov sme sa zastavili, že ich len pozdravíme, ale posedenie pri dobrom bylinkovom čaji bolo také pútavé a spomínanie také zaujímavé, že tma už sadla na krajinu, keď sme konečne vyrazili do Bratislavy. Po ceste Drahoslav, aby nezaspal, začal si spievať. Poznal repertoár, ktorý je mi taký blízky: Rudolfa Cortéza, najmä jeho slávnu pieseň Váš dům šel spát, jenom tvé okno svítí..., ale aj Jiřího Vašíčka Jdou vlny jdou…

Bol to náročný deň, lenže pre mňa nádherný relax. To on, nezmar Drahoslav, makal od božieho rána – ja som sa len vozila a počúvala. Bože, sám si šoféroval, prednášal, napísal a doručil podklady na prejav pre premiéra, a pritom si ešte urobil fotky, ktoré potrebuje do Slovenskej vlastivedy kapitola 11. – Trenčianska župa. A ešte stihol navštíviť známych. To bol dníček!

To boli dníčky, keď tu bol s nami!

Česť jeho pamiatke.

(Jarmila Procházková, Spoločnosť Ladislava Novomeského, september 2013)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984